Blesková operácia amerických výsadkárov, ktorí začiatkom januára prepadli prezidentskú rezidenciu v Caracase, za dve hodiny zlikvidovali ochranku a uniesli prezidenta Nicolása Madura do hlavného mesta USA, vzbudila obdiv, rozčarovanie aj rozhorčenie.
Vyvolala však aj veľa otázok. Bude to scenár americkej zahraničnej politiky v budúcnosti? Prečo sa prezident USA Donald Trump pustil do takej rozporuplnej operácie, ako je únos prezidenta cudzej krajiny? Čo je vlastne na tejto juhoamerickej krajine také zaujímavé?
Jazero ropy
V prvom rade to, že Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete. Podľa portálu Travelistan je to až 300 miliárd barelov. Venezuelské rezervy sú trojnásobne väčšie, ako má Kuvajt, Spojené arabské emiráty alebo Rusko.
Takýto poklad je veľkým magnetom, hoci má aj nevýhody. Venezuelská ropa Merey je ťažká a kyslá, čo predražuje jej ťažbu a spracovanie. V Saudskej Arábii sú napríklad náklady o dve tretiny nižšie. Keďže je veľmi hustá, Merey sa pred prepravou tankermi musí rozriediť takzvaným dilutantom v podobe ľahkej ropnej frakcie.
Popri technických ťažkostiach s ťažbou je práve nedostatok dilutantu bariérou, ktorá Venezuele bránila vyvážať ropu vo väčšom. Pre americkú blokádu totiž mala problémy získať dilutant, ktorý predtým dovážala hlavne z Ruska.
Aj z toho mála ropy, ktoré sa juhoamerickej krajine podarilo vyviezť, smerovala väčšina do Číny za veľmi nízke ceny. Agentúra Reuters uvádza, že Číňania platili Venezuele priemerne len 31 amerických dolárov za barel (159 litrov), hoci svetové ceny za pohybujú okolo 65 dolárov pri podobnom type Brent.
Venezuela navyše len málokedy dostala za ropu zaplatené, keďže podľa odhadov banky JP Morgan dlhuje Číňanom 13 až 15 miliárd dolárov, ktoré spláca práve dodávkami „čierneho zlata“. Dlhy väčšinou vznikli ešte pred rokom 2017, keď Venezuela vyhlásila platobnú neschopnosť, a tvoria asi desatinu záväzkov krajiny.
Dodávky do Číny boli masívne, napríklad v roku 2023 tvorili až 68 percent exportu, zvyšok smeroval najmä do USA (23 percent), malé objemy aj do Španielska a na Kubu. Venezuela v tom roku vyviezla zhruba 220 miliónov barelov ropy počas dočasného pozastavenia blokády USA za vlády prezidenta Joea Bidena.
Úder proti Číne
Po nástupe Donalda Trumpa začiatkom roka 2025 sa však sankcie obnovili a po roku prišiel radikálny zásah, ktorý stál prezidenta Madura slobodu. Vlády sa ujala viceprezidentka Delcy Rodríguezová. Tá je podľa analytikov zástankyňou ešte tvrdšieho autoritárskeho režimu, mala však historicky pod palcom aj ropný a energetický priemysel.
Práve to môže byť dôvod, prečo jej USA umožnili prevziať vládu nad krajinou. Dôvodom zásahu proti Madurovi nie je iba to, aby sa Američania dostali k venezuelskej rope. Oveľa vážnejším argumentom bolo, aby ju Číňania nedostávali tak lacno.
To sa niekoľko dní po americkom zásahu podarilo. Podľa agentúry Reuters Američania nebudú Venezuele brániť predávať ropu do Číny, nedovolia jej však podliezať ceny. „Venezuelský ľud dostane za ropu od Číňanov a iných krajín férovú cenu namiesto korupčne nízkych cien,“ vyjadril sa anonymne americký vládny úradník.
