Vlny horúčav, ktoré v Európe prekračujú hranicu 40 °C, preverujú schopnosť ľudského tela regulovať svoju teplotu. Odborníci upozorňujú, že v takýchto podmienkach sa organizmus dostáva na hranicu svojich prirodzených možností.
Nové údaje ukazujú, že európske krajiny zaznamenali v priebehu júnových extrémnych horúčav, ktoré zasiahli západ i stred kontinentu viac ako 10-tisíc úmrtí navyše. Drvivú väčšinu – vyše 9-tisíc – tvorili ľudia nad 65 rokov. Informoval o tom bruselský portál Euronews s odvolaním sa na EuroMOMO, európsky monitor úmrtnosti.
Pri extrémnych teplotách totiž prirodzené mechanizmy ochladzovania organizmu začínajú zlyhávať. Srdcovo-cievny systém pracuje pod obrovským tlakom a srdce musí pumpovať krv oveľa rýchlejšie, aby ju hnalo k povrchu kože, kde sa môže ochladiť.
Vysoké vonkajšie teploty preto môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či vracanie, ale aj kolaps organizmu.
Ľad, ktorý vnútri hreje
Základom zvládnutia horúcich dní je správny pitný režim. Odporúča sa vypiť 1,5 až 3 litre tekutín denne, pri fyzickej aktivite alebo na priamom slnku je nutné toto množstvo ešte zvýšiť. Najlepšia je čistá voda, minerálky a nesladené čaje.
Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) upozorňuje na správny výber minerálnych vôd: „Základ pitného režimu majú byť vody s obsahom rozpustných látok 200 – 500 mg/liter, teda nízko mineralizované. Vody s vysokou mineralizáciou a s vyšším obsahom sodíka nie sú vhodné pre seniorov ani pre osoby s kardiovaskulárnym ochorením.“
A čo ľadové nápoje? Tie síce spočiatku vzbudzujú dojem väčšieho osvieženia, no v organizme sa správajú ako voda na rozpálenej platni – vyvolajú teplotný šok, stiahnu cievy a v konečnom dôsledku pocit smädu iba zvýšia.
Dôvodom je termoregulácia organizmu. Keď do žalúdka natečie ľadová tekutina, termoreceptory vyšlú do mozgu signál, že vnútro tela sa prudko ochladilo. Mozog na tento signál vnútornej zimy zareaguje okamžite – utlmí potenie a stiahne povrchové cievy, aby udržal zostávajúce teplo.
Keďže odparovanie potu je najúčinnejším spôsobom, akým sa ľudské telo zbavuje tepla, vypitím ľadového drinku sa paradoxne udrží viac tepla vo vnútri organizmu. Vlažné nápoje naopak telo nešokujú a umožňujú plynulé chladenie.
Ďalšími nevhodnými nápojmi sú káva, alkohol a sladké nápoje. Pôsobia močopudne, čiže podporujú vylučovanie vody z tela.
Zvlášť zraniteľnou skupinou sú malé deti, ktoré nemajú dokonale vyvinutý pocit smädu. Treba im preto často ponúkať pitie. Pre deti je najlepšia čistá pitná voda, možno ju striedať s neperlivými minerálkami a nesladenými ovocnými či bylinkovými čajmi.
Bleskové ochladenie a chladiace podložky
Pre okamžité ochladenie tela dobre funguje vlažná sprcha. Úplne ľadová voda na pokožke vyvoláva obrannú reakciu – cievy sa v šoku stiahnu, teplo zostane uväznené vo vnútri a telo sa začne potiť ešte intenzívnejšie. Vlažná sprcha naopak nechá cievy otvorené a odparujúca sa voda ďalej chladí pokožku.
Rýchlu úľavu prinesie aj studená voda na zápästia či krk. Tadiaľ vedú tesne pod pokožkou veľké cievy, takže pretekajúca krv a následne celé telo sa rýchlo ochladia.
Pomáha aj nosiť v lete voľné, svetlé oblečenie z prírodných materiálov ako bavlna, ľan či bambus. Umožňujú pokožke dýchať na rozdiel od syntetických tkanín, ktoré zadržiavajú pot.
Riešením, ako sa schladiť môžu byť aj špeciálne chladiace podložky. Fungujú na báze endotermickej reakcie – obsahujú gél, ktorý sa aktivuje tlakom tela. Gél začne pohlcovať telesné teplo a premieňať ho, vďaka čomu má človek na podložke pocit, že povrch príjemne chladí.
Oceníme ich v posteli, keď si na ne ľahneme počas tropických nocí, či ako podsedák na kancelárskej stoličke. Môžu slúžiť aj ako podložky na ležanie pre psov a mačky, ktoré v kožuchoch znášajú horúčavy mimoriadne ťažko.
Čo robiť, ak nastane slnečný alebo tepelný úpal?
V čase najväčších horúčav, najmä medzi 10. a 16. hodinou, treba obmedziť pobyt na priamom slnku a fyzickú námahu presunúť na skoré ranné hodiny.
Zvláštnu starostlivosť si vyžadujú najmenšie deti. ÚVZ zdôrazňuje: „Deti mladšie ako jeden rok by sa vôbec nemali vystavovať slnečnému žiareniu a pobyt vonku treba obmedziť na skoré ranné a podvečerné hodiny.
Deti do 6 mesiacov netreba natierať krémami s ochranným faktorom (SPF). Chráňte ich slnečníkom alebo clonou, nie plienkou prehodenou cez striešku kočiara, pretože hrozí prehriatie.“
Nadmerná záťaž teplom môže viesť k tepelnému úpalu (prehriatie tela) alebo k slnečnému úpalu, ľudovo „úžehu“ (pôsobenie priameho slnka na hlavu). Príznaky zahŕňajú bolesti hlavy, nevoľnosť, zrýchlený pulz, zvýšenú teplotu a vracanie.
