Ani prezidentovo veto nezabránilo, aby bol Úrad na ochranu oznamovateľov zrušený. Svojho čestného predsedu hodili cez palubu poslanci Hlasu. Na rade je teraz ústavný súd, na ktorom je už podanie 63 opozičných poslancov a poslankýň. Podľa nich je nový zákon v rozpore s článkami 1, 2, 7, 30 a 31 slovenskej ústavy a článkami 2, 4 a 19 Zmluvy o Európskej únii.
Nečakaný zvrat zvratu
V predchádzajúcom texte o rušení Úradu na ochranu oznamovateľov som avizoval v podstate pozitívny zvrat, keď „poslanci Hlasu-SD predložili pozmeňovací návrh, ktorým vypočuli niekoľko zásadných výhrad kritikov tohto návrhu – plány na zrušenie úradu a koniec jeho šéfky Zuzany Dlugošovej sa však nemenia“.
Ako však hovorí jeden Murphyho zákon, ak sa ti zdá, že sa veci zlepšujú, zrejme si niečo prehliadol. Alebo precenil, aktualizoval by som túto sarkastickú právnu normu.
Pripustil som vtedy možnosť, že v poslanci Hlasu nie sú handrami pod vplyvom Smeru-SD a pokúsia sa zjemniť návrh zákona, voči ktorému kriticky vystupovali prezident, generálny prokurátor, rada prokurátorov, advokátska komora, slovenská právnická elita aj Európska komisia… Napokon, konzultáciami s Európskou komisiou odôvodňovali poslanci Hlasu svoj pozmeňovací návrh.
Moje očakávania sa nenaplnili, naopak, počas rozpravy poslanci Hlasu stiahli svoj návrh a podpredseda Smeru Tibor Gašpar predložil pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorý bytostne pripomínal kritizovaný pôvodný návrh zákona.
Ani po tomto návrhu sa totiž nič nezmenilo na likvidácii úradu, jeho predsedníčka vo funkcii končí. Vznikla oprávnená obava, že doterajšie ochrany sa budú môcť retroaktívne odobrať alebo permanentne prehodnocovať.
Zákon teda prešiel takmer všetkými hlasmi koalície (za nehlasoval iba Ján Ferenčák), Úrad na ochranu oznamovateľov na konci roka skončí aj so svojím vedením a nahradí ho Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Nový úrad bude mať najprv šéfa, vymenovaného predsedom parlamentu a toho potom nahradí nový riaditeľ schválený väčšinou v NR SR.
Po lopate, nový úrad bude viesť nominant tejto koalície. A viacero oznamovateľov korupčnej a protispoločenskej činnosti príde o istotu, že sa voči nim nebude postupovať retroaktívne. Je možné, že ochranu úradu stratia predovšetkým tzv. čurillovci. To nevymyslíš, to je život.
Čo je v podaní na Ústavný súd
Spomínané podanie na Ústavný súd má 49 strán. Predkladatelia sa zameriavajú nielen na skrátený legislatívny proces, ale aj na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, na špeciálne zameranie novely na post predsedníčky úradu a na konkrétne paragrafy prijatého zákona.
Rovnako akcentovali aj skracovanie rozpravy v parlamente a obídenie odbornej verejnej diskusie. Výhrady predkladateľov sú sformulované vo viacerých kapitolách a namietajú najmä neústavnosť legislatívneho procesu, absenciu odbornej diskusie a porušenie práv verejnosti, porušenie práv parlamentnej opozície skrátením rozpravy, nesúlad napadnutého zákona s princípom generality práva a iné.
V závere predkladatelia konštatujú, že napadnutý zákon oslabuje úroveň ochrany poskytovanú oznamovateľom, zavádza právnu neistotu, umožňuje mariť vyšetrovanie, porušuje zásadu vyváženej a účinnej ochrany oznamovateľov…
Žiadajú aj pozastavenie účinnosti legislatívy, keďže zákon má platiť už od 1. januára. Či sa tak stane, je veľmi nejasné, hoci výhrady voči legislatívnemu procesu avizovali ústavní sudcovia pri prijímaní novely Trestného zákona.
