Zamestnanci Českej televízie a Českého rozhlasu s podporou časti českej verejnosti aj politikov úporne bojujú o udržanie verejnoprávnosti týchto médií. V tom istom čase si na Slovensku pripomíname dva roky, odkedy sa z verejnoprávnej RTVS stala pološtátna STVR.
O „pološtátnom“ médiu hovoríme najmä preto, že časť vysielania STVR ešte stále nestratila punc verejnoprávnosti, hoci vedenie STVR a jej financovanie už sú poštátnené a stranícky ovládnuté.
Financovanie je kľúčové
Na rozdiel od slovenských zamestnancov STVR a väčšiny slovenských politikov ich český pendant chápe, čo znamená pokus ministra kultúry Ota Klempířa (zhodou okolnosti v minulosti spolupracovníka ŠtB) a vlády Andreja Babiša (podľa postojov Ústavu pamäti národa Babiš takisto s ŠtB spolupracoval) nahradiť koncesionárske poplatky financovaním ČT a ČRo zo štátneho rozpočtu.
Je to prvý krok k ovládnutiu a podriadeniu si médií verejnej služby aktuálnou politickou mocou. Nie div, že pri protestoch a kritike postupu ministra Klempířa sa argumentovalo negatívnou slovenskou skúsenosťou.
Prvý omyl – zlúčenie
Slovenská skúsenosť so súčasným submisívnym vzťahom STVR voči politickej moci je jednoznačne negatívna. Pre objektívnosť však dodajme, že dva z troch smrteľných úderov zasadili verejnoprávnosti vláda Ivety Radičovej a Eduarda Hegera.
Obe vlády mali spoločné aj to, že iniciátormi atakov na verejnoprávnosť boli predstavitelia „liberálnej“ strany Sloboda a Solidarita. Vo vláde Ivety Radičovej to bol minister kultúry Daniel Krajcer.
Ten sa nevedel zbaviť vtedajšieho riaditeľa STV Štefana Nižňanského inak, ako zlúčením televízie s rozhlasom a zmenou voľby riaditeľa na voľbu v parlamente. Kritickým hlasom vtedajšia koalícia nenačúvala.
Všetko, pred čím varovali, sa aj stalo a po víťazstve vo voľbách 2012 nebol pre politikov Smeru-SD žiadny problém uplatniť Krajcerov model a nahradiť riaditeľa spoločnej STVR svojím nominantom – Václavom Mikom a neskôr Jaroslavom Rezníkom.
Zrušenie poplatkov
Druhým fatálnym omylom z hľadiska nezávislosti STVR bolo zrušenie koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie napojením na štátny rozpočet. Tvrdošijne to presadzoval Richard Sulík a argumentoval navýšením financií zo štátneho rozpočtu. Nebral na vedomie kritické hlasy, že budúca vláda to bude vedieť zneužiť.
Namiesto toho, aby Matovičova či Hegerova vláda využili ústavnú väčšinu na zastabilizovanie nezávislosti RTVS napríklad podľa vzoru nemeckej ARD, oslabili pozíciu RTVS voči politickej moci a bezbrannú ju ponúkli Robertovi Ficovi.
Možno tu sa dajú hľadať korene menšej vzdorovitosti osadenstva RTVS či STVR voči zámerom politickej moci. Vedia totiž, že ani len od tej tzv. proreformnej politickej scény sa nedá očakávať, že bude rozumieť problematike nezávislosti médií verejnej služby.
Nemožno očakávať, že v čase, keď bude pri moci, urobí maximum pre to, aby tieto médiá boli skutočne nezávislé a finančne dostatočne zabezpečené.
Fico na Sulíkových základoch
A tak sa po voľbách v roku 2023 stalo to, čo tí, čo videli za roh, očakávali. Vláda Roberta Fica „ovládla verejnoprávne médiá spôsobom, ktorý nemá v ére samostatného Slovenska obdobu. Najskôr sa zbavila legitímne zvoleného vedenia RTVS a potom pomocou svojich nominantov v Rade STVR podriadila novú inštitúciu priamo vláde.
Médium verejnej služby, ktoré má byť zo zákona nezávislé od politickej moci, sa tak stalo jej predĺženou rukou, a to v rozpore s Európskym aktom o slobode médií“.
