Kauza Očistec má potenciál zaradiť sa k najvýznamnejším kauzám ponovembrového Slovenska. Popri únose prezidentovho syna Michala Kováča ml. a vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Nedošlo v nej síce k zavlečeniu slovenského občana za spoluúčasti štátnych orgánov. Ani k vražde dvoch mladých ľudí okrem iného aj vinou ignorovania a bagatelizovania vyhrážok zo strany vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a polície na čele s Tiborom Gašparom, dnes poslancom za koaličný Smer-SD (strana premiéra Roberta Fica) a podpredsedom slovenského parlamentu (NR SR).
No z hľadiska rozkladu politického a bezpečnostného systému Slovenskej republiky a kvôli nepriamemu dosahu na zahranično-politickú pozíciu krajiny má Očistec ešte zničujúcejší vplyv ako únos a vražda.
Zločinecká skupina
Podľa obžaloby, ktorú v pondelok verejne prečítali na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici, je jadrom kauzy údajná zločinecká skupina vo vedení polície a špeciálnej prokuratúry.
Obžaloba viní skupinu vrcholových policajných a prokurátorských funkcionárov zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Táto skupina mala manipulovať vyšetrovania viacerých káuz, nezákonne sledovať politických oponentov Smeru-SD, zneužívať právomoci verejných činiteľov, prijímať úplatky a páchať ďalšie trestné činy.
Už pri ľuďoch z kriminálneho prostredia by išlo o obrovskú kauzu. V prípade Očistca však obžaloba hovorí o ľuďoch z najvyšších pozícií v polícii, finančnej správe a špeciálnej prokuratúre.
Zoznam funkcií obžalovaných je tristný až desivý. Figuruje v ňom bývalý policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, bývalý riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Peter Hraško, bývalý šéf Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, nitriansky podnikateľ a oligarcha Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalý šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, bývalý prezident finančnej správy František Imrecze či policajní funkcionári Milan Mihálik a Marián Zetocha.
Viacerí policajti na nižších pozíciách už boli právoplatne odsúdení a k trestným činom sa priznali.
Pre lepšiu orientáciu v celej kauze odporúčam video redakcie Denníka N a reportáž RTVS z relácie Porada na šiestom. Vznikla ešte v čase, keď sa podobné reportáže vo verejnoprávnej televízii dali nakrúcať.
Ako sa dalo očakávať, všetci obžalovaní vyhlásili, že sa cítia nevinní a vinu im preto bude musieť dokázať súd. Ten vytýčil viac ako tridsať pojednávaní. Uskutočniť by sa mali do februára 2027.
Premlčané skutky
Súd sa teda začne napriek úpornej snahe strany Smer-SD, aby sa proces vôbec nerozbehol. Táto aktuálne vládna strana sa zároveň usilovala oslabiť dôkaznú situáciu založenú na výpovediach tzv. kajúcnikov. Prípadne dosiahnuť, aby obžalovaným hrozili čo najnižšie tresty. Aj preto boli prijaté novely Trestného zákona a Trestného poriadku. Ich cieľom bolo znížiť tresty a skrátiť premlčacie lehoty aj pri trestných činoch, ktorých sa týka kauza Očistec.
Tristné je, že niektoré trestné činy spomínané v kauze Očistec boli premlčané. Týkať sa mali aj podpredsedu NR SR Tibora Gašpara. To, že skutky boli premlčané, však neznamená, že sa nestali. Znamená to, že za ne už nebude vyvodený trest. No v obžalobe spomenuté boli.
Občan a volič si preto môže položiť otázku, čo je pre neho dôležitejšie: či sa skutok stal, alebo či bol zaň niekto právoplatne potrestaný. Iste, platí prezumpcia neviny, ale pred volebnou schránkou sa volič nerozhoduje o tom, či bol niekto odsúdený, ale či mu ešte dôveruje.
Hanebný systém
Pri kauze Očistec treba spomenúť ešte jeden rozmer, ktorý sa vo verejnej diskusii objavuje len okrajovo: jej zahraničnopolitický dosah. Ťažko pochybovať o tom, že kauzu sledujú aj zahraničné ambasády na Slovensku. Ich správy o stave krajiny zrejme nebudú pozitívne. Kauza je preto ďalším signálom, ktorý spochybňuje dôveryhodnosť Slovenska:
- Podpredseda Národnej rady SR a zároveň podpredseda najsilnejšej koaličnej strany je kľúčovým obžalovaným v kauze Očistec?
- To je tá krajina, kde museli opakovane opravovať Trestný zákon, aby sa nižšie tresty za korupciu a kratšie premlčacie lehoty nevzťahovali aj na trestné činy spojené s peniazmi z EÚ?
- To je tá krajina, ku ktorej Európsky parlament schválil rezolúciu o stave právneho štátu a podozreniach zo zneužívania európskych fondov, kde sa verejné peniaze mali využívať aj na výstavbu súkromných penziónov a kde štát politicky ovládol verejnoprávne médiá a ignoruje európsky akt o slobode médií?
Viaceré scenáre
Z doterajších vyhlásení obžalovaných a ich právnych zástupcov vyplýva, že obrana sa zameria zrejme najmä na formálnoprávnu stránku procesu. Argumentovať môže zaujatosťou vyšetrovateľov a ich údajnými pochybeniami pri vyšetrovaní približne dvadsiatich skutkov. Ak by súd týmto námietkam vyhovel, mohlo by to viesť až k oslobodzujúcim rozsudkom.
Podľa prokurátora Bohdana Čeľovského podobný cieľ sleduje aj posledná novela Trestného zákona o kajúcnikoch, ktorá je momentálne predložená v NR SR.
Možných scenárov, ako sa proces skončí, je viac. Podľa jedného z nich bude viacerým obžalovaným vina dokázaná, no dostanú tresty na spodnej hranici sadzby, prípadne podmienečné tresty. Otázne je, či sa súdu podarí preukázať aj založenie zločineckej skupiny. Obžaloba pritom tvrdí, že tento skutok sa nepochybne stal.
Volič a trest
Podľa druhého možného scenára sa obžalovaným podarí vyviniť v celom rozsahu. Dôsledky takého výsledku pre stav právneho štátu si ani netrúfam predstaviť. Medzi týmito dvoma krajnými možnosťami existuje množstvo čiastkových výsledkov s rôznymi trestnými sadzbami.
Po prečítaní obžaloby však už nikto na Slovensku nemôže povedať, že o tejto kauze nemal informácie. Platí to pre poslancov, ministrov, štátnych úradníkov, vyšetrovateľov, sudcov, prokurátorov, médiá či verejnú správu. A vlastne pre všetkých dospelých ľudí s volebným hlasom – teda tých, ktorí budú rozhodovať, komu zveria moc v štáte.
