Rusko podniklo jeden z najväčších a najničivejších kombinovaných vzdušných útokov od začiatku invázie na Ukrajinu. Pri bombardovaní Kyjeva v noci na štvrtok zahynulo najmenej 20 ľudí. Ďalšie desiatky utrpeli zranenia a tisíce obyvateľov opäť hľadali útočisko v staniciach metra. Moskva zároveň podľa agentúry Reuters otvorene deklaruje, že podobné útoky bude stupňovať. Vývoj na bojisku však naznačuje, že napriek rastúcej intenzite bombardovania zostáva ruské víťazstvo stále vzdialené.
Rusko proti Ukrajine vypálilo podľa agentúry ČTK viac ako 70 rakiet a striel s plochou dráhou letu a nasadilo takmer päťsto útočných dronov. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila viac ako polovicu rakiet a takmer všetky drony. Časť projektilov zasiahla obytné štvrte, nemocnice aj ďalšiu civilnú infraštruktúru. Viac ako 52-tisíc Kyjevčanov vrátane približne 4 500 detí strávilo noc v podzemných staniciach metra, ktoré už roky plnia úlohu protileteckých krytov.
Kremeľ útok označil za odvetu za ukrajinské údery na ruské územie. Hovorca Dmitrij Peskov opäť tvrdil, že cieľom boli výlučne vojenské objekty. Agentúra AP však priniesla informácie o zasiahnutých obytných domoch a nemocniciach. Aj preto prezident Volodymyr Zelenskyj označil dodávky systémov protivzdušnej obrany pre Ukrajinu za „absolútnu prioritu“, od ktorej podľa neho závisia ľudské životy.
Na nočné útoky reagovala aj šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Oznámila, že členským štátom navrhne rozšírenie sankcií proti ďalším subjektom zapojeným do ruského vojensko-priemyselného komplexu, predovšetkým proti producentom dronov. Zdôraznila, že samotné odsudzovanie útokov Moskvy nestačí a že iba kombinácia vojenskej podpory Ukrajiny a rastúceho ekonomického tlaku môže obmedziť schopnosť Ruska pokračovať vo výrobe rakiet a dronov.
Súboj priemyselných kapacít
Masívne raketové a dronové útoky sú čoraz častejším a výraznejším prvkom ruskej stratégie. Keďže Moskve sa ani po viac ako štyroch rokoch invázie na Ukrajinu nepodarilo dosiahnuť rozhodujúci prielom na fronte, snaží sa systematicky vyčerpávať Ukrajinu zo vzduchu – ničením infraštruktúry, zaťažovaním protivzdušnej obrany a tlakom na civilné obyvateľstvo.
Tento trend vo svojom najnovšom hodnotení opisuje aj americký Institute for the Study of War, podľa ktorého Rusko pokračuje v takzvanej opotrebovacej vojne. Ukrajina sa naproti tomu čoraz viac sústreďuje na presné údery proti ruskej logistike, vojenským objektom a zbrojárskej infraštruktúre hlboko v tyle. Konflikt sa tak postupne mení na súboj priemyselných kapacít, ekonomickej odolnosti a schopnosti oboch strán dlhodobo nahrádzať straty.
Účinnosť tejto stratégie potvrdzujú aj najnovšie slová ruského vodcu Vladimira Putina, ktorý priznal problémy s dodávkami pohonných hmôt v niektorých regiónoch krajiny a pripustil, že Kremeľ zvažuje dočasný zákaz vývozu nafty. Nedostatok paliva ruské úrady spájajú najmä s pokračujúcimi ukrajinskými útokmi na rafinérie a ropnú infraštruktúru.
Propaganda a realita
Tvrdší tlak na Moskvu prichádza aj v čase, keď Kremeľ naďalej šíri obraz vlastného postupu na fronte, ktorý čoraz menej zodpovedá realite na bojisku.
Ruský vodca Vladimir Putin si napríklad pri opise bojov pri Kupiansku pomýlil rieku Oskil s mestom Starý Oskol. Analýza amerického think-tanku Institute for the Study of War pre server The New Voice of Ukraine zas upozornila, že viaceré Putinove tvrdenia o postupe ruskej armády nezodpovedajú geolokalizovaným dôkazom a aktuálnej situácii na bojisku.
Podobné skresľovanie obrazu bojiska je vo vojne bežné na oboch stranách, no podľa tejto analýzy Kremeľ v tomto prípade vykresľuje situáciu na fronte neprimerane priaznivo oproti tomu, čo vyplýva z nezávisle overiteľných údajov.
Schopnosť vydržať
Ruská vojna proti Ukrajine čoraz menej pripomína sériu veľkých tankových operácií. O výsledku pravdepodobne nerozhodne jedna bitka ani jediná ofenzíva, ale schopnosť oboch strán vydržať dlhšie než protivník. Ukrajina potrebuje udržať západnú vojenskú podporu, najmä v oblasti protivzdušnej obrany, aby sa neopakovali také krvavé útoky, aký zažil Kyjev. Rusko sa naopak bude snažiť pokračovať v kombinácii vojenského, ekonomického a psychologického tlaku.
Práve preto nestačí útoky na civilistov iba odsúdiť. Ak má mať solidarita s Ukrajinou konkrétny obsah, musí znamenať rýchlejšie dodávky systémov protivzdušnej obrany, viac munície, tvrdší tlak na ruský zbrojný priemysel a dôsledné sankcie proti firmám, ktoré Moskve pomáhajú vyrábať rakety a drony. Len tak sa dá znížiť počet ďalších civilných obetí a zároveň obmedziť schopnosť Ruska pokračovať v podobných útokoch.
Najdôležitejší odkaz dnešného útoku je preto krutý, ale jasný: Rusko stále dokáže zabíjať civilistov vo veľkých ukrajinských mestách, no ani po viac ako štyroch rokoch vojny nedokázalo zlomiť ukrajinský odpor ani prinútiť Kyjev ku kapitulácii. O ďalšom vývoji konfliktu preto nebude rozhodovať len sila armád, ale aj politická, ekonomická a spoločenská odolnosť Ukrajiny a jej spojencov.