Tento citát pochádza zo spoločného stanoviska Vráťte verejnoprávne médiá ľuďom, ktoré sformulovali rektor Vysokej školy múzických umení Martin Šmatlák, bývalý riaditeľ televíznej časti RTVS Tibor Búza, exministri kultúry Silvia Hroncová (vo vláde Ľudovíta Ódora) a Marek Maďarič (vo vládach Roberta Fica) a bývalý riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj (odvolaný po voľbách v roku 2023).
Zlom v roku 2023
Aj podľa tohto stanoviska, pod ktoré sa podpísali desiatky osobností z politického a kultúrneho života, spravili chyby aj predchádzajúce vlády. Zrušenie koncesionárskych poplatkov považujú za chybu:
„Zlom nastal v roku 2023, keď parlament „z večera do rána“ zrušil koncesionárske poplatky. Bola to zásadná chyba. Priame financovanie zo štátneho rozpočtu ešte väčšmi otvorilo dvere politickému vydieraniu. Hneď po nástupe k moci Robert Fico neváhal a jedným z prvých krokov jeho vlády bolo radikálne zníženie rozpočtu RTVS a stranícke ovládnutie orgánov verejnoprávneho média.“
Pretože ak členom Rady STVR je poradca predsedu vlády David Lindtner, jej podpredsedom Lukáš Machala, ktorý zastáva post generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry a predsedom sa nedávno stal Peter Benčurík, ktorý je generálnym riaditeľom sekcie umenia, kreativity, médií a autorského práva na ministerstve kultúry, inak ako politické ovládnutie verejnoprávneho média sa to nazvať nedá.
Okrem iného je to aj v rozpore s nedávno prijatým Európskym aktom o slobode médií, podľa ktorého majú byť pluralita a nezávislosť médií v krajinách EÚ chránené. O požiadavke, že by boli orgánya rady verejnoprávnych médií nezávislé, nemôže byť v prípade Rady STVR ani reči.
Dôsledky ovládnutia STVR
Dôsledky „poštátnenia/straníckeho ovládnutia“ STVR sú podľa spomínaného stanoviska zjavné: Prepad dôveryhodnosti, odchod kvalitných profesionálov (zrejme nie náhodou boli odídení členovia štrajkového výboru), zásahy do vysielania, redukcia programov vo verejnom záujme, strata konkurencieschopnosti a medzinárodná izolácia.
Spomínaní autori sa v tomto stanovisku neobracajú iba na súčasnú moc, ale vyzývajú „všetkých, ktorí to môžu a najmä chcú zmeniť – a je pritom jedno, z akej politickej strany sú. Zastavme konečne tridsaťročný proces, v ktorom verejnoprávne médiá neslúžia verejnosti, ale tomu, kto práve vládne.“
Podľa autorov stanoviska spoločnosť potrebuje silné, nezávislé a dôveryhodné médiá verejnej služby viac než kedykoľvek predtým: „Ako verejnú službu, ktorá pomáha verejnosti rozumieť svetu, orientovať sa v záplave informácií, spoluvytvárať demokratický verejný priestor a spoluvytvárať aj dlhodobo uchovávať hodnotovú pamäť našej spoločnosti.“
Diskusia je potrebná
Je zjavné, že verejnoprávne médiá potrebujú dôkladnú diskusiu o ich úlohe v 21. storočí. V podstate ju pred niekoľkými dňami odštartovala poslankyňa Progresívneho Slovenska Zora Jaurová textom v denníku N Načo sú nám verejnoprávne médiá.
Kľúčovými politickými otázkami, ktoré bude potrebné ako prvé rozlúsknuť, bude odpolitizovanie voľby riaditeľa a kontrolných orgánov. Preferujem pritom model rady voliteľov, kde niekoľko desiatok zástupcov inštitúcií – napríklad akademikov, mediálnych škôl, komunálnej sféry, či podnikateľských zväzov – sa po tretine obmieňa každé dva roky. To by znemožnilo politicky ovládnuť vedenie STVR.
Ďalšou úlohou je nájsť model financovanie bez priameho napojenia na štátny rozpočet. Ani podľa Jaurovej sa už koncesionárske poplatky nevrátia, pričom navrhuje akýsi verejnoprávny odvod.
V každom prípade treba prinajmenšom v radoch opozičných strán oceniť ochotu diskutovať o budúcnosti verejnoprávnych médií.
V čase zmanipulovaných sociálnych sietí a nástupu predátorov z technologických gigantov môžu byť médiá verejnej služby posledným ostrovom zdravého rozumu a objektívneho informovania verejnosti.
