Populistická strana s extrémistickými črtami Alternatíva pre Nemecko (AfD, Alternative für Deutschland) najprv v úvode septembra ovládla voľby v Sasko-Anhaltsko, spolkovej krajine, ktorá leží prevažne na území bývalej komunistickej Nemeckej demokratickej republiky (NDR).
O pár dní neskôr, v polovici septembra, dosiahla rekordný výsledok aj v komunálnych voľbách v Dolnom Sasku na severozápade niekdajšieho západného Nemecka.
Obe hlasovania nemožno mechanicky porovnávať. Kým v Sasku-Anhaltsku sa rozhodovalo o krajinskom sneme a budúcej vláde, v Dolnom Sasku voliči rozhodovali o zastupiteľstvách miest, obcí a okresov.
Výsledky, o ktorých informovala agentúra ČTK, spája jednoznačný trend. Strana AfD potvrdila dominanciu vo východnej časti a vzápätí výrazne posilnila aj na západe najväčšej európskej ekonomiky.
Rovnaký smer
V krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku získala AfD takmer 43,8 percenta. Je to o 23 percentuálnych bodov viac než v roku 2021. V 83-člennom krajinskom parlamente obsadila 39 kresiel. Absolútna väčšina jej unikla iba o tri mandáty.
Doteraz vládnuca strana Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) sa prepadla z 37,1 na 17,2 percenta. CDU je najväčšia strana vo federálnej nemeckej vláde kancelára Friedricha Merza.
AfD: výsledky na východe aj západe Nemecka
Dve rôzne voľby a jeden celoštátny prieskum. Údaje sa týkajú odlišných skupín voličov a nemožno ich priamo porovnávať.
Výsledok AfD
AfD získala 39 z 83 kresiel. Na samostatnú väčšinu potrebuje 42 mandátov.
Krajinské parlamentné voľby; údaje sa vzťahujú na Sasko-Anhaltsko, nie na celé Nemecko.
Predbežné výsledky na úrovni okresov
Podiel AfD oproti predchádzajúcim komunálnym voľbám vzrástol o 11,3 percentuálneho bodu.
Komunálne hlasovanie nie je rovnaký typ volieb ako krajinské parlamentné voľby.
Zber údajov: 8. – 14. 9. 2026
Podpora AfD v prieskume volebnej preferencie pre prípadné voľby do Spolkového snemu.
Prieskum nie je volebný výsledok ani predpoveď. Graf zobrazuje päť strán; dĺžka pruhov je úmerná percentám (škála 0–30 %).
Tu už nejde iba o protestné hlasy. Stranu AfD zatiaľ drží mimo vlády takzvaný „Brandmauer“ – „protipožiarny múr“, teda odmietanie ostatných strán vytvárať s AfD koalície. Čím je však AfD silnejšia, tým ťažšie sa bez nej skladá stabilná vládna väčšina.
V Dolnom Sasku síce AfD komunálne voľby nevyhrala, ale svoj zisk podľa nemeckej regionálnej televízie NDR viac než strojnásobila zo 4,6 na 15,9 percenta. Strana CDU zvíťazila so ziskom 27,2 percenta, no stratila asi sedminu hlasov. Sociálni demokrati (SPD) klesli z 30 na 24,6 percenta.
V priemyselnom jadre
Strana AfD sa tak stáva stabilnou silou aj v priemyselnom jadre západného Nemecka. Práve v Dolnom Sasku sídli spoločnosť Volkswagen a krajinská vláda v nej vlastní 20 percent hlasovacích práv.
Ide o blokačný podiel, čo znamená, že Dolné Sasko samo firmu neriadi, ale môže zastaviť niektoré zásadné rozhodnutia, na ktoré je potrebná viac ako 80-percentná väčšina hlasov. So svojimi 20 percentami tak môže zablokovať napríklad zmenu stanov Volkswagenu, zvýšenie či zníženie jeho kapitálu alebo spojenie s inou spoločnosťou.
Najnovšie utorkové prieskumy potvrdzujú, že vzostup AfD už nadobudol celoštátny rozmer. Podľa správy agentúry ČTK jej agentúra GMS prvýkrát namerala podporu 30 percent, čím si pred CDU kancelára Friedricha Merza vytvorila náskok desiatich percentuálnych bodov.
Ďalšie dva prieskumy jej namerali okolo 30 percent a je na ich čele.
Strana AfD smeruje k ďalšiemu víťazstvu aj v Meklenbursku-Predpomoransku, ktoré tiež kedysi patrilo do niekdajšej NDR. Prieskum jej tam dáva 37 percent, o tri body viac než SPD.
V Berlíne dosahuje AfD 17 percent a oproti voľbám z roku 2023 by svoj zisk takmer zdvojnásobila. Pred ňou sú strany Ľavica (Die Linke) s 23 percentami a CDU s 21 percentami.
Vzhliadajú k Moskve
Vzostup AfD má aj bezpečnostný a zahraničnopolitický rozmer. Strana presadzuje ústretovejšie vzťahy s Moskvou, odmieta sankcie proti Rusku a spochybňuje vojenskú podporu Ukrajiny. Jej politika je tak v priamom rozpore s kurzom Merzovej vlády. Tá podľa verejnoprávnej televízie ARD pripisuje Rusku augustový pokus o dronový útok s výbušninou na ukrajinské nákladné lietadlo na nemeckom letisku Lipsko/Halle.
Berlín vníma incident ako súčasť širšieho využívania hybridných nástrojov Putinovho Ruska proti Nemecku. Patria medzi ne sabotáže, kybernetické útoky, špionáž a dezinformačné operácie.
Rast radikálnej a na Moskvu orientovanej AfD môže zmeniť nielen nemeckú politiku, ale aj zahraničné a bezpečnostné smerovanie krajiny. Jej vzostup preto predstavuje riziko aj pre zvyšok Európy.
