Ak po voľbách do parlamentu na Slovensku na budúci rok nastane pat a nebude možné zostaviť vládu, prezident Peter Pellegrini navrhuje, aby ju vytvorili dve najsilnejšie, dnes súperiace politické strany, teda Progresívne Slovensko (PS) a Smer-SSD, a vládli dlhšie ako jedno volebné obdobie.
Ani podľa prieskumov verejnej mienky nie je celkom vylúčené, že po budúcoročných voľbách do Národnej rady SR (NR SR) nastane situácia, keď žiadna strana nebude schopná zostaviť vládu.
Dlhodobo síce majú navrch súčasné opozičné strany – PS, Hnutie Slovensko (HS), Sloboda a Solidarita, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Demokrati. Občas dokonca atakujú ústavnú väčšinu. Druhou stranou tejto mince však je, že bez kontroverzného Igora Matoviča (HS) opozičné strany nemajú 76 mandátov potrebných na vládnutie.
Navyše do volieb je ešte celý rok a volebnú náladu obyvateľov Slovenska môže determinovať iks domácich aj zahraničných vplyvov. Takže prognózovať výsledky volieb je ako veštiť z krištáľovej gule. Ak by sa do NR SR dostala Slovenská národná strana (SNS) Andreja Danka a nedostali by sa tam napríklad Demokrati alebo KDH, mohol by Robert Fico (Smer-SSD) pokračovať vo vládnutí aj s extrémistickou Republikou.
Cynická úvaha
Je veľmi podivuhodné a racionálnymi argumentmi takmer nevysvetliteľné, prečo sa prezident Pellegrini pustil do tejto špekulatívnej úvahy, ktorá je hlúpa, pokrytecká, cynická, manipulatívna a bez vážnejšieho kontaktu s realitou.
Podľa Pellegriniho totiž, ak by po voľbách hrozil pat, „možno v týchto náročných časoch by Slovensku prospela takáto veľká koalícia dvoch najsilnejších, hoc protichodne dnes súperiacich politických strán, ktorá by podľa mňa mala veľkú šancu, ak by to zvládla a fungovalo by to, viesť túto krajinu dlhšie ako jedno volebné obdobie.
Na to potrebujete na jednej aj druhej strane vyzretého lídra, ktorý potlačí svoje vlastné ego. Ktorý potlačí možno to všetko, čo sa narozprávalo doteraz medzi jednotlivými lídrami a členmi týchto politických strán“.
Akoby podstata sporov lídrov PS a Smeru spočívala v ich egách.
Odmieta, nerozumie
Prvá reakcia predsedu PS na sociálnej sieti bola jednoznačná: „Prezident Pellegrini asi zabudol, že s Ficom dlhé roky vládol on, nie my. V Sobotných dialógoch práve vyjadril svoj názor, že Slovensku by prospela veľká koalícia PS so Smerom, ktorá by vládla viac než jedno volebné obdobie. Tak aby bolo jasné – túto absurditu z fleku odmietame. Smer je najväčšou brzdou lepšieho života na Slovensku. Vládne tu 16. rok a kvôli nemu upadá životná úroveň našich ľudí, ich zdravie, bezpečie, prepadáme sa prakticky v každom rebríčku EÚ až niekam na dno. Slovensko potrebuje zmenu k lepšiemu. Prvý krok tejto zmeny je porážka Smeru vo voľbách 2027 a vyprevadenie tejto strany do politického dôchodku. Až vtedy príde skutočná nádej a vízia na lepší život ľudí na Slovensku.“
Nadšenie pre tento projekt hlavy štátu neprejavil ani Robert Fico, ktorého prekvapilo, že „skúsený harcovník ako je pán prezident dnes viedol úvahy o zostavovaní novej vlády ešte pred konaním volieb. Do volieb je ďaleko a tak ako sa Smer-SSD drží zásady nekomentovať zväčša falšované prieskumy verejnej mienky, rovnako nikoho pred voľbami ani nepotvrdzujeme ani nevylučujeme. Ľudia rozhodnú. Samozrejme, že hlavnou úlohou Smeru-SSD je nielen šiestykrát vyhrať voľby, ale najmä zabrániť prevziať plnú kontrolu nad Slovenskom tými, ktorí našu krajinu nemajú radi a ktorí by všetko, čo je príliš sociálne, príliš slovenské, príliš autentické a príliš suverénne ihneď rušili a zo Slovenska robili malého poslušného psíka“.
Podmienka: lobotómia
Už na tomto mieste treba dodať, že koalíciu Smer-SSD a PS by určite neprijali voliči ani jednej z týchto strán a najmä pre PS by išlo o smrteľný bozk. Napokon, osudy Hnutia za demokratické Slovensko, SNS, Mostu-Híd či Siete sú exemplárnymi dôkazmi, kam vedie koalícia so Smerom-SSD.
Je jednoducho nepredstaviteľné, aby lídri a voliči PS akceptovali takýto projekt. Museli by prejsť masovou lobotómiou a zabudnúť na všetky doterajšie vlády Roberta Fica, na stovky škandálov za miliardy eur spojené s jeho vládnutím, na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Takisto na hanebné novely Trestného zákona, na rezignovanie súčasnej vlády na boj s korupciou a organizovaným zločinom, na kolaboráciu a tajné dohody s Vladimirom Putinom, na podkopávanie spojencov v EÚ a NATO.
Museli by zabudnúť aj na desiatky právoplatne odsúdených nominantov vlád Smeru, na obvinenia podpredsedu Smeru-SSD Tibora Gašpara a špičky polície v kauze Očistec, kde len pred niekoľkými dňami obvinený bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy SR Ľudovít Makó vo výpovedi pred súdom potvrdil vznik a fungovanie zločineckej skupiny v polícii pod vedením oligarchu Norberta Bӧdӧra a vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara (tejto téme sa budeme v tomto týždni venovať samostatne).
Keď mohol, nechcel
Preto Pellegriniho model nemá šancu na realizáciu a jeho úlohou bolo zrejme niečo iné. Veď pán prezident nemôže byť až taký, hmm, neinformovaný, aby toto nevedel. Napokon, a toto svedčí o Pellegriniho pokrytectve par excellence, keď mal pred tromi rokmi šancu, aby preklenul priepasť medzi dvoma nezmieriteľnými blokmi občanov a voličov, odmietol ako predseda Hlasu-SD ponuku PS na koalíciu.
Dnes, po troch rokoch otrockého prikyvovania a podporovania všetkých zvrhlostí štvrtej vlády Roberta Fica, je podobná koalícia s Hlasom rovnako nepredstaviteľná ako so Smerom, ale pred tromi rokmi bol tento projekt PS – Hlas obhájiteľný.
Pellegrini v roku 2020 opustil Smer s časťou poslancov, založil Hlas, kriticky sa vyjadroval ku krokom Roberta Fica a Smeru-SSD, ale po voľbách nevyužil jedinečnú šancu na spoločné vládnutie predstaviteľov oboch strán rozdelenej spoločnosti.
Dnes už je táto cesta nemožná, napred sa ísť musí bez Smeru a Hlasu. Preto je pán prezident exemplárnym pokrytcom a cynikom, ak toto navrhuje a myslí to vážne.
Jedine že by nie a bola by to súčasť väčšieho projektu – hlava štátu sa vydala na pochybnú pôdu špekulácií, prijmime to teda na chvíľu: Čo ak je cieľom postoj, napríklad, vidíte, že s nimi (s PS) sa nedá, možno to pôjde s niekým iným. Napríklad s KDH?
Takto, jedine takto by dával Pellegriniho návrh zmysel.
