Európu koncom júna ochromili nezvyčajné horúčavy. Teplotné rekordy prepisovali históriu nad hranicou 40 stupňov Celzia aj na Slovensku a v Česku. Vyvolali otázky, či to tak bude aj naďalej a ako sa novej situácii prispôsobiť.
Účinnou ochranou pred vyčerpávajúcou vyhňou bola najmä klimatizácia. Veď v 40-stupňových teplotách sa dá len veľmi ťažko cez deň pracovať a v noci spať. Čo potreba ochladzovania prinesie ekonomike a čo urobí s energetikou?
Neekologické riešenie
V Európe prekvapujúco klimatizácia nie je až taká bežná ako v iných častiach sveta. Kým v USA a Japonsku ju používa zhruba 90 percent domácností, v Európe je to najviac v Grécku, kde ju majú dve tretiny domácností, alebo Taliansku s viac ako polovicou klimatizovaných domácností.
V Španielsku je to však len 40 percent a vo Francúzsku iba štvrtina domácností, pričom priemer Európskej únie je 18 percent. V Českej republike je klimatizovaných domácností 15 percent a v Nemecku dokonca iba tri percentá, odhaduje Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Na Slovensku má podľa rôznych odhadov klímu okolo 20 až 25 percent rodín.
Najmä Balkán a stredná Európa považujú chladenie za nevyhnutné a stredná trieda investuje do tejto technológie ako do nevyhnutnosti. Na druhej strane severské krajiny alebo Anglicko dlho nepoznali klimatizáciu ani v autách.
Zvláštny prístup ku klimatizácii má už roky Francúzsko. Považuje ju za zdraviu škodlivý a klimaticky nezodpovedný vynález, ktorý zhoršuje klimatickú zmenu, pretože vypúšťa horúci vzduch do okolia a vyvoláva skleníkový efekt. Úrady zakazujú umiestniť vonkajšie jednotky v historických budovách, takže do zhruba 80 percent domov v Paríži klimatizáciu jednoducho nie je možné namontovať.
Klimatizáciu preto nemá ani veľa nemocníc. Horúčavy tak trápia pacientov a zdravotnícky personál sa sťažuje na neznesiteľné pracovné podmienky, informuje agentúra Reuters. Klimatizácia väčšinou nie je ani v školách, má ju len 14 percent z nich. Horšie je, že často nie sú klimatizované ani domovy dôchodcov. Seniori sú pritom teplotami nad 30 stupňov ohrození najviac. Vlani spôsobili horúčavy v krajine takmer šesťtisíc úmrtí.
Biznis a príležitosť
Nízka miera rozšírenia klimatizácií v Európe ponúka obrovské uplatnenie firmám, ktoré ich vyrábajú, montujú a udržiavajú. Medzi najväčšími dodávateľmi sú tradične najmä japonské, čínske a kórejské značky ako Daikin, Samsung, Gree, Haier alebo LG.
Napriek odporu úradov a časti obyvateľstva sa predaj klimatizačnej techniky prudko zvyšuje. Napríklad v Nemecku stúpol za päť rokov o tri štvrtiny. Z otepľovania však nebudú profitovať len výrobcovia chladiacich zariadení.
Analytik Nigel Green na portáli Investing.com vymenúva aj ďalšie rastové odvetvia: výroba, prenos a distribúcia elektriny, vodárenské technológie, ale aj zdravotníctvo či farmácia z dôvodu vyššej chorobnosti z tepla. Veľa práce pribudne aj pri stavebných úpravách budov, ktoré treba prispôsobiť horúčavám.
Málo šťavy
Energetika je oblasťou, ktorá je pre klimatizáciu životne dôležitá. V Grécku, na Malte a na Cypre je spotreba elektriny počas júla a augusta o 30 až 50 percent vyššia než v ostatných mesiacoch roka, hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. V strednej Európe je najvyššia spotreba v zime, keď sa elektrinou aj vykuruje. Na ochladzovanie sa zatiaľ na Slovensku i v Česku podľa údajov oficiálneho štatistického úradu Európskej únie (EÚ) Eurostatu minie iba menej ako percento elektriny. V Chorvátsku je to osem a v Albánsku dokonca 16 percent.
Na Balkáne spôsobuje vysoká spotreba elektriny počas horúčav výpadky elektrickej siete. Elektriny je nedostatok najmä podvečer, keď ju prestávajú vyrábať solárne elektrárne a klimatizácie stále bežia naplno.
Večery, keď ľudia prídu z práce, zapnú doma klimatizáciu a začnú si variť večeru, prípadne ešte nabíjajú elektromobil, sa stávajú nočnou morou energetikov. Koncom júna, keď vrcholili horúčavy, sa večer cena elektriny na spotovom trhu v Maďarsku či Rumunsku dostala až nad 700 eur za megawatthodinu, hoci cez deň, kým svietilo slnko, bola nulová. Priemerná cena je zvyčajne 100 až 120 eur/MWh.
Nedostatok a motivácia
Nová situácia v Európe si bude vyžadovať obrovské investície do výroby, distribúcie a uskladňovania elektriny, ale aj nové cenníky pre domácnosti i firmy. Na trhu jej je cez deň prebytok, večer a v noci však zúfalý nedostatok, takže ceny stúpajú. Odberateľov treba motivovať nastaviť si spotrebu na čas, keď je elektrina lacná.
EÚ by mala presmerovať podporu z obnoviteľných zdrojov do distribúcie a ukladania energie. Batériové systémy a prečerpávacie vodné elektrárne sú riešením na vyrovnanie výroby a dopytu po elektrine, bez stimulov sa však nerozširujú tak rýchlo, ako si to trh vyžaduje.
Ideálnym riešením je, aby si domácnosť alebo nemocnica počas horúčav vyrábala elektrinu solárnymi článkami na streche a časť z nej hneď spálila v klimatizácii. Prebytok elektriny sa uloží v batériách a po západe slnka sa využije na dochladenie.
