V protismere pohybu ropy sa začína presúvať 90-miliardová európska pôžička Ukrajine, momentálne odblokovaná doznievajúcou vládou Viktora Orbána. Víťazstvo Pétera Magyara v maďarských voľbách a triezve zhodnotenie novej situácie aj zo strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského stoja za uzavretím bartrovej transakcie „ropa za eurá“. Nech si o nej z morálneho hľadiska myslíme čokoľvek, napríklad aj to, že obe strany, maďarská aj ukrajinská, využívali doteraz svoje silné karty (ropu a veto) a po parlamentných voľbách v Maďarsku zmenili hru.
To sa vlastne aj čakalo, lebo všetci vieme, že tu nehrali o guľôčky šarvanci v škôlke, ale poker dvaja porovnateľní súperi. Jednému ide už piaty rok o existenciu štátu, druhý vie, že bez pozastavených európskych miliárd nemá šancu skapitalizovať svoj volebný úspech. A tak sa obaja radšej dohodnú, najmä ak jeden z nich už nie je na kremeľskej vôdzke.
Pozná agresora
Z pohľadu vzťahu Maďarska a Ukrajiny sa odstránil najväčší balvan. Obe strany získavajú kľúčové komodity (skrátene, sú to eurá). Európska únia si nakrátko vydýchne na svojom východnom okraji. A skúsme veriť, že Zelenskyj aj Magyar budú v triezvom vzťahu pokračovať a odstraňovať ďalšie nedorozumenia a prekážky v obojstranných vzťahoch. Napokon, aj Ukrajina, aj Maďarsko sú existenčne závislé od podpory EÚ a sú viac či menej odkázané spĺňať jej očakávania.
Vyzerá, že aj Magyarova strana Tisza má ako bonus úplne jasno v tom, kto je v konflikte na Ukrajine agresorom a kto obeťou, a tomu podriadi aj svoje ďalšie kroky.
Konfiškované majetky
Zásadnou rekonštrukciou však prechádzajú vzťahy Ficovho Slovenska s Magyarovým Maďarskom. Nedávna proruská dvojica Robert Fico – Viktor Orbán je už minulosťou a slovenský premiér sa dostáva do ešte väčšej izolácie ako v minulosti.
Navyše, vzťah s Maďarskom je mimoriadne zaťažený témou Benešových dekrétov. Nie je to celkom presné pomenovanie súčasnej slovensko-maďarskej situácie, pretože v aktuálnom spore o tzv. Benešove dekréty nejde ani tak o povojnové usporiadanie Európy a platnosť či neplatnosť spomínaných dekrétov, o čom sa snaží verejnosť presvedčiť Fico. Ide o vyvlastňovanie pozemkov maďarských občanov SR využívaním či zneužívaním dekrétov 80 rokov po ich vyhlásení.
Telefonát
Zrejme je namieste odcitovať stanoviská oboch premiérov po ich spoločnom telefonáte, aby dostala slovo každá strana bez akéhokoľvek skreslenia.
Čo hovorí Robert Fico:
„Pred pár minútami som absolvoval telefonický rozhovor s víťazom maďarských volieb pánom Péterom Magyarom. (…) Zdôraznil som, že slovensko-maďarské vzťahy dlhé roky neboli predmetom politickej súťaže a že mi záleží na dobrom spolunažívaní Slovákov a Maďarov na Slovensku. Hlavným dôvodom môjho telefonátu s Péterom Magyarom bolo zistiť pozície nového maďarského politického vedenia k znovuotvoreniu ropovodu Družba a k žalobe proti nariadeniu REPowerEU, ktorú v súvislosti so zastavením toku ruského plynu a ropy Slovenská republika a Maďarsko proti EÚ podávajú. Akékoľvek iné témy som navrhoval prerokovať osobne. (…) Z rozhovoru však jednoznačne vyplynulo, že prioritou Pétera Magyara v slovensko-maďarských vzťahoch sú a budú Benešove dekréty, kde máme principiálne odlišné stanoviská.“
Čo hovorí Péter Magyar:
„Práve som dotelefonoval so slovenským premiérom Robertom Ficom. Veľmi jasne som mu povedal, že Maďarsko sa môže zapojiť do diskusií o politických otázkach len vtedy, keď dostane záruky, že Slovensko zruší legislatívu, ktorá hrozí Maďarom v SR väzením. Musí byť tiež jasne stanovené, že v budúcnosti nedôjde ku konfiškácii pôdy maďarských krajanov na Slovensku na základe Benešových dekrétov a princípu kolektívnej viny. Znovu som potvrdil slovenskému premiérovi, že vláda Tiszy bude pracovať na posilnení maďarsko-slovenských vzťahov a na znovuvybudovaní vyšehradskej spolupráce. Zdôraznil som, že pre každú maďarskú vládu zostáva ochrana práv našich maďarských krajanov na Slovensku najvyššou prioritou v maďarsko-slovenských vzťahoch.“
Dekréty alebo pôda
Nedá sa nevidieť, že kľúčovým bodom budúcich slovensko-maďarských vzťahov bude predovšetkým situácia s konfiškáciou pôdy maďarských občanov Slovenska na základe Benešových dekrétov.
