Americká politika v Sýrii sa dostala do bodu, keď už nejde len o dozvuky občianskej vojny, ktorá v krajine prebiehala od roku 2011. Hrá sa o budúcu podobu krajiny. V centre pozornosti je bezpečnosť severovýchodnej Sýrie.
Presnejšie – kto bude strážiť väznice a tábory s tisíckami príslušníkov Islamského štátu (IS) a ich rodín. Práve tu sa dnes rozhoduje, či sa krajina stabilizuje, alebo sa opäť otvorí priestor pre chaos a teror.
Téma sa vracia na titulné stránky médií, lebo sa zásadne mení rámec politickej reality. V decembri 2024 padol režim rodiny Asadovcov, ktorý Sýrii vládol od roku 1970 – najprv pod vedením Háfiza al-Asada a od roku 2000 jeho syna Bašára al-Asada.
K moci sa tým dostal nový prezident Ahmad al-Šaraa. Začal obnovovať autoritu centrálneho štátu a rokovať so Západom. Zároveň sa skončila éra provizórnych riešení z obdobia vojny.
Od kalifátu k bezpečnostnému vákuu
Korene dnešnej krízy siahajú do rokov 2014 – 2019. V tom čase Islamský štát ovládol rozsiahle územia v Sýrii a Iraku. Vyhlásil tzv. kalifát. Pokúsil sa teda vybudovať teokratický štát založený na extrémnom výklade islamského práva.
Hlavným mestom sa stala Rakka pri rieke Eufrat v severnej Sýrii medzi Aleppom a irackou hranicou. Brutálne popravy, etnické čistky a teroristické útoky vyvolali obavy po celom svete.
Reakcia medzinárodného spoločenstva vyústila do vzniku koalície vedenej Spojenými štátmi. Na zemi však chýbala sila, ktorá by dokázala Islamský štát poraziť.
Túto úlohu prevzali Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily (SDF). Ich jadrom boli Jednotky ľudovej ochrany (YPG – Yekîneyên Parastina Gel). S podporou USA dobyli Rakku v roku 2017. Kalifát sa definitívne zrútil v roku 2019.
Práve kurdské jednotky vtedy zohrali rozhodujúcu úlohu pri porážke IS. Za zmienku stojí, že to bolo aj vďaka masívnemu zapojeniu žien v bojových aj veliteľských pozíciách.
Ženy demonštrujú vo štvrtok 22. januára 2026 proti šíreniu videa, ktoré má údajne zachytávať bojovníka sýrskeho režimu, ako po zabití kurdskej bojovníčky drží v ruke jej vrkoč. (SITA/AP Photo/Baderkhan Ahmad)
Po vojenskej porážke kalifátu však zostal nevyriešený problém. SDF si udržali kontrolu nad veľkou časťou severovýchodnej Sýrie. Ovládali ropné polia, strategické mestá a predovšetkým väznice s tisíckami zadržaných bojovníkov IS a ich rodín.
Vznikla tu de facto autonómia, ktorú však vláda v Damasku neuznala. Turecko ju považovalo za bezpečnostnú hrozbu. To sa celkovo obáva štátotvorných ambícií Kurdov, ktorých má ako niekoľkomiliónovú menšinu aj na svojom území. Západ kurdskú autonómiu toleroval, no bez plánu do budúcnosti.
Koniec podpory Kurdov
Zlom prišiel po zmene moci v Damasku. Americký osobitný vyslanec pre Sýriu Thomas J. Barrack podľa New York Times vyhlásil, že „pôvodný účel SDF ako primárnej sily proti ISIS do veľkej miery pominul“.
Podľa neho je dnes Damask „ochotný aj pripravený“ prevziať bezpečnostné povinnosti vrátane kontroly detenčných zariadení. USA tak dávajú najavo, že chcú mať v Sýrii ako partnera štátnu moc, nie paralelnú ozbrojenú štruktúru.
Lenže realita v teréne je zložitejšia. Po zmene režimu v Damasku začala sýrska armáda systematicky postupovať do oblastí, ktoré SDF kontrolovali už od čias porážky Islamského štátu.
Kurdské jednotky stratili viacero miest, ropných polí a prístupových ciest, pričom sa ukázalo, že už nemajú politické ani vojenské krytie zo strany USA ako v minulosti. Práve tieto ústupy a zhoršujúca sa pozícia viedli SDF k podpisu prímeria a integračnej dohody so sýrskou vládou.
Dohodu o prímerí, o ktorej informovala agentúra ČTK, chápu obe strany ako prvý krok k integrácii SDF do štruktúr sýrskej armády. Počíta s tým, že Damask prevezme kontrolu nad ropnými poľami, strategickými objektmi a väznicami s členmi IS.
Kurdi to však vnímajú ako stratu poslednej poistky. Predstaviteľka kurdskej správy Ilham Ahmed priznala, že „ľudia neveria, že ich armáda ochráni“. Najcitlivejším bodom celej situácie sa podľa servera Kurdistan24 stali práve väznice a tábory IS.
Tie boli roky „uzamknutým trezorom“ regiónu. Presun moci však sprevádzali boje, chaos a vzájomné obviňovanie. Prišlo k únikom stoviek až tisícov príslušníkov IS z väznice v Šaddádí a k ozbrojeným stretom pri ďalších objektoch. Riziko návratu teroru sa tým výrazne zvýšilo.
USA sa snažia riziko obmedziť. Ako informovala CNN, americká armáda začala presúvať časť zadržaných bojovníkov IS zo Sýrie do Iraku. V hre sú tisíce osôb, ide však o dočasné riešenie. Zároveň to ukazuje, že Damask ešte čaká zložitý proces, kým bude schopný plne prevziať agendu spojenú s Islamským štátom.
Ohrozené menšiny
Situáciu ďalej komplikuje postoj Turecka. Ankara považuje jadro SDF – jednotky YPG – za prepojené na Kurdskú stranu pracujúcich (PKK) a tlačí na ich rýchle odzbrojenie. Prezident Recep Tayyip Erdogan podľa agentúry ČTK varuje pred odkladaním dohôd a žiada ich okamžité naplnenie. Tento tlak však zvyšuje obavy menšín, že integrácia sa môže zmeniť na jednostranný diktát.
Popri Kurdoch sa tento vývoj bytostne dotýka aj Drúzov – malej, no historicky zakorenenej nábožensko-etnickej komunity žijúcej najmä na juhu Sýrie. Po desaťročia prežívala vďaka vyváženej kombinácii lojality k štátu, lokálnej sebaobrany a jasných politických záruk. Ak nový sýrsky poriadok nevytvorí dôveryhodné garancie pre menšiny, hrozí, že Drúzi – podobne ako Kurdi – ostanú odkázaní len sami na seba.
Ukazujú sa tri možné budúce scenáre. Prvým je kontrolovaná integrácia, pri ktorej Damask prevezme bezpečnosť pod medzinárodným dohľadom a s reálnymi zárukami práv menšín. Druhým je polovičný kompromis, ktorý povedie k dlhodobej nestabilite a opakovaným krízam okolo väzníc pre príslušníkov Islamského štátu. Tretím, najnebezpečnejším scenárom je vákuum, v ktorom sa zvyšky Islamského štátu dokážu znovu zorganizovať a vytvoriť hrozbu pre mier v regióne.