USA podľa ministra pre energetiku Chrisa Wrighta zabezpečia Venezuele predajom ropy cenu 45 dolárov za barel, teda o polovicu viac, ako predtým dostávala od Číny. Spojené štáty už medzitým zabezpečili prepravu niekoľkých tankerov do amerických prístavov a dodali do Venezuely aj ľahkú frakciu na riedenie, aby sa mohli pripraviť ďalšie transporty.
Obchodné firmy Trafigura a Vitol napríklad podľa agentúry Reuters dohodli dodávky 11 miliónov barelov pre španielsku rafinériu Repsol, americké Valero a Phillips vrátane jej rafinérie v Taliansku. Objem je časťou balíka 50 miliónov barelov venezuelskej ropy za zhruba 2 miliardy dolárov, ktoré by USA mali mesačne predať a výťažok použiť „v prospech venezuelského ľudu“.
Investori sa nehrnú
Súčasťou kontroly USA nad ropným sektorom juhoamerickej krajiny má byť aj obnova technologicky zanedbaných ťažobných kapacít. Počas blokády sa ropa hromadila v skladoch, ale ak sa nezačne viac ťažiť, čoskoro nebude čo vyvážať. V posledných mesiacoch sa vo Venezuele ťažil zhruba iba milión barelov denne.
Prvým krokom po únose prezidenta bolo uvoľniť ruky americkej ropnej spoločnosti Chevron, ktorá vo Venezuele roky ťaží a vyváža. Doteraz však musela Madurovej vláde odovzdávať zhruba polovicu ropy ako poplatok za práva na ťažbu. Po novom môže uhrádzať poplatky v peniazoch, ostane jej teda viac ropy na export, čo umožní aj rozšírenie ťažobnej licencie.
Druhým krokom je prilákanie viacerých amerických ťažiarov, ktorí by mali obnoviť nefunkčné vrty. Práve prezident Donald Trump predstavil ambiciózne plány na obnovu venezuelského ropného priemyslu a zapojenie veľkých amerických ropných spoločností.
Spomínal investície v desiatkach až stovkách miliárd dolárov a rýchle zvýšenie produkcie. Veľké ropné firmy však jeho nadšenie nezdieľajú. Sú opatrné pre právne, politické a bezpečnostné riziká. Trumpove časové odhady považujú za optimistické až nerealistické, ak sa nezmení legislatíva a investori nedostanú silné záruky.
„Ak sa pozrieme na dnešnú legislatívnu a trhovú situáciu vo Venezuele, do krajiny je prakticky nemožné investovať,“ hovorí šéf ropného koncernu Exxon Darren Woods pre portál Energy Connects.
Pýta sa pritom, aká stabilná bude bezpečnosť a návratnosť investícií v krajine. Bez týchto záruk totiž nemožno vložiť peniaze do projektu, ktorý má návratnosť niekoľko desaťročí. Vie, o čom hovorí. Exxon v minulosti už dvakrát prišiel o svoje aktíva vo Venezuele pri znárodnení, naposledy za vlády krajne ľavicového marxistického prezidenta Huga Cháveza.
Prečítajte si aj:
Spojené státy zajaly prezidenta Nicoláse Madura a odvezly jej z Venezuely
Tichá vojna pokračuje
Cieľom amerického zásahu teda nebolo len dostať sa k lacnej rope, tej majú USA dosť aj na export. Išlo aj o úder proti Číne, ktorá ťažila z podhodnotených cien a aj vďaka nim dokázala produkovať lacné plasty, chemikálie alebo elektroniku.
V tichej ekonomickej vojne prezident Trump zasadil najväčšiemu rivalovi bolestivý úder. Dal mu najavo, že na západnej pologuli chce byť dominantným hráčom a využívať ekonomické zdroje v prospech USA. Aká bude odozva, ukáže čas. V Číne sa na ňu nezvykne dlho čakať.
