Výsledky víkendového snemu Progresívneho Slovenska najviac pobúrili premiéra a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, ako aj predsedu Hnutia Slovensko Igora Matoviča. Je to logické, pretože ak niekto Progresívne Slovensko (PS) a jeho predsedu Michala Šimečku úprimne neznáša, sú to títo dvaja politici.
Rekapitulácia
Krátka verzia výsledkov snemu najsilnejšej opozičnej strany znie, že progresívci vylučujú budúcu možnú spoluprácu s koaličnými stranami, teda Smerom, Hlasom a SNS, ako aj s mimoparlamentnou Republikou.
PS sa bude usilovať o posilňovanie bloku konštruktívnych opozičných strán PS, SaS, KDH a Demokrati. Ak si to vyžiada situácia, že by sa zvýšilo volebné kvórum, PS ponúkne spomínaným stranám volebnú koalíciu.
Za predsedu zvolili ako jediného kandidáta Michala Šimečku, o post podpredsedníčky prišla Zora Jaurová, zodpovedná za rezort kultúry. Novou témou progresívcov sa stala masívna výstavba bytov, lebo krajina je v stave bytovej núdze.
Treba však povedať, že v čase existenciálneho boja o osud slovenskej kultúry by progresívci nemali tento ring opúšťať, skôr naopak.
Fico, Matovič a Šimečka
V týchto mantineloch sa pohybovali aj hysterické reakcie oboch úhlavných protivníkov PS. Podľa premiéra Fica progresívci riešia len „typický opozičný folklór – vylučovanie z povolebnej spolupráce“.
Vyčítal politikom KDH, že uprednostnili spoluprácu so stranami, ktoré „preferujú desať pohlaví alebo manželstvá psov s mačkami“.
Áno, aj takto sa vyjadruje predseda vlády o politických stranách na Slovensku. Väčší priestor si v tomto texte Robert Fico nezaslúži, môžeme sa mu venovať až vtedy, keď povie niečo podstatné.
Pre budúcnosť Slovenska má oveľa väčší význam napätý vzťah Matoviča a Šimečku. Má v sebe potenciál deštruovať akúkoľvek zmysluplnú povolebnú spoluprácu dvoch najsilnejších opozičných subjektov, bez ktorých sa zrejme nebude dať zostaviť vláda.
Dlhodobé a viac-menej stabilizované prieskumy verejnej mienky signalizujú, že na poskladanie parlamentnej väčšiny 76 poslancov bude treba hlasy poslancov zo strán oboch opozičných lídrov.
Momentálne to však vyzerá ako nemožné. A hoci leví diel viny na tom majú Matovičove kroky a vyhlásenia, Šimečkove reakcie majú k zrelej štátnickosti tiež dosť ďaleko.
Krátka rekapitulácia falošných úderov najmä zo strany Igora Matoviča hovorí, že priepasť je hlboká a zrejme len veľmi ťažko preklenuteľná.
Ping-pong
Deň pred snemom PS mal Matovič tlačovku pred sídlom PS s názvom „Zásadná výzva pred snemom Progresívneho Slovenska“. V nej Šimečkovi zadal úlohu, aby na sneme prijali uznesenie o vylúčení akejkoľvek povolebnej spolupráce s Hlasom aj s kandidátmi za Hlas.
Matovič takisto žiadal, aby PS vytvorilo predvolebnú koalíciu po vzore Dzurindovej SDK z roku 1998 s SaS, KDH a Demokratmi. Áno, nie je to vtip, predseda strany Hnutie Slovensko požadoval od predsedu Progresívneho Slovenska, aby na svojom sneme splnil jeho požiadavky, inak môže zabudnúť na povolebnú spoluprácu.
Deň pred snemom a po Matovičovej „šaškárni“ PS zverejnilo návrh uznesení snemu, ktoré okrem iných cieľov obsahovali aj tieto dve otázky. Zrejme ich považovali za dôležité aj bez výstražného prsta.
Progresívci v reakcii na jeho tlak Matoviča vyzvali, aby zmenil svoje hnutie na štandardnú stabilnú stranu s demokratickými procesmi. V záujme budúcej spolupráce od neho tiež chcú, aby sa zaviazal, že nepovalí budúcu vládu a nebude útočiť na svojich partnerov.
Podľa Šimečku by pomohlo, ak by malo Hnutie Slovensko riadny snem a toto uznesenie by prijalo celé hnutie.
Predseda PS sa tiež vyjadril, že po voľbách bude potrebné zostaviť stabilnú vládu, ktorá vydrží dlhšie než tri týždne – čo je priama narážka na podľa neho mizerné schopnosti Igora Matoviča spolupracovať.
Ataky po sneme
Po sneme sa Matovič ohlásil s hodnotením snemu progresívcov. Podľa neho budú výsledky zapíjať najmä v Smere, lebo na čele strany ostal „najslabší Ficov súper“, ktorý bude pre Fica „fackovacím panákom“.
Omnoho lepšími predsedami do zápasu s lídrom Smeru by podľa Matoviča boli Ivan Korčok, Ľudovít Ódor alebo Beáta Jurík. Toľko líder jednej opozičnej strany o lídrovi druhej a o tom, koho by na poste predsedu radšej videl on.
Podľa Matoviča je chybou aj to, ak progresívci ponúknu predvolebnú koalíciu KDH, SaS a Demokratov až vtedy, keď vláda schváli zvýšenie volebného kvóra v parlamentných voľbách.
Podľa jeho slov „je psou povinnosťou Michala Šimečku, aby bez ohľadu na to, či Fico zmení alebo nezmení zákon, ponúkol predvolebnú koalíciu v duchu novodobej SDK svojim partnerom“.
Líder jednej strany toto svojím typickým slovníkom požaduje od lídra konkurenčnej strany. Bizarné pritom je, že KDH aj SaS momentálne – teda aj po sneme PS – takýto volebný blok odmietajú a plánujú ísť do volieb samostatne.
Čo sa samozrejme môže zmeniť pod vplyvom vonkajších okolností a prípadnom poklese preferencií oboch strán.
Aj keď spoločnú kandidátku KDH a PS si osobne ťažko predstaviť a to sme už v slovenskej politike videli naozaj všeličo.
