Boli sme na samite V4 v Trenčíne, aby sme zistili, či je Vyšehradská štvorka už len vyprázdneným mýtom. Pozrite si, čo sa dialo za zatvorenými dverami.
Je spoločná stredná Európa vyprázdneným mýtom? Známy český politický komentátor Petros Michopulos v tom má jasno. Keď nedávno sedel v bratislavskom štúdiu Téma.21, poznamenal, že tomuto regiónu – Slovensku, Česku, Poľsku a Maďarsku – chýbajú jednotné hodnoty aj politické záujmy.
Či je jeho skeptický pohľad na región oprávnený alebo je pravda niekde inde, sme sa vybrali preskúmať priamo do dočasného epicentra stredoeurópskej diplomacie.
Reč je o meste Trenčín, ktoré sa 4. a 5. novembra stalo dejiskom prezidentského samitu Vyšehradskej štvorky (V4) pod taktovkou hostiteľa, slovenského prezidenta Petra Pellegriniho.
Okrem neho za rokovací stôl zasadli český prezident Petr Pavel, poľská hlava štátu Karol Nawrocki a nový maďarský prezident András Baka. Historicky prvýkrát túto zostavu doplnila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Samit V4 sa znovu vracia k otázke, či má zoskupenie V4 po 35 rokoch stále dôvod existovať. Viac o jednotlivých pochybnostiach nájdete v článku, v ktorom sme sa tejto téme podrobne venovali.
Pretože sme samit prezidentov V4 zažili na vlastnej koži, pokúsime sa odpovedať na túto náročnú otázku. Rovnako prezradíme viac o tom, aké je byť novinárom, ktorý všetko pozoruje priamo z terénu.
Aké je byť novinárom na samite V4?
Program udalosti, akou je samit krajín V4, zahŕňa spravidla detailný rozpis. K členom médií dorazí plán jednotlivých aktivít ešte pred začiatkom akcie.
Ak samit prebieha vo viacerých lokalitách, ako to bolo aj v tomto prípade, musí sa novinár na jednotlivé miesta dopraviť väčšinou sám. Rovnako ako obyvatelia v meste sa aj on pasuje s prípadnými uzávierkami ciest.
Nám sa takto predĺžil prechod cez rieku Váh asi o 15 minút, pretože sme nerátali s tým, že most Fiesta, ktorý viedol k akcii, cez noc uzatvoria. Takmer sme sa preto nestihli dostaviť na miesto včas.
Čo sa deje po príchode na miesto, môže byť rovnako často odlišné. V prípade Trenčína, kde sa zúčastnili štyri hlavy európskych štátov a jedna hlava EÚ, bola bezpečnosť na najvyššej úrovni. Nechýbali osobné prehliadky, prechody detektormi kovov ani zákazy opúšťania či vstupu do priestorov mimo vyhradeného času.
Hlavné útočisko nachádzajú médiá po kontrole najčastejšie v takzvaných press roomoch. Sú to miestnosti s malým občerstvením, v ktorých sa medzi jednotlivými časťami programu predovšetkým tvrdo pracuje – strihá, telefonuje a bojuje doslova o každú voľnú zástrčku.
Siedma veľmoc má v týchto miestnostiach počas takýchto akcií zázemie pripomínajúce dobre strážený úľ plný robotníc. Máme jedinečnú príležitosť nasávať atmosféru udalosti, zazrieť lídrov naživo a vnímať aj interakcie medzi nimi.
Kde je von der Leyenová? Dorazí vôbec?
Diplomatické napätie vo vzduchu viac-menej chýbalo a pred pozorným okom kamier prebiehalo všetko harmonicky. Hlavy štátov si 4. novembra vychutnali jazzový koncert v synagóge a na druhý deň sa na Trenčianskom hrade opäť vítali bez mihnutia brvy.
Náladu zlepšovala najmä os Bratislava – Praha. Prezident Peter Pellegrini obdarovával svojho českého náprotivka Petra Pavla úsmevmi a striedmo ho potľapkával. Počas Pavlovej záverečnej reči nechýbali zo slovenskej strany ani veľavravné, súhlasné prikývnutia.
Kde je šéfka eurokomisie? Dorazí vôbec?
Pod uhladenou diplomatickou hladinou sa odohrával iný príbeh. Jeho ústrednou postavou bola šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Náš overený zdroj priamo z prostredia samitu už deň vopred avizoval, že predsedníčka EK sa zrejme ani neukáže, hoci konkrétny dôvod vtedy ešte nepoznal. Keď von der Leyenová na Trenčiansky hrad nakoniec predsa len dorazila, zdalo sa, že kríza je zažehnaná.
Novinári si lídrov nafotili počas uvítacej ceremónie a na pár rýchlych sekúnd ich vpustili aj do rokovacej miestnosti. Následne nás organizátori kyvadlovou dopravou presunuli do ďalšieho press roomu mimo hradu.
Počas čakania na výsledky dorazila nečakaná správa – von der Leyenová sa už na spoločnej záverečnej tlačovej konferencii lídrov neukáže. V rovnakom čase nám oznámili, že konferencia prebehne bez možnosti klásť otázky.
