Predseda vlády Robert Fico (Smer-SSD) vyzval generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku, aby odstúpil z funkcie. Ten to odmieta a výzvu považuje za „frontálny útok na právny štát“.
Podľa slovenského premiéra robí Žilinka nadprácu v prospech opozície. Vyčíta mu viacero zlyhaní v rôznych kauzách, ako napríklad vyšetrovanie darovania vojenskej techniky na Ukrajinu či prevádzka mobilných odberových miest počas pandémie covidu.
Fico obvinil Žilinku aj z nadpráce pri stíhaní osôb nominovaných Smerom-SSD do významných funkcií či zo zlyhania v kauze bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského.
„Nielen ako predstavitelia strany Smer, ale aj ako predstavitelia štátu v rôznych významných funkciách považujeme generálneho prokurátora Maroša Žilinku za prekážku obnovovania dôvery občanov Slovenskej republiky v právny štát,“ vyhlásil Fico.
S Gašparom po boku
Vyhlásiť tieto slová o právnom štáte a mať pritom po boku podpredsedu Národnej rady SR (NR SR) a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara (Smer-SSD) je cynickým prejavom straty akýchkoľvek zábran. Gašpar je obžalovaný v kauze Očistec zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a z korupcie.
Fico si uvedomuje, že podľa súčasných zákonov je generálneho prokurátora veľmi ťažké odvolať. Ak Žilinka jeho výzvu odmietne, chce presadiť rozsiahlu reformu prokuratúry, ktorá by mohla zmeniť aj pravidlá jej fungovania a postavenie generálneho prokurátora.
To však nie je rýchla a jednoduchá záležitosť. A je otázne, či by na takúto zmenu zákona o prokuratúre našiel v parlamente 76 hlasov.
Navyše je veľmi pravdepodobné, že opozícia by účelovú úpravu napadla na Ústavnom súde SR. Spor by celý proces predĺžil a Fico by nemal istotu, že by „reformu“ stihol dokončiť ešte pred parlamentnými voľbami.
Príde nátlak
Premiér sa Žilinkovi dokonca vyhrážal, že ak odmietne odstúpiť, vyvinie „tlak dôkazov a argumentov, pre ktoré bude musieť zvážiť a porozmýšľať, či je vhodné zostať na takej pozícii“.
Vieme, aký tlak dokáže Fico a okruh jeho blízkych vyvinúť na politického protivníka. Exemplárnym prípadom boli útoky na bývalú prezidentku Zuzanu Čaputovú po schválení obrannej dohody s USA. Je preto zjavné, že Žilinku čakajú krušné mesiace plné nechutných podpásových útokov z rôznych strán, nevynímajúc niektoré médiá a influencerov.
Bizarné na celej situácii je, že už predchádzajúca vláda Generálnu prokuratúru SR na čele so Žilinkom kritizovala za zneužívanie paragrafu 363 Trestného poriadku vo viacerých politických kauzách. Tento paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie v prípravnom konaní, ak ním bol porušený zákon.
Žilinkov prvý námestník Jozef Kandera paragraf 363 využil napríklad v kauze Súmrak, keď zrušil obvinenia Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Tibora Gašpara a Norberta Bödöra. Tí boli stíhaní pre závažnú trestnú činnosť súvisiacu okrem iného so založením a zosnovaním zločineckej skupiny a s ohrozením daňového tajomstva.
Skutočný dôvod
Podľa Žilinku je Ficova výzva prejavom „bezostyšného tlaku na odstúpenie zo strany tých, ktorí majú eminentný záujem na spôsobe vybavenia niektorých trestných vecí, ktorí majú istú predstavu o výkone spravodlivosti. Predstavu, s ktorou sa ja nikdy nestotožním“.
Žilinka pri odmietaní Ficovej výzvy neváhal použiť ani silné slová. Hovoril o Ficových „klamstvách, zavádzaní, hejtovaní a šírení nenávisti voči prokurátorom, generálnemu prokurátorovi a hecovaní občanov“.
Oblečený v tričku s motívom bicykla ukončil Žilinka svoju tlačovku, na ktorej sa venoval Ficovej výzve, slovami: „Údajne som prekážkou obnovenia dôvery v právny štát. Mýlite sa fatálne, pán predseda vlády. Veľmi rád hovoríte o akejsi nervozite, ktorá tu je. Tak na upokojenie napätia na úrade vlády mi dovoľte, aby som občanov SR ubezpečil, že mienim vo funkcii zotrvať do konca svojho funkčného obdobia.“
Podobne ako premiér, ani on neumožnil médiám žiadne otázky.
Nevidieť súvislosti medzi Ficovým nátlakom na Žilinku a súčasným vývojom kauzy Očistec sa jednoducho nedá. Pred súdom pred pár dňami vystúpil obvinený bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy SR Ľudovít Makó a potvrdil svoje výpovede o vzniku a fungovaní zločineckej skupiny v polícii pod vedením oligarchu Norberta Bӧdӧra a vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara.
Po tejto udalosti sa zmena na poste generálneho prokurátora stáva jedným z posledných možných prostriedkov, ako predísť Gašparovmu odsúdeniu. Žilinka v tejto súvislosti povedal, že sa premiér mýli, ak si myslí, že svojimi vystúpeniami dosiahne zvrat napríklad v tejto veci alebo ovplyvní postup generálnej prokuratúry v iných trestných veciach. Tým naznačil pravdepodobnú motiváciu Ficovej výzvy na jeho odstúpenie.
Dôvody odvolania
Podľa zákona o prokuratúre je generálny prokurátor zvolený na sedem rokov. Žilinku parlament zvolil v decembri 2020. Odvolať ho môže prezident na základe návrhu parlamentu vo vážnych prípadoch.
Napríklad ak mu súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony, stratil štátne občianstvo SR, bol odsúdený za spáchanie trestného činu alebo sa stal členom politickej strany. Prípadne ak zo zdravotných dôvodov nemôže vykonávať funkciu dlhšie ako rok, ak spáchal čin nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora alebo nemá trvalý pobyt na Slovensku.
Odvolanie generálneho prokurátora teda nie je jednoduché. Na zánik funkcie nestačí 76 hlasov v parlamente. Musí na to byť splnený niektorý zo spomínaných zákonných dôvodov.
Určite by to bol beh na dlhé trate s neistým výsledkom, lebo do cieľa môže mať bližšie kauza Očistec ako schválenie rozsiahlej reformy rezortu prokuratúry.
