Ruské útoky na Ukrajinu v posledných mesiacoch čoraz zreteľnejšie ukazujú, že terčom už nie sú len vojenské objekty, ale aj civilisti. Keď sa armáde nedarí dosiahnuť rozhodujúci zlom na fronte, tlak sa prenáša na mestá, obytné štvrte, prístavy, železnice a energetickú infraštruktúru.
Najnovšia séria masívnych útokov z polovice apríla si podľa agentúry ČTK vyžiadala v priebehu štyroch dní takmer 20 civilných obetí a desiatky zranených. Patrí k najsmrteľnejším od začiatku roka. Napríklad 16. apríla ukrajinské letectvo zaznamenalo bezprecedentných 703 dronov a 44 rakiet.
Rusko počas jediného dňa podniklo dve vlny kombinovaných útokov. Protivzdušná obrana síce zneškodnila väčšinu cieľov, no úrady evidujú zásahy na desiatkach miest a dopady trosiek v ďalších oblastiach. Len v Odese zahynulo deväť ľudí a 23 bolo zranených, pričom útok spôsobil rozsiahle škody na obytných domoch aj kritickej infraštruktúre.
To sa už nedá nazvať vojenskou operáciou, ale demonštráciou sily, ktorá je namierená proti celej spoločnosti.
Rozsah a výber cieľov ruskej okupantskej armády vyvoláva čoraz hlasnejšie obvinenia, že Moskva sa systematicky uchyľuje k teroru. Podľa správ, ktoré zverejnil aj francúzsky denník Le Monde, boli pri spomínanom útoku zasiahnuté bytové domy, hotely, obchodné priestory, čerpacia stanica, autosalón či prístavná infraštruktúra.
Teror ako z učebnice
V Kyjeve pri útokoch zahynuli štyria ľudia vrátane dvanásťročného chlapca a desiatky ďalších skončili v nemocniciach. V Dnipre pribudli štyri obete a ďalší civilisti zahynuli aj v Nikopoľskom okrese.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko hovoril aj o poškodených obytných výškových budovách a o záchranných prácach pod troskami. Keď dron doslova vletí do osemnásťposchodového bytového domu, ťažko hovoriť len o vedľajších škodách a náhodných udalostiach mimo frontovej línie.
Svedectvá ľudí, ktoré priniesla agentúra AP, znejú ako z príručky terorizovania civilného obyvateľstva. Obyvateľka Kyjeva Tetiana Sokolová opísala, ako sa so svojím psom schovávala na chodbe bytu, zatiaľ čo výbuchy vyrazili okná a zdevastovali celý byt. „Pri treťom útoku sa všetko rozbilo, všetko lietalo, boli sme v šoku, nevedeli sme, kam utekať,“ povedala.
Takéto výpovede nie sú len emotívnym dodatkom k vojenskej štatistike. Sú dôkazom, že ruská stratégia pôsobí ako psychologický nátlak na civilistov ďaleko od frontovej línie. A keď sa útoky opakujú noc čo noc, ich cieľom zjavne nie je len ničiť infraštruktúru, ale aj vyvolávať pocit trvalej neistoty a strachu.
Krvavý marec
Tento obraz potvrdzujú aj dáta Organizácie Spojených národov (OSN). Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine uviedla, že v marci 2026 zahynulo najmenej 211 civilistov a 1 206 bolo zranených. Ide o najvyšší mesačný počet civilných obetí od júla 2025. OSN zároveň upozornila, že 97 percent obetí bolo na území, ktoré kontroluje Ukrajina, a išlo o dôsledok systematických útokov ruských ozbrojených síl.
Šéfka misie Danielle Bellová zdôraznila, že „rozšírené používanie zbraní dlhého doletu vystavilo civilistov naprieč celou krajinou zvýšenému riziku“. Inými slovami, vojna sa už dávno neodohráva len v zákopoch. Preniká do spální, nemocníc, obchodov aj ulíc.
Európski predstavitelia preto používajú na adresu Ruska čoraz tvrdšie slová. Predseda Európskej rady António Costa označil podľa servera News24 útok na civilné ciele za ohavný a uviedol, že Rusko sa vedome uchyľuje k terorizovaniu civilistov.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha povedal, že „takéto útoky nemožno normalizovať“ a že ide o vojnové zločiny a ich páchatelia musia niesť zodpovednosť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že Rusko „stavia na vojne“ a tlak medzinárodného spoločenstva musí pokračovať. Spojencom vyjadril vďačnosť za pomoc pri posilňovaní protivzdušnej obrany.
Rusko klame
Systematické stupňovanie útokov tak, aby Rusi zasiahli na Ukrajine čo najviac civilistov, dokazujú aj dáta za minulý rok. Podľa portálu Euronews bol pre ukrajinských civilistov rok 2025 najsmrteľnejší od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie, pričom počet obetí stúpol oproti roku 2024 o 31 percent. Tu už nemožno hovoriť o epizóde. Ide o trend.
Ruské ministerstvo obrany síce opakovane tvrdí, že útočí na zariadenia spojené s ukrajinskou armádou, no rozsah zásahov do civilného priestoru tieto tvrdenia čoraz viac spochybňuje. Ak sú terčom elektrárne, prístavy, železnice, bytovky a mestské centrá, nejde len o boj proti armáde, ale aj o pokus zlomiť odolnosť civilnej populácie.