Za koho hral prezident
Zákon je teda schválený a diskusiu o tom, či ho prezident Peter Pellegrini podpíše, alebo vráti na opätovné prerokovanie aj s potenciálnymi pripomienkami – napríklad s tými, o ktorých už verejne hovoril, expresne vyriešil sám prezident a treba priznať, že sčasti so cťou.
Jeho dôvodom na vrátenie zákona bola absencia dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, vážne vecné pripomienky k nedostatočnej ochrane obetí trestných činov a nevyriešené výhrady zo strany Európskej komisie s možnými následkami voči Slovensku…
„Som presvedčený, že svoje legitímne ciele môže vláda a vládna koalícia napĺňať aj bez porušovania legislatívnych pravidiel, bez možných porušení princípov právneho štátu a bez ohrozovania slovenských záujmov voči Európskej únii“, uviedolPellegrini.
Podľa jeho názoru súčasný úrad má osobitný význam pri plnení podmienok v rámci Plánu obnovy, z ktorého Slovensko čerpá miliardy eur na projekty zlepšujúce život v regiónoch.
„Považujem za chybu, že Národná rada neodstránila v procese prijímania zákona pochybnosti, či je výsledná norma v súlade so smernicami Európskej únie. Stále tak existujú oprávnené obavy z rizika pozastavenia časti európskych prostriedkov pre Slovensko,“ zdôraznil prezident.
Prezidentovi prekážalo aj to, že „vláda tvrdí, že jedným z dôvodov vzniku nového úradu s rozšírenou agendou je potreba jednotnej, účinnej a praktickej ochrany obetí trestných činov. Zákon však práve túto oblasť nerieši.
Dokonca sa môže stať, že minimálne v počiatkoch pôsobenia nového úradu bude ochrana obetí niektorých trestných činov oslabená. A tak sa môže stať, že práve prijatím schváleného zákona môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, čomu sa vláda podľa vlastného vyjadrenia snaží zabrániť,“ uviedol prezident pri vrátení zákona.
Ak tieto výhrady konštatovala hlava štátu, mali ich vážne vnímať prinajmenšom v Hlase, bez ktorého súhlasu nemôže byť prezidentovo veto prelomené. Krok Petra Pellegriniho si zaslúži rešpekt aj preto, že bol pôvodne predsedom strany Hlas (kde je dodnes čestným predsedom), ktorá radikálne stráca voličskú podporu,. Ak by chcel kandidovať ešte raz, bez podpory súčasnej koalície nemá žiadne šance na zvolenie.
Problematické na tomto vete však je, že prezident sa so svojím rozhodnutím ponáhľal až tak, že umožnil koalícii prelomiť svoje veto ešte na tejto schôdzi. Ak by využil 15-dňovú lehotu na vrátenie zákona, mimoriadne by skomplikoval zrušenie úradu ešte v tomto roku.
Aj preto sa nad týmto rozhodnutím, hoci racionálne zdôvodneným, týči veľký otáznik. Prezidentovo veto totiž nezabránilo tomu, aby bol Úrad na ochranu oznamovateľov zrušený. Svojho čestného predsedu hodili cez palubu poslanci Hlasu.
Čo bude ďalej
Po prijatej novele Trestného zákona, zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry je zrušenie protikorupčného Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie Úradom na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti (pod dohľadom súčasnej koalície) ďalším stavebným prvkom postupujúcej ficokracie na Slovensku.
V tomto prípade môže ten postup pribrzdiť prezident alebo ústavný súd, ale proces plazivej autokracie môžu prekaziť iba voľby. Konanie súčasnej koalície však naznačuje, akoby sa neobávala ani najbližších volieb – napokon, manipulovanie volebných pravidiel bude zrejme na programe v najbližších mesiacoch.










