Strava pre deti do päť rokov a pre tehotné ženy, výroba zdravotných pomôcok pre znevýhodnených, rozbiehanie podnikania žien či studne v pustinách pri jazere Turkana v Keni.
Nielen tieto projekty, ale aj mnohé ďalšie v Etiópii, Južnom Sudáne, Keni či Ugande by existovali len ťažko bez času a nadšenia detí a mladých zapojených do Dobrej noviny.
Projekt eRka, Hnutia kresťanských spoločenstiev detí, bol podľa jeho riaditeľa Daniela Fialu postavený na typickom vianočnom folklórnom prejave:
„Bola tu túžba oživiť koledovanie po časoch socializmu, keď bol tento prejav kresťanskej kultúry potláčaný, tradície upadali. Vďaka výbornému štartu v roku 1995 a nadšeniu detí tu vyrástla nová éra koledovania. Mnohí ľudia si už bez Dobrej noviny nevedia predstaviť Vianoce.“
Dobrá novina pomohla oprášiť a zachovať rôzne regionálne vinšovačky a vianočné piesne, ako aj typické oblečenie. „Spätná väzba, ktorú od etnológov k projektu dostávame, je pozitívna,“ teší sa Fiala.
Okrem vzkriesenia tradície a kresťanského posolstva nesie projekt Dobrá novina aj rozmer solidarity. Ten je ľuďom prirodzene bližší práve cez vianočné „štedré dni“.
„Nie každý má možnosť hojne sa navečerať, rozdať si darčeky. Treba si pripomínať, že sú vo svete ľudia, ktorí sa nemajú dobre a treba pre nich niečo urobiť,“ zdôrazňuje Fiala.
Koledovanie sa v rodinách dedí
Kľúčovými postavami sú deti, ktoré vo svojich farnostiach počas Adventu nacvičujú spolu so svojimi animátormi piesne a pripravujú kostýmy. Súčasťou prípravy je aj spoznávanie projektu, pre ktorý sa v ten rok koleduje, k čomu patrí aj modlitba za tento kút Afriky.
Vlani sa zapojilo dvadsaťtisíc detí a mladých. Projekt sa stal generačnou záležitosťou rodín – do koledovania sa zapájajú už aj deti prvých koledníkov spred 30 rokov, čo je aj prípad rodiny Daniela Fialu.
Pôvodný koncept akcie prevzalo eRko pred vyše tridsiatimi rokmi od rakúskej partnerskej organizácie, kde aktivitu poznajú pod názvom Dreikönigsaktion (DKA) (Trojkráľová akcia). Výbornú odozvu potvrdzuje aj nárast zapojených farností. V prvom roku ich bolo 105, o 20 rokov, v roku 2015, sa už zapojilo 1 247 farností.
Už prvý ročník v roku 1995 priniesol prekvapivý výťažok v sume viac ako milión slovenských korún. Použili ho pre deti z kenského Nairobi, o ktoré sa v rámci projektu „Z detí z ulice deti zo školy“ starala rehoľná sestra Mary Killeenová.
Odvtedy Dobrá novina podporila 450 individuálnych projektov, mnohé z nich dlhodobo. Za tridsať rokov poslala vďaka slovenským deťom na pomoc projektom v Afrike vyše 17 miliónov eur.
Dobré meno Dobrej noviny
O projekty a partnerov podľa Fialu núdzu nemajú. Ich meno v Afrike poznajú a humanitárne organizácie za nimi samy prichádzajú s ponukami. Špecializujú sa však osobitne na východnú Afriku, kde chcú pôsobiť dlhodobo:
„Vyberáme projekty, ktoré pomôžu najzraniteľnejším skupinám, ako sú ženy, deti so znevýhodnením, postihnutí, starí ľudia alebo ľudia zasiahnutí vojnou či krízou sucha.“
Dôležitým aspektom je pre nich aj udržateľnosť, rozvoj a zapojenie miestnych ľudí. Výťažok zo zbierky práve ukončeného 31. ročníka podporí okrem iných aj projekt zdravotníckeho zariadenia v Alitene na severe Etiópie v regióne Tigraj.

Sestry vincentky v ňom napriek vojne a náročnej situácii poskytujú zdravotnú starostlivosť, výživový program a základné služby najmä tehotným ženám, deťom a zraniteľným rodinám.
„Sú to hrdinky,“ hovorí s obdivom Daniel Fiala, pre ktorého je Alitena srdcovou záležitosťou. Sestry totiž ostali prevádzkovať kliniku, aby tak mohli byť nablízku ľuďom aj napriek vojne v regióne. Dva roky o nich dokonca nemali žiadne správy.
Vďaka ich pomoci však mohla porodiť aj slobodná mamička Bisrat Hagos z Aliteny. Drvivá väčšina zdravotníckych zariadení je totiž zničených vojnou, jedným z mála fungujúcich je práve zariadenie vincentiek.
Bez lekárskej pomoci by ani ona, ani jej dcérka Sinit (čo v preklade znamená mier) neprežili. Klinika však bola zasiahnutá bombou, takže sestry teraz pracujú v provizóriu. Cieľom je kliniku obnoviť a rozšíriť.
Byť aktérom zmeny k dobrému
Koordinátor Dobrej noviny sa teší, že napriek konsolidácii a náročnej situácii na Slovensku sa v zbierke neobjavil pokles:
„Je to svedectvo, že ľudia na Slovensku sú naozaj dobrí, vedia a chcú sa deliť, aj keď sa musia uskromniť. Vidia však zmysel v tom, že môžu byť súčasťou nového štartu pre šikovných a schopných ľudí v Afrike.“
Výnos tento rok podporí 30 projektov, vďaka ktorým mnohé regióny východnej Afriky a ľudia v nich dostanú šancu na lepší život. Kolednícku akciu Dobrá novina ešte možno podporiť prostredníctvom verejnej finančnej zbierky až do konca februára.
Záverečné koledovanie tohto ročníka bolo 7. januára 2026 u prezidenta Slovenskej republiky.
Koledníci z Heľpy sa v posledný deň minulého roka dostali aj na audienciu k pápežovi Levovi XIV. do Vatikánu spolu s ďalšími koledníkmi z Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Maďarska a Talianska. Jeden z koledníkov Jakub bol nadšený: „Pápež mi aj podal ruku. Asi si ju už nikdy neumyjem.“










