Maďarská ekonomika naozaj zúfalo potrebuje reformy. Posledných 25 rokov trpí pod ťarchou populistických opatrení. Za ten čas sa z lídra strednej Európy prepadla na jej chvost, vo výkonnosti ju dokonca predbehlo aj Chorvátsko a dobieha ju Rumunsko.
V roku 2004 pri vstupe do Európskej únie malo Maďarsko reálny hrubý domáci produkt na obyvateľa vo výške 9520 eur. Bolo to menej ako Česká republika, ale stále o niečo viac ako Slovensko, výrazne viac ako Poľsko a dvakrát viac oproti Rumunsku, ako vyplýva z údajov Štatistického úradu SR.
O dvadsať rokov neskôr, v roku 2024, vyprodukovalo Maďarsko 14 900 eur na obyvateľa, medzičasom ho však predbehli nielen Slovensko a Poľsko, ale aj všetky pobaltské štáty a Chorvátsko,uvádza portál worki.sk.
Od úspechu k lenivosti
Čo sa vlastne v Maďarsku stalo, že sa z magnetu zahraničných investorov, ktorý v 90. rokoch 20. storočia pritiahol až polovicu zahraničných investícií prúdiacich do krajín strednej Európy, stala krajina, ktorej sa investori vyhýbajú?
V 90. rokoch po páde komunistického režimu prešlo Maďarsko hlbokými reformami a prechod k trhovej ekonomike bol veľmi rýchly. V roku 1998 sa stal premiérom prvý raz Viktor Orbán so svojou stranou Fidesz a spočiatku pokračoval v reformách. Pred ďalšími voľbami v roku 2002 však prišla globálna finančná kríza po prasknutí internetovej bubliny a Fidesz sa uchýlil k populizmu.
„Domnievali sa, že namiesto pokračovania hospodárskeho rastu poháňaného exportom a investíciami je načase podporiť domácu spotrebu cez zvýšenie verejných výdavkov,“ píše bývalý maďarský minister financií Lajos Bokros v štúdii Veľké znovuzrodenie.
Preteky v populizme
Vláda vtedy štátnym zamestnancom zvýšila platy o polovicu a zaviedla štedré dotácie na hypotekárne úvery, aby podporila výstavbu bytov či program podpory investícií.
Cieľom bolo podporiť hospodársky rast v čase slabšieho dopytu zo zahraničia. Prinieslo to však skôr prudký nárast deficitu štátneho rozpočtu a zvyšovanie dlhu.
Napriek ľúbivým opatreniam Orbánov Fidesz prehral voľby so socialistami, ktorí sa v populistických sľuboch snažili Orbána ešte pretromfnúť. Po nástupe k moci preto prišli s ďalšími krokmi, ktoré púšťali žilou verejným financiám.
Zaviedli napríklad trinásty dôchodok a trinásty plat pre zamestnancov verejného sektora, ďalšie zvýšenie platov vo verejnom sektore o polovicu, dotácie na plyn, elektrinu a teplo, či rozšírenie dotácií na úroky z hypoték.
Socialisti vládli dve volebné obdobia a keď skončili, deficit štátneho rozpočtu bol nad desatinou HDP. Dlh tak vyskočil, že keď koncom roka 2008 vypukla finančná kríza, Maďarsko muselo požiadať finančné inštitúcie o núdzovú finančnú pomoc 20 miliárd eur, aby nezbankrotovalo.
Vysoké dane, nízky rast
Viktor Orbán medzitým v opozícii burcoval proti ozdravným opatreniam, takže keď sa v roku 2010 opäť dostal k moci, neostalo mu nič iné, ako pokračovať v populizme ľavice. Odvtedy vládol Maďarsku bez prestávky 16 rokov a Lajos Bokros tento moment považuje za „historický začiatok dlhotrvajúceho poklesu kedysi vitálnej maďarskej ekonomiky“.
Za najviac spiatočnícke opatrenia pokladá zoštátnenie súkromných dôchodkových fondov, v ktorých boli úspory za 12 miliárd eur. Ďalším krokom bola „nacionalizácia strategických aktív“, čiže vracanie podielov vo veľkých podnikoch do rúk štátu, teda opak privatizácie z 90. rokov.
Aby to mala vláda čím financovať, zvýšila daň z pridanej hodnoty na 27 % – asi najvyššiu hodnotu na svete. Napriek tomu sa verejný dlh v roku 2014 dostal na 85 % HDP. „Výsledkom tejto katastrofálnej ekonomickej politiky je prudký pokles konkurencieschopnosti Maďarska, čo spôsobuje trvalú stagnáciu a zaostávanie,“ konštatuje Bokros.
Maďarská ekonomika doplatila najmä na energetickú krízu po začiatku ruskej agresie voči Ukrajine. V roku 2023 zažila hospodársky pokles a v rokoch 2024 a 2025 len kozmetický rast tesne nad nulou. Okolité krajiny pritom rástli výraznejšie, najmä Poľsko predbehlo Maďarsko a Slovensko a ekonomicky dobieha Českú republiku.
V Maďarsku v posledných rokoch stúpa aj nezamestnanosť, ktorá sa z historického dna 3,6 % v roku 2022 už vlani dostala na 4,5 %. V Poľsku i Česku je pritom najnižšia v Európskej únii, tesne nad trojpercentnou hranicou, ako vyplýva z dát Eurostatu.
Reformy alebo tradícia?
Nová vláda Pétera Magyara teda bude mať čo robiť, aby dala ekonomiku do poriadku. „Naša krajina nemá času nazvyš. Maďarsko má v každom ohľade problémy. Bolo vyplienené, olúpené, zradené, zadlžené a zničené,“ vyhlásil budúci premiér v povolebnom prejave.
Za jednu zo svojich prvých úloh označil uvoľnenie eurofondov, na čo však Maďarsko bude musieť reformovať súdnictvo, verejné obstarávanie a pustiť sa do boja s korupciou. Magyar prekvapivo ohlásil aj skoré zavedenie eura namiesto nestabilného forintu, čo si vyžiada skrotiť rozpočtový deficit a splatiť časť dlhov.
Kapitálové trhy na jeho víťazstvo zareagovali veľmi priaznivo. Maďarský akciový index BUX sa v utorok dostal nad 140 000 bodov, forint posilnil takmer o desatinu z 390 na zhruba 360 za euro.
Kým sa do krajiny vráti ekonomická prosperita, čaká ju však ešte veľa bolestných reforiem. Čas ukáže, či ich nový líder bude ochotný podstúpiť, a hlavne to, či ich dokáže voličom vysvetliť tak, aby mu ich odpustili. Prípadne či sa vráti na cestu populizmu, takú typickú pre jeho predchodcov.