Podstata sporu je v tom, že kým slovenský premiér vytrvalo opakuje, že Benešove dekréty sú výsledkom povojnového usporiadania po skončení druhej svetovej vojny, „sú nedotknuteľné a sú integrálnou súčasťou slovenského právneho poriadku“, čím prezentuje problém z akéhosi globálneho hľadiska, budúci maďarský premiér sa sústreďuje na parciálnu časť témy a povojnové usporiadanie Európy nespochybňuje.
Magyarove slová „musí byť tiež jasne stanovené, že v budúcnosti nedôjde ku konfiškácii pôdy maďarských krajanov na Slovensku na základe Benešových dekrétov a princípu kolektívnej viny“ sa pri čítaní s porozumením textu a kontextu ani inak vysvetľovať nedajú.
Problémom nie je povojnové usporiadanie Európy, ale prax Slovenského pozemkového fondu (SPF) a „konfiškácia pôdy maďarských krajanov na Slovensku na základe Benešových dekrétov a princípu kolektívnej viny“.
Koniec konfiškácií
Ak by som chcel byť cynikom, navrhol by som, aby SPF vyvlastňoval v súvislosti s Benešovými dekrétmi iba pôdu slovenských občanov, ktorí ju získali v uplynulých 80 rokoch a stali sa jej vlastníkmi. Robertovi Ficovi by sa tak naplnila túžba o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov a Péter Magyar by bol tiež spokojný, že sa konfiškácia pôdy netýka jeho maďarských krajanov na Slovensku. Samozrejme, toto mi našepkáva cynický trpaslík v mojom vnútri. S racionálnym riešením to nemá nič spoločné.
Problémom pri riešení sú (zdanlivo) neprekonateľné rozdiely vo vyhláseniach Roberta Fica a Pétera Magyara, čo však nevystihuje realitu, lebo obaja sa pohybujú v rozličných úrovniach témy. Ak by sa dokázali pokojne zamyslieť nad touto situáciou, možno by našli riešenie. Žiaľ, od Roberta Fica sa nedá očakávať, že prizná chybu, ktorá sa stala nielen prijatím toho hlúpeho prílepku Trestného zákona, ale najmä praxou na Slovenskom pozemkovom fonde.
Interné zamietnutie rozhodnutí SPF o konfiškácii pôdy slovenských a maďarských občanov na Slovensku na základe Benešových dekrétov a princípu kolektívnej viny by zmietlo celý problém zo stola vzhľadom na budúcnosť (už prijaté konfiškačné rozhodnutia možno skončia na súdoch). Najelegantnejším riešením by teda bolo ukončenie takýchto konfiškácií.
Kolektívna vina
Komplikovanejšia je zrejme Magyarova požiadavka zrušiť prílepok Trestného zákona o popieraní mierového usporiadania po druhej svetovej vojne pod hrozbou 6-mesačného väzenia („Kto verejne popiera alebo spochybňuje mierové usporiadanie pomerov po druhej svetovej vojne, ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.“)
Zrejme si treba počkať na rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci. Ale vari možno vysloviť názor, že stíhať ľudí na základe pochybností o platnosti princípov kolektívnej viny (lebo o to v tejto veci ide, nie o otázku povojnového usporiadania) by mohlo byť v roku 2026 blbé aj na Slovensku.
