Ešte pred štvrťstoročím bolo Poľsko vnímané predovšetkým ako agrárna krajina a lacnejšia výrobná základňa západnej Európy. Dnes je severný sused Slovenska podľa údajov Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie (EÚ), šiestou najväčšou ekonomikou Európskej únie a ekonomickou veľmocou strednej Európy, informuje portál Euronews.
Poľský príbeh ukazuje, čo dokáže kombinácia veľkého vnútorného trhu, investícií, priemyslu, efektívneho využitia európskych peňazí a dlhodobo pomerne vysokého hospodárskeho rastu.
(v miliardách EUR)
V roku 2025 bol poľský hrubý domáci produkt (HDP), teda celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike, v bežných cenách 922,9 miliardy eur, čo predstavovalo 4,9 percenta ekonomiky celej EÚ. Pred Poľskom bolo už iba Nemecko (4,47 bilióna eur), Francúzsko (2,99 bilióna eur), Taliansko (2,26 bilióna eur), Španielsko (1,69 bilióna eur) a Holandsko (1,17 bilióna eur). Poľsko sa tak dostalo pred Belgicko, Švédsko, Írsko či Rakúsko.
V strednej a východnej Európe pritom nemá konkurenta. HDP Rumunska bol 380 miliárd, Česka 347 miliárd, Maďarska 219 miliárd a Slovenska 136,8 miliardy eur.
Nie je to iba dôsledok veľkosti krajiny. Poľská ekonomika v roku 2025 reálne vzrástla o 3,6 percenta, zatiaľ čo celá EÚ iba o 1,5 percenta. Európska komisia očakáva v roku 2026 nárast poľskej ekonomiky o tri a pol percenta, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) približne o tri percentá. Poľsko teda pokračuje v dobiehaní bohatšej západnej Európy tempom, ktoré väčšina ekonomík strednej a východnej Európy nedosahuje.
Rast v kríze
Základy úspechu sa budovali desaťročia. Vstup do EÚ v roku 2004 otvoril poľským firmám jednotný trh a krajine obrovský priestor pre investície do ciest, železníc, miest, energetiky či podnikateľského prostredia. Poľsko zároveň dokázalo prilákať zahraničný kapitál a zapojiť svoj priemysel do európskych výrobných reťazcov.
Podľa OECD vzrástol podiel poľského exportu na HDP z 27 percent v roku 2000 až na 63 percent v roku 2022. V posledných rokoch však export čelí slabšiemu dopytu najmä v Nemecku, rastúcim nákladom práce a silnejšiemu zlotému. Hospodársky rast Poľska preto dnes vo väčšej miere ťahajú domáca spotreba a investície.
Veľkou výhodou je aj takmer 37-miliónový domáci trh. Poľsko preto nie je existenčne závislé iba od exportu. Ukázalo sa to už počas finančnej krízy v roku 2009. Poľská ekonomika vtedy podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) vzrástla o 1,6 percenta. Poľsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá sa vyhla recesii. MMF medzi dôvodmi uvádzal veľký vnútorný trh, stabilnú spotrebu, zdravý bankový sektor, pružný kurz zlotého a schopnosť vlády aj centrálnej banky reagovať na krízu.
Významným motorom sa stávajú aj verejné investície, infraštruktúra a mimoriadne vysoké výdavky na obranu. Podľa júlového odhadu NATO, citovaného agentúrou Reuters, má Poľsko v roku 2026 vynaložiť na základné obranné výdavky 4,68 percenta HDP. To ho radí k špičke Severoatlantickej aliancie.
(medziročne, v %)
Jarná hospodárska prognóza 2026
(publikovaná 21. mája 2026)
Kontrast so Slovenskom je čoraz výraznejší. Najnovší rýchly odhad Štatistického úradu SR za druhý štvrťrok 2026 ukázal, že slovenský HDP medziročne vzrástol iba o nepatrných 0,7 percenta a tempo rastu sa znova spomalilo. Ekonomika Slovenska sa pohybuje blízko stagnácie a výrazne zaostáva za Poľskom, ktoré jej kedysi pozeralo na chrbát.
Slabé miesta
Poľský model však nie je bez rizík. Európska komisia očakáva, že poľský verejný dlh vzrastie z 59,7 percenta HDP v roku 2025 na 64,5 percenta v roku 2026. Problémom zostáva demografia, nedostatok pracovníkov a potreba presunúť ekonomiku od cenovej konkurencieschopnosti k inováciám a produkcii s vyššou pridanou hodnotou.
Pre porovnanie, verejný dlh Slovenska dosiahol na konci roku 2025 podľa Eurostatu 61,4 percenta HDP a Európska komisia očakáva jeho rast na 63,7 percenta v roku 2026. Česko je na tom výrazne lepšie. Jeho verejný dlh bol na konci roku 2025 približne 44 percent HDP.
Ani šieste miesto v EÚ neznamená, že Poliaci sú šiestym najbohatším národom Únie. HDP na obyvateľa, podľa ktorého sa životná úroveň meria, zostáva pod priemerom EÚ. Rozhodujúci je však trend. Za dve desaťročia od vstupu do EÚ sa z nášho severného suseda stal jeden z motorov európskej ekonomiky a krajina, ktorej hospodárska váha začína zodpovedať jej rastúcemu politickému a bezpečnostnému významu.
