Slovenské ústavné pomery nežičia tomu, aby boli referendá na Slovensku úspešné. Najvyššia účasť vo voľbách sa približuje k 60 percentám. Aj preto je kvórum 50 percent oprávnených voličov viac-menej nedosiahnuteľné. Odporcovia referenda totiž hlasujú nohami.
Ani od tohto referenda sa teda nedalo očakávať, že bude úspešné. Otázne bolo, ako sa na účasti prejaví, že ho nepodporila väčšina opozičných lídrov a mienkotvorcov. Približne 700-tisíc voličov chcelo zmenu, čo nie je celkom málo, ale nebolo to dosť.
Černomyrdin navždy
Mysleli sme to dobre a dopadlo to ako vždy. Preslávený bonmot bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina má neuveriteľne univerzálnu platnosť a niektoré krajiny by si ho mohli dať rovno na prezidentskú štandardu.
Referendum nebolo úspešné, ale to prekvapilo málokoho. Odhadovaná účasť sa v prieskumoch pohybovala okolo štvrtiny voličov, napokon prišla asi šestina. Každý šiesty volič si napriek viac-menej istote, že jeho hlas prepadne, našiel dôvod, prečo sa dostavil k urnám.
Väčšinou to bol zámer vysloviť verejný protest voči tomu, ako sa v tejto krajine vládne, kradne, klame, podvádza, manipuluje, korumpuje – a voči tomu, že zrušenie špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry otvorilo organizovanému zločinu a korupcii dvere dokorán.
Toto bol jeho zmysel: aktívna účasť na verejnom živote, nie akademické mlátenie slamy o tom, prečo sa to nedá a prečo je to tu celé zle.
Kedy a kde protestovať?
Veľa iných príležitostí, aby kritická časť spoločnosti verejne vyslovila svoj názor, jej totiž opoziční politici nedávajú. Viete si spomenúť na nejakú zmysluplnú protestnú akciu, na ktorú by Michal Šimečka, Igor Matovič, Milan Majerský, Branislav Gröhling či Jaroslav Naď dostali do ulíc alebo na námestia porovnateľný, alebo aspoň polovičný počet ľudí ako vo včerajšom referende? Kedy naposledy opoziční lídri dokázali osloviť verejnosť, aby zdvihla zadky a dala najavo, že sa jej niečo nepáči?
Aj preto sa väčšina z tých 700-tisíc ľudí, ktorí sa zúčastnili referenda, rozhodla, že nemienia mlčať, a dávali to najavo aj svojimi statusmi na sociálnych sieťach. Napriek mnohým, aj oprávneným výhradám voči tejto podobe referenda a voči veľmi pochybným postojom opozičných lídrov si každý šiesty volič povedal, že sa mu to, čo sa deje na Slovensku, nepáči a chce to dať verejne najavo.
Výsledky referenda
Na to, aby bolo referendum platné, bolo potrebné, aby sa ho zúčastnila nadpolovičná väčšina z vyše 4,3 milióna občanov Slovenska s volebným právom, teda viac ako 2,1 milióna voličov.
V referende sa hlasovalo o dvoch otázkach:
- „Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v § 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v aktuálnom znení?“
- „Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?“
Na referende sa zúčastnilo 16,13 percenta oprávnených voličov, k volebným urnám prišlo 705 227 voličov. Za zrušenie Ficovej doživotnej renty hlasovalo 93,43 percenta voličov, teda 658 937 ľudí, za jej zachovanie bolo 5,32 percenta, čiže 37 553 ľudí.
Obnoviť špeciálnu prokuratúru a NAKA chcelo 92,2 percenta voličov, teda 650 490 ľudí, a proti bolo 6,1 percenta hlasujúcich, teda 42 876 ľudí. Dá sa teda povedať, že približne 6 percent voličov zúčastnených v referende hlasovalo proti zámerom jeho organizátorov, čím zároveň zvýšili aj účasť na referende.
Prečo neuspelo?
