Spočiatku novela Trestného zákona pôsobila dojmom, že sa koalícia rozhodla riešiť dlhodobo popieraný nárast drobnej kriminality. Dôsledkom pôvodnej novely Trestného zákona z roku 2024 totiž nebolo len oslabenie boja proti korupcii a ukončenie trestných stíhaní viacerých ľudí spojených so súčasnou koalíciou.
Navýšenie hornej hranice, kde sa už pri krádeži začína trestný čin, z 266 na 700 eur totiž vyvolalo enormný nárast priestupkovej kriminality, na čo poukazovali najmä obchodníci a predstavitelia samospráv, ktorí tento nárast jednoducho nezvládali.
Koalícia priznala rast kriminality
Túto tristnú realitu si napokon priznali aj predstavitelia súčasnej koalície v dôvodovej správe k novele Trestného zákona. Aj keď s bizarným manipulatívnym útokom na médiá a opozičných politikov:
„Cieľom návrhu zákona je reagovať na súčasný nárast počtu deliktov proti majetku a zvýšenie agresivity v spoločnosti. V nadväznosti na dezinformačnú kampaň médií a výzvy niektorých politických predstaviteľov, ktorí zavádzajúco informovali verejnosť, že krádež je beztrestná a oplatí sa, bola zaznamenaná vyššia miera drobných krádeží, agresivita ich páchateľov a spoločenský dopyt po tvrdšej reakcii proti týmto deliktom.
Týmto rozširovaním nepravdivých informácií došlo k podnecovaniu verejnosti k páchaniu týchto deliktov, čo sa prejavilo najmä u recidivistov, ktorí začali vo vyššej miere páchať drobné krádeže.“
Krátko a stručne – do Trestného zákona sa vrátil tzv. princíp „trikrát a dosť“ v podobe rozšírenia § 212 o krádeži tak, že „kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a bol za dva obdobné činy v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky“.
Potiaľ bola zmena Trestného zákona v podstate korektná a riešila aktuálny problém – až na tú nevkusnú zmienku o médiách a opozícii.
Tri prílepky, jeden horší ako druhý
Ako však vedia všetci murphológovia, životy a majetky občanov sú v ohrození v čase, keď zasadá zákonodarné zhromaždenie – čo o slovenskom parlamente platí do bodky.
Do novely Trestného zákona, už schvaľovanej v skrátenom legislatívnom konaní, totiž zákonodarcovia v predposledný deň rokovania NR SR dodali počas prebiehajúcej rozpravy tri prílepky, každý s potenciálom ohroziť nejakú časť slovenskej spoločnosti.
Bez pripomienkového konania, bez odbornej diskusie. Lebo si to mohli dovoliť, veď majú v NR SR väčšinu.
Prečítajte si aj:
Stopka pre zlodejov, ale aj hrozba pre slobodu a demokraciu
Prvý prílepok sa týkal marenia volebnej kampane v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, druhý popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne (ide o tzv. kauzu Benešových dekrétov), tretí prílepok sa týka kajúcnikov.
Prvým dvom sa budeme venovať samostatne, tretí môže mať nedozierne následky pri oslabení boja s mafiou, či už s tou v bielych golieroch alebo s tzv. hrubokrkou mafiou.
Bol priam šokom nielen pre opozíciu, ale aj pre všetky inštitúty, ktoré majú potieranie kriminality, najmä tej najzávažnejšej, v náplni práce (generálny prokurátor, Rada prokurátorov SR, advokáti, Nadácia Zastavme korupciu, Amnesty International Slovakia…).
Podstatou prílepku o spolupracujúcich obvinených, známych ako kajúcnici je, že sa pred súdom ako dôkaz nebudú môcť použiť ich výpovede, ak dostali nejaké benefity alebo nevypovedali pravdivo či neuviedli všetky podstatné skutočnosti aj v iných kauzách.
Vo viacerých prípadoch, aj tých najznámejších, to môže byť problém pri dokazovaní trestných činov.
Čo hovorí predkladateľ?
Kontroverzná zmena hovorí, že v konaní sa nesmie použiť dôkaz od kajúcnika, ak „v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedal pravdivo o podstatných skutočnostiach alebo neuviedol vo svojej výpovedi všetky podstatné skutočnosti“.
Predkladateľ v dôvodovej správe tvrdí, že v praxi sa stále možno stretnúť so zneužívaním inštitútu kajúcnika, že „vo svojich iných výpovediach vypovedali nepravdivo, pričom súdy sa nedostatočne vysporadúvajú s hodnotením ich dôveryhodnosti a prípadné ich odsúdenie za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy je pomerne komplikované a zdĺhavé“.