Tento krok vyvolal vlnu pobúrenia a hlasné protesty. Medzi zástupcami médií sa začalo okamžite šuškať, že za týmto náhlym obratom stoja vyhrotené politické udalosti z posledných dní.
Šéfka odmietla stáť na pódiu s poľským prezidentom
Podozrenia neskôr potvrdila agentúra Bloomberg. Šéfka Komisie sa podľa nej odmietla zúčastniť na spoločnom pódiu s poľským prezidentom Karolom Nawrockim. Dôvodom bolo vyhnúť sa legitimizácii jeho postoja v aktuálnej konfrontácii okolo poľského ústavného súdu.
Záverečná tlačová konferencia vo svetle týchto okolností pripomínala hru pokru. Neprítomnosť von der Leyenovej žiaden z prítomných prezidentov nezmienil.
Prezident Nawrocki, pre ktorého šéfka eurokomisie diplomaticky odmietla pódium, si po celý čas zachoval nečitateľný výraz. Aj vo svojej záverečnej reči zvolil rétoriku, z ktorej sršala rozhodnosť.
Nový maďarský prezident András Baka stál zas fyzicky aj pocitovo úplne na okraji pódia. Keďže je však vo funkcii iba od 19. augusta a išlo o jeho vôbec prvú samitovú premiéru, jeho zdanlivú izolovanosť možno pripísať sčasti aj tomu, že sa v kruhu štátnikov zatiaľ najmenej aklimatizoval.
Čo odhalili kuloáre tohtoročného samitu?
Napriek skrytej dráme sa ukazuje, že historická a kultúrna chémia v strednej Európe stále prirodzene funguje. A to najmä tá slovanská.
Interakcie medzi slovenskými, českými a poľskými médiami prebiehali pod rúškom bezprostrednosti, neformálnych priateľských rozhovorov aj vzájomných úsmevov.
Maďarská mediálna sila zostala naopak v izolácii. Dôvodom je odlišnosť našich jazykov, ale aj chladnejšie maďarsko-slovenské vzťahy.
Stále nás trápia sporné otázky, ako napríklad tzv. felvidék. To je historický maďarský názov pre územie dnešného Slovenska, ktoré kedysi patrilo do Uhorska. Veľká časť maďarských občanov toto slovo vníma ako legitímny historický výraz.
V očiach kritických Slovákov vrátane prezidenta Pellegriniho však ide o prejav revizionizmu či dokonca snahy o spochybňovanie štátnosti a neuznávanie suverenity dnešného Slovenska.
Aj napriek tomu neboli nálady v Trenčíne negatívne či nevraživé a medzi všetkými členmi médií panoval pocit pracovnej aj kultúrnej pospolitosti. Ak stredná Európa mýtom nie je, potom to môžu dokázať práve takéto výjavy z tlačového centra samitu Vyšehradskej štvorky.
Vzájomné úsmevy kolegov z médií nemožno považovať za dôkaz toho, že existuje vážny dôvod na to, aby sme sa na začiatku novembra ocitli všetci v Trenčíne. Ako sa však neskôr ukázalo, lídri štátov vedeli aj napriek všetkému nájsť spoločnú reč tam, kde sa to očakávalo najmenej – v otázke Ukrajiny.
Pomôžu krajiny V4 Ukrajine?
Spoločne prijatá deklarácia prezidentov explicitne podporuje Kyjev vrátane vojenskej pomoci. To je v ostrom kontraste s dlhodobým naratívom súčasnej slovenskej vlády.
Znamená to dve veci. Po prvé, že rétorika určená domácim voličom nemusí byť zajedno s tým, aké rozhodnutia urobí štát za zatvorenými dverami aliancií. A po druhé, že stredná Európa nemusí byť politicky ani hodnotovo homogénna na to, aby sa dokázala stretnúť pri podpore spoločných záujmov.
Žiadne „odlišné otázky nesmú zatieňovať to, čo máme spoločné”. Vyhlásil to na záver samitu poľský prezident, podľa ktorého je silná stredná Európa nevyhnutným predpokladom pre silné Poľsko.
V názore mu vzácne sekundoval maďarský prezident András Baka. Zdôraznil nevyhnutnosť „otvoreného susedského dialógu a hľadania riešení”.
Európa dnes bojuje s polykrízou a s tým súvisiacim vzostupom radikalizmu, nepokojov aj polarizácie. Vyšehradská štvorka pritom našla spoločnú reč aj napriek nálepke jedného z najviac polarizovaných regiónov kontinentu.
Jej lídri dokázali preklenúť názorové priepasti a zjednotiť sa na kľúčových témach. Potvrdzuje sa tým fakt, že aj napriek mnohým otáznikom stredná Európa nie je vyprázdneným a iba geografickým pojmom.
Krajiny V4 môžu byť súdržné aj bez politickej jednoliatosti a význam tejto spolupráce o to viac zvýraznila prítomnosť Ursuly von der Leyenovej. Napriek tomu, že najmocnejšia žena Európy dorazila na majestátnom Audi so silným motorom, len aby sa čoskoro vyparila.
Zanechala tak za sebou trpkosť v podobe nesplnených očakávaní. Chýbala nielen novinárom, ale ohrozila aj vytvorenie pocitu, že vo všetkom, čo sa počas samitu odohralo, panuje skutočná zhoda.
