Slovensko a Maďarsko sa môžu stať rozbuškou v ekonomickej vojne medzi USA a Európskou úniou (EÚ). Americký prezident Donald Trump si okrem Kanady chystá bič aj na ďalších obchodných partnerov, od Indie cez Čínu a Japonsko až po Európu.
Zámienkou má byť dovoz ropy a plynu z Ruska. Tie sú významnými položkami v ekonomickej spolupráci Maďarska a Slovenska s ruskou ríšou. Veľké množstvá ruského zemného plynu však do Európy stále dovážajú aj iné krajiny, napríklad Francúzsko, Belgicko, Nemecko či Grécko.
Do západoeurópskych prístavov ako Dunkerque alebo Zeebrugge sa dováža ruský skvapalnený plyn LNG z prístavov v Baltskom mori. Potrubiami cez Turecko zasa surovina prúdi najmä do Grécka, cez tamojších priekupníkov ju však nepriamo nakupujú aj Bulharsko, Taliansko či Rakúsko.
EÚ je napriek všetkým sankciám stále najväčším odberateľom ruského plynu a štvrtým najväčším dovozcom ruskej ropy na svete. Zbaviť sa tejto závislosti potrvá roky a môže to priniesť zdraženie plynu pre firmy aj domácnosti.
Nový pokus
Prezident USA už utŕžil ťažkú ranu pre svoju ostrú obchodnú politiku, keď vo februári tohto roka Najvyšší súd USA rozhodol, že Trump v roku 2025 nemal právomoc zaviesť plošné dovozné clá. Súd vyhlásil, že sú formou zdanenia, o ktorom môže rozhodnúť výhradne Kongres.
Trumpova konfrontačná obchodná politika sa však určite nezmieri s prehrou, a tak hľadá spôsob, ako sa k clám okľukou vrátiť. Prezidentovi právnici skúmajú možnosť, ako sa pustiť do ďalšej globálnej obchodnej vojny aj bez súhlasu Kongresu.
Vítaným nástrojom je zákon o sankciách voči Rusku a Iránu, ktorý už schválil americký Senát a čoskoro má o ňom hlasovať aj Kongres. Keďže ho republikáni aj demokrati považujú za účinnú páku voči Rusku a Iránu, so schválením by nemal byť žiadny problém.
Mal by priniesť 500-percentné clá na iránsky aj ruský vývoz do USA, zákaz vývozu americkej energie do týchto krajín, zákaz nových amerických investícií a nákupu štátneho dlhu, ale aj vyradenie cenných papierov ruských firiem z amerických búrz.
Na koho to padne
Ruský vývoz do USA však mal vlani hodnotu len necelých štyroch miliárd dolárov, čo je pri veľkých ekonomikách len zlomok ich celkového exportu. Zákon by však Trumpa splnomocnil uvaliť clá až do 100 percent na tovar z krajín, ktoré patria medzi piatich najväčších dovozcov ruskej ropy alebo zemného plynu.
Sú nimi Čína, India, Turecko, Brazília, Japonsko či Južná Kórea. Niektoré z týchto krajín, najmä ázijské, dovážajú obrovské množstvá ruského LNG, exportovaného severnou cestou. Turecko ho odoberá plynovodmi, India dováža najmä ropu, podobne ako Čína.
Zákon necháva prezidentovi právomoc uvaliť sankcie podľa vlastného uváženia. To vyzerá ešte hrozivejšie v kontexte sporu o pokuty americkým technologickým firmám, ktoré im v posledných mesiacoch uložila EÚ.
Tento rok výrazne pritvrdila v presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže a nového Aktu o digitálnych trhoch (DMA). Celková suma pokút uložených americkým technologickým gigantom už dosiahla 1,59 miliardy eur. Najväčšiu pokutu dostala spoločnosť Alphabet, ktorá prevádzkuje internetový vyhľadávač Google.
Sankcia pozostáva zo 460 miliónov eur, ktoré má spoločnosť zaplatiť za neoprávnené zvýhodňovanie vlastných služieb vo výsledkoch vyhľadávača, a ďalších 430 miliónov eur za obmedzovanie vývojárov a ich presmerovávanie na vlastné platobné systémy, píše britský denník The Guardian.
Ak Google do 60 dní nezavedie nápravné opatrenia, hrozia mu dokonca dodatočné penále až do výšky piatich percent z celosvetového denného obratu. Google však nie je jediný. Výrobca mobilných telefónov Apple má zaplatiť pol miliardy eur za protisúťažné praktiky v obchode App Store. Technologická spoločnosť Meta Platforms, ktorá prevádzkuje Facebook a Instagram, zasa dostala sankciu za model vyžadujúci predplatné alebo súhlas so sledovaním reklamy.
Užitočný kopanec
Na amerických technologických gigantov je Donald Trump mimoriadne citlivý, takže možno očakávať protiúder. Otázkou je, ako sa môže Európa brániť. Už teraz len s ťažkosťami zvláda vysoké ceny nafty, čo sa môže premietnuť do rastu cien dopravy, tovarov a tým aj inflácie.
Vysoké ceny plynu zasa predražujú výrobu hnojív, chemických výrobkov, ale aj kúrenia a elektriny. Využitie iných zdrojov energosurovín obmedzujú prepravné kapacity potrubí, prístavov i tankerov. Pre Európu je preto najrozumnejšou cestou rozvinutie vlastnej ťažby a efektívnejšieho využitia surovín.
Ťažba plynu sa napríklad rozbieha už v Rumunsku, pri Cypre a Izraeli, otvoriť by sa mali aj nové ložiská v Severnom mori pri Nórsku a Škótsku. Napriek ekologickým pochybnostiach by sa mali viac skúmať možnosti ťažby bridlicového plynu v Poľsku, Francúzsku, Rumunsku a Bulharsku.
Tieto ložiská by pokryli potreby Európy na dlhé roky. Vlastná ťažba si však vyžaduje veľmi rýchle a efektívne využitie európskych zdrojov na budovanie infraštruktúry tak, aby plyn prúdil do zásobníkov nie o päť rokov, ale o rok či dva.
V prípade ropy sú cestou skôr úspory, nahrádzanie ropných produktov biopalivami a postupný prechod na elektromobilitu najmä v mestskej a prímestskej doprave, službách, distribúcii tovarov a verejnej hromadnej doprave.
Trumpov tlak môže byť nakoniec kopancom, ktorý Európe pomôže urýchliť zatiaľ ťažkopádny prechod k vlastnej energetickej nezávislosti.