Z formálneho aj procesného hľadiska túto novelu skritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý považuje pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona k použiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcich osôb za škodlivý a vecne nenáležitý.
„Zvlášť negatívne vnímam okolnosť, že pozmeňujúci návrh, ktorý má zásadný charakter, sa predkladá v rámci skráteného legislatívneho konania bez predchádzajúcej odbornej diskusie a posúdenia možných dôsledkov takej legislatívnej zmeny“, hovorí generálny prokurátor.
Žilinka dokonca vyzval prezidenta Petra Pellegriniho, aby novelu vrátil do NR SR na opätovné prerokovanie.
Nedá sa nevidieť, že cesty koalície a generálneho prokurátora sa v poslednom čase rozchádzajú. Či bude Žilinka ďalšou zastávkou na deštrukčnej trase Úrad špeciálnej prokuratúry – Národná kriminálna agentúra – Úrad na ochranu oznamovateľov – …je momentálne nejasné.
Aké budú dôsledky?
K možným dôsledkom takejto zmeny vyjadrili svoje postoje viaceré kompetentné osobnosti, napríklad prokurátori Daniel Lipšic alebo Jozef Čentéš, rada prokurátorov, advokáti Peter Kubina a Igor Ribár, či riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
Podľa Lipšica si treba uvedomiť, že „spolupracujúce osoby nie sú bezúhonné. Avšak istý typ trestnej činnosti – najmä organizovaný zločin a rozsiahle korupčné schémy – nie je možné odhaliť a odstíhať bez spolupráce s osobami, ktoré sa na trestnej činnosti podieľali“.
Lipšic je presvedčený, že takéto znenie novely Trestného zákona „výrazne pomôže aj obvineným a obžalovaným z mafiánskych vrážd. Nepoznám ani jeden prípad klasickej zločineckej skupiny, kde by spolupracujúce osoby v minulosti všetko priznávali a hovorili vždy len pravdu. Tento procesný dôsledok je absurdný a takéto dôkazné pravidlo neexistuje nikde na svete“.
Zuzana Petková na sociálnej sieti skonštatovala, že touto zmenou sa „posilní pozícia obžalovaných v množstve káuz a zníži sa šanca, že budú odsúdení. Napríklad aj v prípadoch mafiánskych skupín takáčovcov a šátorovcov, v kauzách podpredsedu NR SR Tibora Gašpara a Norberta Bödöra, a dokonca aj pri objednávke vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej“.
V prospech Gašpara, Bödöra a Kočnera?
Kriticky sa voči novele Trestného zákona vyhranila aj Rada prokurátorov SR – vyjadrila „zásadný nesúhlas a hlboké znepokojenie“ nad obsahom aj spôsobom prijatia zmien v trestnej legislatíve.
Podľa rady ide o flagrantné porušovanie princípov legislatívneho procesu, priame ohrozenie ústavných garancií spravodlivého procesu a neprimerané zásahy do slobody prejavu.
Legislatívny proces sa podľa rady prokurátorov zdegradoval na nástroj presadzovania účelových zmien formou tzv. „prílepkov“, ktoré obsahovo nesúvisia s pôvodným návrhom zákona.
Zmeny v Trestnom poriadku pri tzv. kajúcnikoch hodnotí rada zriedkavo vídaným slovníkom: „Navrhovaná úprava dokazovania (automatické vylúčenie výpovedí spolupracujúcich osôb na základe formálnych kritérií) predstavuje neakceptovateľný zásah do výlučnej právomoci súdov hodnotiť dôkazy.“
Takémuto ohýbaniu práva v prospech organizovaného zločinu sa môže v prvej línii postaviť prezident Peter Pellegrini, ak zákon vráti a prípadne pošle na Ústavný súd. Na rozdiel od zákona o ochrane oznamovateľov, kde reagoval nečakane promptne, teraz si necháva čas.
O podaní na Ústavný súd uvažuje aj opozícia. A potom to budú mať v rukách ústavní sudcovia. Rozhodnú, či, slovami advokáta Petra Kubinu, zástupcu rodiny Kuciakovcov aj čurillovcov, „Slovenská republika (prinajmenšom v oblasti trestného konania) prestane byť právnym štátom nielen podľa materiálnych, ale už aj podľa formálnych kritérií“.