Dôvodov, prečo referendum neuspelo, je viac: príliš vysoké kvórum, teda 50 percent oprávnených voličov, prezidentom vyradená otázka o predčasných voľbách, neoslovenie ústavných sudcov s otázkou, či je takáto otázka v súlade s ústavou, aj pokrytectvo politikov v otázke predčasných volieb.
Svoju úlohu zohral aj nešťastný termín – sobota 4. júla, teda začiatok prázdnin a dovoleniek –, nulová podpora opozičných lídrov, tvrdenie, že ide najmä o stranícku akciu Demokratov, ale aj výhrady koaličných lídrov o drahom prieskume, spochybňovanie referenda opozičnými lídrami s argumentom, že bez tretej otázky nemá zmysel, či výhrady voči tomu, aby špeciálnu prokuratúru a NAKA prípadne obnovovala tá istá vláda, ktorá ich zrušila
Napokon zohralo úlohu aj nepochopenie symboliky referenda zo strany kritických médií. Samozrejme, dôvodov by sme mohli nájsť viac.
Protestovať alebo mlčať
Zásadné pozície 4. júla boli v podstate dve – ísť alebo neísť. Je to možno zjednodušené, ale neúčasť na referende si koalícia vysvetľuje ako podporu jej krokov nielen pri doživotnej rente Roberta Fica, ale aj pri zrušení špeciálnej prokuratúry a NAKA.
Prinajmenej 83 percent voličov proti tomu neprotestovalo, môže si povedať premiér Robert Fico, šéf najväčšej koaličnej strany Smer-SD, Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra a šéf koaličného Hlasu-SD, potácajúceho sa dnes na hranici zvoliteľnosti do parlamentu, či šéf SNS Andrej Danko, ktorého strana je už pod hranicou zvoliteľnosti.
Vo svete ich spriaznených voličov to znie ako relevantný fakt. Aj preto bolo dôležité, aby sa referenda ako symbolického aktu odporu voči tejto vláde zúčastnilo čo najviac voličov opozície.
Predstavme si nepredstaviteľné. Kampaň za referendum podporia všetci opoziční lídri a významné osobnosti, venujú jej priestor vo svojich vystúpeniach – prinajmenšom toľko ako nehnuteľnostiam v Chorvátsku a Dubaji či tehlám na múre okolo ministerstva obrany.
A potom spoločne vystúpia a povedia: Áno, otázka o predčasných voľbách tam nie je. Áno, treba zrejme ústavne vylepšiť pravidlá referenda. Áno, toto referendum sme možno nepripravili najlepšie. Áno, Demokrati možno podcenili spoluprácu s nami. Áno, doživotná renta stojí menej ako náklady na referendum. Ale zrušenie špeciálnej prokuratúry a NAKA a rezignácia na boj s korupciou nás stoja oveľa viac.
Máte k dispozícii komfortnejšiu možnosť, ako dať tejto vláde najavo, že s tým, ako vládne, nesúhlasíte? A stojí vás to asi pol hodiny času aj so zmrzlinou či pivom.
Ako získať 50 percent
Napokon, deväť z desiatich doterajších referend bolo takisto neúspešných. A to jediné, o vstupe do Európskej únie v roku 2003, získalo účasť 52 percent voličov predovšetkým preto, že ho podporili všetci vtedajší predsedovia relevantných politických strán na čele s Mikulášom Dzurindom a Vladimírom Mečiarom, s výnimkou Roberta Fica.
Dnes by nejakú úspešnú verziu referenda museli spoločne podporiť Robert Fico, Michal Šimečka, Matúš Šutaj Eštok, Andrej Danko, Milan Uhrík, Igor Matovič, Milan Majerský, Branislav Gröhling, Jaroslav Naď…
V ktorom vesmíre jestvuje otázka, aby na ňu rovnako odpovedali všetci títo politici a prišlo ju podporiť alebo odmietnuť viac ako 50 percent voličov?
Jednu takú poznám: Ste za to, aby boli zrušené Vianoce?
