Príslušníci protizločineckej jednotky ÚBOK prekazili pripravovaný podpaľačský útok na závod na výrobu dronov Skyeton v Haniske pri Prešove, kde vyrábajú bezpilotné systémy. Ani hrozba desiatok obetí neprinútila premiéra zvolať bezpečnostnú radu.
Slovensko je stredobodom hybridných operácií
„Sme stredobodom aj dejiskom mnohých hybridných operácií, ktoré sa aj na našom území vykonávajú. Sme krajina susediaca s krajinou, kde prebieha vojenský konflikt,“ povedal na margo prekazenej sabotáže troch cudzincov pri Prešove minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Asi by sme teda nemali premeškať mimoriadne zriedkavú príležitosť povedať na Eštokovu adresu aj niečo pozitívne.
Rovnako zrejme treba oceniť slová prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý v súvislosti s útokom vyzval vládu, aby nepodceňovala situáciu a aby sa na svojom najbližšom rokovaní, či prípadnej mimoriadnej bezpečnostnej rade venovala možným ďalším útokom a schválila potrebné opatrenia.
Rád by som pokračoval v tomto pozitívnom prokoaličnom trende a informoval o výsledkoch mimoriadnej bezpečnostnej rady – ak by zasadala, všakže. Keby ju zvolal jej predseda, premiér Robert Fico, ktorý tak už konal vo viacerých prípadoch.
Napríklad v prípade „dlažobných kociek pred úradom vlády„ alebo psa ministerky Tomanovej. Lenže ak ide o bezpečnostné riziko vyvolané ruskou stranou ako hackerské útoky či dopravné kamery, zaujíma pozíciu mŕtveho chrobáka.
Ak prezident navrhne zvolať bezpečnostnú radu, premiér musí konať
Tu už len dodajme, že prezident Slovenskej republiky má právo navrhovať zvolanie bezpečnostnej rady a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach.
Dokonca ak navrhne zvolanie bezpečnostnej rady, jej predseda, teda premiér, ju zvolá tak, aby sa jej zasadnutie uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď sa o návrhu dozvedel.
Navrhol azda Peter Pellegrini zvolanie bezpečnostnej rady v spomínaných prípadoch? Otázka je to samozrejme iba rečnícka. Až toľkou odvahou hlava štátu nedisponuje, aby korigovala predsedu vlády, keď kašle na svoje povinnosti starať sa o bezpečnosť krajiny a jej obyvateľov.
Na malú chvíľu si predstavme, že by útok na fabriku v Haniske bol úspešný a prišlo by k obetiam na životoch. Prebral by sa mŕtvy chrobák k životu? Alebo sa azda čaká, či podobný útok neohrozí niektorú slovenskú zbrojovku, vlastnenú oligarchom blízkym tejto vláde, ktorá dodáva zbrane a strelivo na Ukrajinu?
To opakované ticho alebo bagatelizovanie situácie predsedom vlády je nesmierne nezodpovedné. Môžeme si o jeho motivácii myslieť čokoľvek, podriadenosť ruským záujmom nevynímajúc. Prezident by však mal konať. Ústavné páky na to má.
Čo hrozilo v Haniske
Po tomto politickom entrée sa vráťme k podstate. Podľa policajnej správy a príslušníci protizločineckej jednotky ÚBOK prekazili pripravovaný podpaľačský útok na výrobný závod Skyeton v Haniske pri Prešove, v ktorom sa vyrábajú bezpilotné systémy.
Ak by k útoku prišlo, hrozil rozsiahly požiar, ohrozenie života a zdravia osôb a škoda veľkého rozsahu. V objekte sa v čase útoku mohlo nachádzať približne 70 zamestnancov, hodnota majetku vo výrobnej hale dosahovala desiatky miliónov eur.
ÚBOK pri zásahu vychádzal z informácií a poznatkov Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Pri akcii boli zadržaní traja cudzinci, jeden Lotyš a jeden Ukrajinec na Slovensku, druhého Lotyša zadržala nemecká polícia.
Policajti zaistili aj väčšie množstvo zápalnej zmesi – napalmu, náradie, mobilné telefóny, akčnú kameru a ručne vyhotovený plán. Dvaja obvinení cudzinci boli pre zločin všeobecného ohrozenia, ktorý mali spáchať na objednávku, vzatí do väzby.
Skutočné pozadie útoku je nejasné
O skutočnom pozadí – konečnom objednávateľovi – sa dá iba špekulovať a platí to aj o prípadnej ruskej stope. Hoci je známe, že ruské tajné služby zvyknú na sabotáže využívať tretie osoby, aby prepojenosť na predĺženú ruku Moskvy nebola taká zjavná.
Napokon, iba pred niekoľkými dňami Putinovi poradcovia ako reakciu na britskú podporu Ukrajine naznačili, že britské továrne dodávajúce komponenty pre rakety a drony môžu čeliť kybernetickým útokom „neznámych subjektov“.
Analógia so zelenými mužíkmi na Ukrajine sa priam ponúka. V posledných týždňoch sa podobné útoky udiali v Estónsku, Bulharsku aj Taliansku. Podľa zdrojov z NATO môžu byť súčasťou novej vlny ruských sabotáží voči zbrojárskym firmám v Európe.
K sabotáži na Slovensku sa neskôr prihlásila neznáma iniciatíva Globálni občania proti vojne 1984. V listoch adresovaných prezidentovi, ministrovi obrany a viacerým médiám priložila niekoľko podkladov, z ktorých vyplýva, že ak aj neboli iniciátormi sabotáže, určite mali o nej exkluzívne informácie.
Svoje konanie deklarovali ako prechod do „aktívnej fázy kampane za mier“. Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika však môže ísť aj o maskovanie pozadia neúspešnej operácie. Odpoveď na kľúčovú otázku „cui bono“, komu by vyhovoval úspech sabotáže, totiž ukazuje smerom na Rusko.
Aj podľa vyjadrení manažérov spoločnosti Skyeton ide zrejme o pokračovanie ruských útokov na ich firmu, kvôli ktorým presunuli jednu svoju výrobu z Ukrajiny na Slovensko.
Podľa ich slov však drony pre ukrajinskú armádu vyrába ich fabrika na Ukrajine. Závod v Haniske nevyrába bojové drony ale prieskumné systémy, pričom export smeruje najmä do USA a Veľkej Británie.
Prvý útok na obranný priemysel
Pre obyvateľov Slovenska je určite rozhodujúce, že išlo o prvú plánovanú ozbrojenú akciu proti firme pôsobiacej na jeho území. Vzhľadom na to, že Slovensko sa stalo súčasťou európskeho obranného priemyslu, tu pôsobí viac ako 40 firiem v obrannom sektore.
Časť z nich vyrába komponenty pre NATO a viaceré sú zapojené do dodávok pre Ukrajinu, takže sa dá očakávať, že to nebude posledný pokus zasiahnuť túto produkciu.
Napriek zahraničnej politike Slovenska „na všetky svetové strany“, napriek nechutnému vtieraniu sa predsedu vlády do priazne Vladimira Putina, ktoré hraničí až s kolaboráciou s ruským agresorom, Slovensko je terčom.
