V čase, keď má koalícia stabilných iba 75 poslancov, sa v parlamente prerokováva ďalšia zmena zákona o kajúcnikoch. Predchádzajúci pokus označil Ústavný súd za protiústavný. Pre Roberta Fica je prijatie tejto novely mimoriadne dôležité.
Exminister Tomáš Taraba a jeho blokačná skupina troch poslancov tvrdia, že v čase, keď na pumpách stojí nafta viac ako dve eurá, nemôžu byť v parlamente prioritou zákony o kajúcnikoch alebo obmedzovanie volebných krúžkov.
De facto v koalícii
Ak by svoje slová mysleli vážne, nebolo by možné schváliť oba zákony, kľúčové pre Ficovu koalíciu, pretože by na to nemala dosť hlasov.
Ak je však tento Tarabov postoj len výzvou na rokovanie o cene za neblokovanie prijatia týchto zákonov, exminister Taraba ostáva de facto súčasťou vládnej koalície a pokračuje v podpore legislatívnych zvrhlostí, iba tentoraz na vlastnú päsť a vo vlastný prospech.
Naznačovali by to aj slová Roberta Fica na tlačovke klubu Smeru-SSD, že povinnosťou vlády a Národnej rady SR (NR SR) je urobiť všetko pre dokončenie aktuálneho volebného obdobia.
Kvôli stratenej väčšine v parlamente bude podľa Fica koalícia musieť pri schvaľovaní zákonov venovať podstatne viac pozornosti rozhovorom s individuálnymi poslancami. Väčšina opozície si to vysvetľuje ako prípravu na kupčenie s podporou poslancov.
Už len jeden zákon
Po prijatí rozpočtu na budúci rok existuje iba jeden zákon, na ktorom premiérovi, ale aj podpredsedovi NR SR Tiborovi Gašparovi a oligarchovi Norbertovi Bödörovi záleží priam existenciálne – novela zákona o takzvaných kajúcnikoch.
Je jasné, že výsledok rokovaní predsedu vlády s tarabovcami bude mať pre budúcnosť koalície a jej dovládnutie rozhodujúci vplyv. Nebude to teda lacné. Kvôli predchádzajúcim novelám Trestného zákona bolo premlčaných viacero trestných skutkov, z ktorých boli Gašpar a Bödör obžalovaní.
Premlčanie sa však týkalo iba niektorých korupčných skutkov z rokov 2013 až 2016. Na obžalobu zo zosnovania a podporovania zločineckej skupiny to nemalo vplyv, ani na obvinenie z niekoľkých ďalších trestných činov, napríklad úplatkov.
Protiústavná novela
V parlamente momentálne prebieha rozprava o ďalšej novele zákona o kajúcnikoch – čo viac ako čokoľvek iné vypovedá o prioritách štvrtej Ficovej vlády. Novela predložená ministrom spravodlivosti Borisom Suskom reaguje na situáciu, keď Ústavný súd najprv pozastavil jeho platnosť a potom vyhlásil časť zákona o kajúcnikoch za protiústavnú.
Podnet predložilo 51 opozičných poslancov aj generálny prokurátor. Podľa ústavných sudcov nebolo v súlade s ústavou, že by sa výpoveď tzv. kajúcnika nesmela použiť ako dôkaz, ak v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedal pravdivo alebo zamlčal podstatné skutočnosti.
Ústavný súd potvrdil, že prikazovať všeobecným súdom, ako presne majú vierohodnosť výpovedí kajúcnikov hodnotiť, porušuje princíp voľného hodnotenia dôkazov a je protiústavné. Výpovede kajúcnikov teda po tomto náleze zostávajú aj naďalej použiteľné – súd ich však musí starostlivo hodnotiť ako každý dôkaz.
Minister Susko opäť protiústavne?
Minister spravodlivosti Boris Susko počas rozpravy zdôrazňoval potrebu zmeny systému benefitov. Ním navrhovaná prísnejšia úprava má za cieľ zvýšiť dôveryhodnosť výpovedí kajúcnikov v trestnom konaní.
Opozícia naopak novelu kritizuje a tvrdí, že jej cieľom je snaha koalície paralyzovať vyšetrovanie organizovaného zločinu. Už predchádzajúce novely Trestného zákona výrazne znížili efektívnosť boja so závažnou kriminalitou a organizovaným zločinom, ako Téma.21 pred časom písala.
Podľa poslankyne Progresívneho Slovenska Zuzany Števulovej Ústavný súd„čiastkovým nálezom jasne potvrdil, že prikazovať súdom, ako majú hodnotiť výpovede kajúcnikov, je protiústavné. Porušuje to zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Napriek tomu minister Susko predkladá návrh, ktorý robí presne to isté a znova súdom diktuje, aké dôkazy smú a nesmú použiť“.
Ak by túto novelu parlament schválil, dá sa očakávať, že sa opozícia opäť obráti na Ústavný súd.
Ako obyčajne, Očistec
Rovnako je pravdepodobné, že sa na jej text budú odvolávať Tibor Gašpar, Norbert Bödör aj Dušan Kováčik pri prebiehajúcom procese v kauze Očistec.
Na minulých pojednávaniach totiž dvaja kajúcnici, bývalý riaditeľ finančnej polície Bernard Slobodník a bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó potvrdili existenciu organizovanej skupiny v čele polície.
Podľa ich výpovedí ju viedli Norbert Bödör a Tibor Gašpar, v tom čase policajný prezident. Ľudovít Makó potvrdil svoje výpovede o vzniku a fungovaní zločineckej skupiny v polícii.
Makó opísal aj stretnutia na šiestom poschodí budovy Transpetrolu, kde sa stretávali viacerí predstavitelia bezpečnostných zložiek, ktorým zadával úlohy najmä nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.
Pod ním mal pôsobiť Tibor Gašpar ako policajný prezident. Stretnutia v Transpetrole sa zrejme vyvrátiť nedajú, preto sa Gašparova a Bödörova obrana zameriava na vylúčenie výpovedí kajúcnikov zo súdneho procesu.
Ak teda Tomáš Taraba tvrdí, že zákon o kajúcnikoch nemôže byť v parlamente prioritou, vypustil džina z fľaše a môže očakávať ponuku, akej sa nebude dať odolať. Slovník dona Corleoneho z románu Krstný otec je úplne namieste.
Nepoznám takú malú mincu, akú by sa dalo staviť na to, že Taraba ponuke odolá. Hoci aj on, tak ako všetci príčetní obyvatelia Slovenska vie, že na šiestom poschodí Transpetrolu zločinecká skupina skutočne operovala.
