Fondy Európskej únie (EÚ) sú pre krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) kľúčovým zdrojom financií na nové investície, rekonštrukcie a podporu poľnohospodárstva. Tvoria zásadný až dominantný podiel na celkových verejných investíciách. Napríklad na Slovensku je to zhruba 50 percent, ku koncu obdobia čerpania až 80 percent. Podobné čísla má aj Maďarsko. V Poľsku je to približne 45 percent a v Česku okolo 40 percent.
Slovensko má napríklad v aktuálnom programovom období 2021 až 2027 pripravených na čerpanie 12,6 miliardy eur. Ich plné využitie by do roku 2030 zvýšilo úroveň reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) o viac než 1,4 miliardy eur ročne, ako Téma.21 písala tento týždeň.
Štvrtina a viac
Dôležitá je však miera čerpania, teda to, ako rýchlo a kvalitne dokáže konkrétna krajina pripravovať a realizovať projekty, obmedzovať zbytočnú byrokraciu a efektívne využívať dostupný čas. Slovensko v minulých rokoch v čerpaní eurofondov zaostávalo.
Príčinou boli najmä zdĺhavé administratívne postupy, prieťahy pri vyhlasovaní výziev, schvaľovaní projektov, podpisovaní zmlúv a vyplácaní finančných prostriedkov žiadateľom. Svoju úlohu zohrali aj nedostatočné kapacity úradov a rozdrobenosť samospráv, čo komplikuje prípravu, schvaľovanie aj realizáciu investícií.
V aktuálnom období Slovensko zatiaľ dokázalo vyčerpať takmer 23 percent európskych peňazí. Ide o údaje ku koncu septembra. Konečný termín na získanie eurofondov je koniec roka 2030.
Horšie je na tom Maďarsko, ktoré malo donedávna pozastavené čerpanie a projekty museli počkať na zmenu vlády. Doteraz vyčerpalo len približne 12 percent pridelenej sumy. V druhej polovici tohto roka však Európska komisia uvoľnila ďalších 4,2 miliardy eur, lebo nová vláda Pétera Magyara splnila podmienky reforiem, v ktorých zaostávala.
Regióny a diaľnice
Poľsko doposiaľ vyčerpalo len o niečo viac ako Slovensko, takmer 25 percent, a Česká republika zhruba 27 percent eurofondov. Obom krajinám pomáha pri čerpaní eurofondov rýchlejšia realizácia projektov, pričom v Poľsku zohráva významnú úlohu aj zapojenie regiónov.
V Poľsku napríklad až 44 percent sumy eurofondov spravujú regióny, nie vláda. Ide o celkovo 34 miliárd eur, ktoré prúdia do lokálneho zdravotníctva, školstva, ciest a ďalších projektov v malých obciach.
Poľsko je známe vysokou efektívnosťou využitia eurofondov najmä v doprave. Jeho diaľničná sieť sa od vstupu do EÚ rozrástla zo 600 na 5 600 kilometrov a rozostavané sú ich ďalšie stovky. Celkovo by sa malo postaviť 8 200 kilometrov diaľnic.
Najvýznamnejším poľským programom je FEnIKS (Európske fondy na infraštruktúru, klímu a životné prostredie) s rozpočtom vyše 24 miliárd eur. Podporuje energetickú transformáciu, najmä odklon od ťažby a spaľovania uhlia, ďalej modernizáciu železníc a výstavbu ciest.
Program FENG (Európske fondy pre modernú ekonomiku) rozdeľuje približne osem miliárd eur na inovácie, výskum, digitalizáciu a podporu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov.
V tomto roku by Poľsko malo získať z EÚ rekordných 43 až 48 miliárd eur, čo je najväčší ročný prílev financií od vstupu krajiny do EÚ v roku 2004.
Doprava a energia
Česko získava najviac peňazí na dopravu, zhruba 126 miliárd českých korún (vyše päť miliárd eur) ide na modernizáciu železníc a dostavbu diaľničnej siete. Podobnú sumu má k dispozícii aj Integrovaný regionálny operačný program (IROP) na rozvoj infraštruktúry v regiónoch, z ktorého sa financuje kybernetická bezpečnosť, sociálne služby, zdravotníctvo, regionálne cesty.
Viac ako 80 miliárd korún (3,5 miliardy eur) má ísť na technológie a aplikácie pre konkurencieschopnosť na podporu digitalizácie, inovácií a výskumu v podnikateľskom sektore.
Na Slovensku je najdôležitejšou prioritou ekologickejšia a nízkouhlíková stratégia. Je zameraná na zelené investície – obnoviteľné zdroje, energetickú efektívnosť, odpadové hospodárstvo a ochranu prírody. Je na ňu vyčlenených 4,2 miliardy eur.
O niečo menšiu prioritu má oblasť ľudia, vzdelávanie a zdravotníctvo s 3,3 miliardami eur a doprava a infraštruktúra, kam smerujú dve miliardy eur, podobne ako do oblasti inovácie a digitalizácia.
Súčasnosť alebo budúcnosť?
Diskusia o využití eurofondov medzi krajinami, ktoré prispievajú viac, ako dostávajú, a tými, ktoré čerpajú viac, než platia, sa odrazila aj v programe stretnutia prezidentov krajín V4 v Trenčíne.
Stredoeurópske krajiny napríklad navrhujú, aby mohli eurofondy využívať aj na pomoc energeticky náročným výrobám, ktoré trpia zdražením plynu a elektriny v tomto roku. Rady by fondy využívali aj na energopomoc pre obyvateľov.
Fondy EÚ sú však určené na dlhodobý rozvoj krajín a upevnenie ich odolnosti voči budúcim krízam, nie na riešenie akútnych problémov dotáciami. Ak si krajiny prejedia budúcnosť ľúbivým dotovaním pred voľbami, môže im to v budúcnosti znížiť konkurenčnú schopnosť a s ňou aj životnú úroveň obyvateľov.
