Prezident Jicchak Herzog, jeden z najumiernenejších politikov v Izraeli, pricestoval k protinožcom na štvordňovú návštevu. Cieľom bolo podľa portálu Israel Today uctiť si pamiatku 15 obetí teroristického útoku, ktorý sa odohral na chanukovej slávnosti na pláži Bondi v Sydney 14. decembra 2025. Hneď v prvý deň položil Herzog s manželkou veniec a dva kamene z Jeruzalema na mieste masakry, ako píše portál The Australian. Stretol sa aj s rodinami obetí.
Hlava židovského štátu podľa agentúry ČTK zdôraznila, že útok nesmeroval iba proti Židom, ale aj proti samotným hodnotám slobody a demokracie. Medzi obeťami bola aj austrálska členka židovskej komunity pôvodom zo Slovenska Marika Pogany. To pripomína smutný fakt, že terorizmus si nevyberá podľa pasu ani politických názorov. Medzi obeťami bola len jedna osoba s izraelským občianstvom.
Pieta verzus nenávisť
Herzog prišiel s posolstvom solidarity, no jeho cestu sprevádzali násilné propalestínske demonštrácie. Bolo počuť výzvy na „globalizáciu intifády“ a podľa portálu Times of Israel sa dokonca objavili grafity „Smrť Herzogovi“ na budove univerzitného kampusu. Takéto prejavy nemožno ospravedlniť žiadnou politickou kritikou. Ide o otvorené prejavy nenávisti namierené proti Izraelu a Židom ako takým.
Austrálsky premiér Anthony Albanese po zrážkach protestujúcich s políciou priznal, že bol násilím „zdrvený“. Zdôraznil, že podobné scény cieľ protestov nepodporujú, ale naopak podkopávajú.
„Je zvláštne a absurdné, že potrebujeme toľko policajtov, aby sme tu mohli pokojne stáť ako hrdí Židia,“ povedal hosť z Jeruzalema v Melbourne. Demonštrantom podľa portálu jpost.com odkázal: „Choďte protestovať pred iránsku ambasádu.“ Dodal, že je to Irán, kto buduje „ríšu zla“ zodpovednú za krvavé konflikty na Blízkom východe, ako bol útok Hamasu na juh Izraela 7. októbra 2023.
Dvojitý meter aktivizmu
Zatiaľ čo tisíce ľudí protestovali proti návšteve prezidenta krajiny, ktorý si prišiel uctiť obete teroru, rovnaké ulice zostali prázdne napríklad pri januárových cielených brutálnych zásahoch iránskeho režimu. Proti režimu v Teheráne pritom nestáli ozbrojení teroristi ale bezbranní občania. No bezpečnostné zložky v Iráne aj tak pri potláčaní protestov zabili a uväznili desaťtisíce ľudí.
Protestujúci v Austrálii sa odvolávali na závery vyšetrovacej komisie OSN z minulého roka, podľa ktorej sa Izrael v Gaze dopustil genocídy. K týmto činom vraj podnecovali aj najvyšší izraelskí predstavitelia vrátane premiéra Netanjahua a prezidenta Herzoga. Medzinárodný súdny dvor, jediná autorita oprávnená konštatovať spáchanie takéhoto zločinu, však nič také nekonštatoval.
V tomto svetle pôsobia obvinenia z genocídy ako politické slogany, nie právne závery. Aj keby obvinenia boli pravdivé, obete na pláži Bondi nemali s izraelskou politikou nič spoločné. Ich „vinou“ bolo jediné – boli to Židia slobodne oslavujúci Chanuku.
Nemohol navštíviť synagógu
Dokonca aj plánovanú návštevu prezidenta Herzoga v synagóge Adass Israel museli z bezpečnostných dôvodov zrušiť. Ide o návštevu bohoslužobného priestoru, ktorý sa v decembri 2024 stal terčom antisemitského podpaľačského útoku. Stal sa symbolom alarmujúceho trendu v Austrálii – nenávisť už nie je len verbálna, ale aj fyzická.
V tomto kontexte stoja za zmienku ešte dve udalosti z OSN. Jej osobitná spravodajkyňa Francesca Albaneseová na fóre katarskej televíznej stanice Al Džazíra vyhlásila po boku zástupcov Hamasu a Iránu, že „Izrael je spoločným nepriateľom ľudstva“. V roku 2025 valné zhromaždenie OSN podľa údajov stránky UN Watch prijalo 15 rezolúcií odsudzujúcich Izrael oproti 11 pre zvyšok sveta. Voči Rusku to bolo šesť rezolúcií a Severná Kórea bola odsúdená raz.
Šírenie nenávisti a povzbudzovania k násiliu má v histórii svoj typický postup. Ani holokaust sa nezačal vyhladzovacími tábormi. Odštartoval sa normalizáciou nenávisti, vylučovaním z verejného priestoru a tolerovaním myšlienky, že určitá skupina ľudí nemá právo žiť rovnako slobodne ako ostatní. Práve v takýchto momentoch sa ukazuje, či spoločnosť dokáže rozpoznať hranicu medzi legitímnou kritikou a nebezpečnou nenávisťou.
Herzogova cesta tak nebola len diplomatickou návštevou. Na jednej strane bola prejavom doktríny, ktorú Izrael presadzuje dlhodobo – žiadny Žid na svete, ak je ohrozený, nesmie zostať bez povšimnutia štátu Izrael. Na strane druhej nenávistná reakcia ulice odhalila, že hranica medzi legitímnou kritikou a antisemitizmom sa v časti západnej spoločnosti nebezpečne rozmazala.
