Varšava vyslala svetu jedno najnaliehavejších varovaní od začiatku ruskej invázie. Obáva sa zásadnejších provokácií od Ruska vrátane nebezpečných dronových útokov.
„Plány Ruska zahŕňajú hybridné údery dronmi a raketami proti štátom podporujúcim Ukrajinu vrátane Poľska,“ vyhlásil premiér Donald Tusk v Sejme – dolnej komore poľského parlamentu. Informácie, na ktorých toto jeho vyhlásenie stojí, označil za „veľmi konzistentné a presvedčivé“. Podľa agentúry AP pochádzajú aj od spojencov z NATO, od USA a Ukrajiny.
Tusk varuje, že údery môžu byť prezentované ako „náhodné“, aby oslabili ochotu spojencov reagovať. Moskva chce nimi skúšať hranicu medzi incidentom a agresiou, pri ktorej môže prísť k uplatneniu článku 5 NATO o kolektívnej obrane. Ten stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému členskému štátu sa považuje za útok proti všetkým členom. Ostatní spojenci mu potom poskytnú pomoc podľa vlastného uváženia vrátane možného použitia ozbrojenej sily.
Hrozba z Kremľa
Hrozba, o ktorej hovorí poľský premiér, už nie je len abstraktná. Ruský dron podľa ukrajinských úradov zasiahol začiatkom septembra vlak smerujúci do Varšavy iba dva kilometre od poľských hraníc. Ďalší potom útočil pri čerpacej stanici neďaleko hranice. Tusk navyše upozornil, že Rusi začali masovo nasadzovať rýchlejšie drony s prúdovými motormi, ktoré lietajú vyššie než staršie typy.
Napätie zvýšila aj otvorená hrozba jedného z najmocnejších mužov ruského bezpečnostného aparátu. Putinov poradca a bývalý šéf FSB Nikolaj Patrušev podľa tureckej agentúry Anadolu a Ukrajinskej pravdy vyhlásil, že pri vojenskom konflikte s Poľskom by Rusko použilo „celý arzenál síl a prostriedkov“. Poľská štátnosť by podľa neho mohla prestať existovať „do dvoch či troch dní“.
Patrušev reagoval na poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského, ktorý hovoril o výraznej vzdušnej prevahe NATO. Sikorski pre poľský denník Rzeczpospolita pripomenul, že ruskí generáli sa Poľsku vyhrážajú jadrovou vojnou už dve desaťročia. „Mali by si uvedomiť pomer síl. Aj oni musia vedieť, do čoho idú, keď sa nám vyhrážajú,“ odkázal Moskve.
Načasovanie ruskej rétoriky má silný historický kontext. Ako pripomína poľský Inštitút národnej pamäti (IPN), Sovietsky zväz, v ktorom dominovalo boľševické Rusko, napadol 17. septembra 1939 Poľsko z východu. Bolo to len šestnásť dní po útoku nacistického Nemecka zo západu. Útoku predchádzal pakt Ribbentrop – Molotov, ktorého tajný protokol počítal s rozdelením poľského územia medzi obe totalitné mocnosti. Inštitút pripomína aj spoločnú prehliadku nemeckých a sovietskych jednotiek v Breste 22. septembra 1939.
Slovensko vysiela vojakov
Slovenský premiér Robert Fico v súvislosti s Tuskovým vyjadrením povedal, že z hľadiska možnosti celoeurópskeho konfliktu „situácia nikdy nebola taká vážna a vypätá“. Slovenský parlament zároveň podľa agentúry ČTK schválil vyslanie do sto vojakov na východné krídlo NATO, prioritne do Poľska a Rumunska. Majú monitorovať vzdušný priestor a podporovať protivzdušnú a protiraketovú obranu.
Minister obrany Robert Kaliňák vysvetlil, že slovenskí vojaci majú pomocou nových 3D radarov „prispieť k identifikácii dronových ohrození“.
Rumunský minister obrany Radu Miruță za slovenskú pomoc verejne poďakoval. Jeho krajina už dlhší čas zaznamenáva prudký rast narušení vzdušného priestoru a označuje Rusko za „primárnu a významnú hrozbu“ pre východné štáty NATO.
Pokiaľ ide o Poľsko, krajina nerieši iba hybridné operácie, ale aj otázku, kam až je Moskva ochotná vojensky zájsť. Odpoveďou má byť odstrašenie: silnejšia protidronová a protivzdušná obrana, ochrana hraníc a kritickej infraštruktúry a jasné pravidlá spoločnej reakcie NATO. Nejednoznačnosť je totiž presne priestor, v ktorom môže Moskva skúšať súdržnosť Aliancie.
Skúsenosť Rumunska aj varovania z Poľska ukazujú, že štáty východného krídla NATO čelia čoraz väčšiemu tlaku z Ruska. Odpoveďou preto nemá byť len reakcia na jednotlivé incidenty, ale najmä systematické posilňovanie protidronovej a protivzdušnej obrany, ochrany hraníc a kritickej infraštruktúry. Rovnako dôležitý je jasne dohodnutý postup spojencov pri ďalších provokáciách zo strany Ruska, ktoré vedie vojnu proti Ukrajine. Čím menej nejasností zostane v tom, ako NATO zareaguje, tým menší priestor bude mať ruský prezident Vladimir Putin pri testovaní, kam až môže zájsť.
