Poľsko zažíva ďalšiu kapitolu ústavnej krízy. Pred sídlom Ústavného tribunálu, obdoby slovenského Ústavného súdu, zasahovala polícia, protestovali demonštranti a prezident Karol Nawrocki predčasne ukončil zahraničnú cestu. V pozadí stojí spor o kontrolu nad jednou z najdôležitejších inštitúcií štátu.
Konflikt sa vyhrotil uplynulý víkend, keď podľa agentúry ČTK časť sudcov oznámila pozastavenie výkonu funkcie predsedovi tribunálu Bogdanovi Święczkowskému a podpredsedovi Bartłomiejovi Sochańskému. Poľský denník Rzeczpospolita informoval, že právny základ tohto kroku spochybnila aj varšavská Helsinská nadácia pre ľudské práva.
Vedenia sa mala ujať sudkyňa Anna Korwinová-Piotrowská. Druhá strana tento krok odmietla a označila ho za nezákonný pokus o prevzatie kontroly nad tribunálom. Rzeczpospolita ďalej píše, že na oficiálnom účte X tribunálu sa objavilo aj obvinenie zo štátneho prevratu.
Politický ping-pong
Analytik Centra transatlantických vzťahov CEVRO Univerzity v Prahe Maciej Ruczaj pre Téma.21 prirovnal konflikt k „pingpongovému zápasu“, v ktorom si politické tábory odpovedajú krokmi na hrane zákonnosti.
Spor sa podľa neho začal v roku 2015, keď vtedajšia vládna väčšina zvolila sudcov „do zásoby“, teda aj na miesta, ktoré sa mali uvoľniť až po voľbách. Po víťazstve strany Právo a spravodlivosť (PiS) nová väčšina pôvodnú voľbu spochybnila a zvolila vlastných sudcov aj na miesta už obsadené predchodcami. Konzervatívcov v roku 2023 vystriedala koalícia Donalda Tuska.
Ruczaj pripomína, že Tuskova vláda prestala uznávať rozhodnutia tribunálu a pätnásť mesiacov neobsadzovala uvoľnené miesta. K voľbe pristúpila, až keď mohla získať väčšinu. Prezident Nawrocki potom odmietol prijať prísahu troch zo šiestich sudcov. Podľa Ruczaja však medzi ústavnými právnikmi prevažuje názor, že to má urobiť.
Keď do sporu vstúpi polícia
Napätie vyvrcholilo minulý piatok protestmi pred sídlom Ústavného tribunálu, kde sa demonštranti pokúšali prekonať policajné zábrany. Polícia zadržala troch ľudí. Prezident prerušil cestu do Senegalu a ešte v ten večer vstúpil do budovy tribunálu. „Vy nie ste sudcami Ústavného tribunálu,“ vyhlásil podľa servera Onet na adresu sudkyne Korwinovej-Piotrowskej.
Ruczaj označuje právne základy odstavenia vedenia za „veľmi slabé až pochybné“. Upozorňuje aj na načasovanie počas prezidentovej neprítomnosti a sviatočného víkendu. Slovo „prevrat“ však odporúča brať s rezervou, keďže ho používajú oba tábory.
Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Tomáš Strážay pre Téma.21 uviedol: „Je to predovšetkým dôsledok politizácie súdnictva vrátane Ústavného tribunálu, ktorá prebiehala počas predchádzajúcich vlád PiS.“ Prezidentovo blokovanie sudcov označuje za protiústavné, no problematické je podľa neho aj odstavenie vedenia. Nawrockého vstup do budovy považuje za eskaláciu a prekročenie jeho kompetencií.
Brusel a spor o právny štát
Súdny dvor Európskej únie koncom roka 2025 rozhodol, že tribunál pre nezrovnalosti pri menovaní sudcov nespĺňa požiadavky nezávislého súdu. Európska komisia následne vyzvala prezidenta, aby umožnil nástup novozvolených sudcov.
Ruczaj Komisii vyčíta „pokrytectvo“, pretože podľa neho posudzuje pochybenia konzervatívcov prísnejšie než kroky liberálov. V pozadí vidí aj spor o prednosť európskeho práva pred národnými ústavami.
Konzervatívna opozícia vyčíta liberálom, že pri spornom zásahu do tribunálu neuplatňujú rovnaké kritériá ochrany právneho štátu, aké presadzovali počas vlád PiS. Strážay však odmieta tvrdenie, že liberáli mlčia. Pripomína, že prezidentovo blokovanie sudcov kritizuje aj bývalý prezident Andrzej Duda.
Hrozia dva tribunály?
Ruczaj navrhuje „reset“ tribunálu a nový zákon. Sudcov by mohli vyberať Sejm, Senát a prezident alebo by ich Sejm volil trojpätinovou väčšinou, vyžadujúcou dohodu vlády s opozíciou. Kompromis však považuje za málo realistický.
Ruczaj nevylučuje ani dva faktické tribunály, rozsiahlu destabilizáciu však nepredpokladá. Strážay súhlasí, že Slovensko ani Česko sa zatiaľ nemusia obávať o bezpečnosť regiónu. Krízu spája s polarizáciou pred budúcoročnými voľbami.
Sudcovská únia Českej republiky varuje, že návrat k ústavnosti nemožno dosiahnuť „jednostrannými politickými krokmi“ ani využívaním ozbrojených zložiek. Bez dohody totiž môže každá ďalšia výmena moci priniesť nové kolo zápasu o tribunál.
