Uplatňovanie starého antisemitského princípu kolektívnej nenávisti má konkrétne mená a príbehy. Jedným z nich je bývalá Miss Slovensko a dnes úspešná modelka židovského pôvodu Miriam Mattová. Žije v Kanade a pracuje v medzinárodnom prostredí.
V novembri ju vodička taxislužby Uber vysadila z vozidla uprostred noci na rušnej križovatke v centre Toronta. Dôvod? Počas jazdy telefonovala a okrem iného sa zmienila, že cestovala do Izraela. Reakcia vodičky bola mrazivá: „Židov nevozím.“
Nešlo o omyl ani nedorozumenie. Bol to vedomý akt diskriminácie, ktorý sa spája len s temnými kapitolami tridsiatych či štyridsiatych rokov 20. storočia. Určite nie s dnešným moderným a multikultúrnym Torontom.
Spoločnosť Uber sa síce neskôr ospravedlnila a vrátila cestovné, no incident odhalil oveľa hlbší problém. Nejde nevyhnutne o samotnú firmu ale o atmosféru, v ktorej sa podobné správanie stáva bežným.
Keď sa Miriam Mattová rozhodla o prípade verejne prehovoriť, spustila sa vlna nenávisti. Ako povedala pre portál Téma 21, začala dostávať opakované vyhrážky smrťou. Prípadu sa v rozsiahlom článku venuje aj rešpektovaný celoštátny kanadský denník National Post.
„Mala si si rovno podrezať hrdlo,“ znel jeden z odkazov na Instagrame. Takéto správy majú na Miriam výrazný psychologický vplyv a nútia ju byť opatrnejšou v každodennom živote.
Anonymita normalizuje nenávisť
Vyhrážky nahlásila torontskej polícii. Tá jej potvrdila, že ide o závažné trestné činy a že všetky prípady vyšetruje. Zároveň však upozornila na extrémnu náročnosť identifikácie páchateľov v online priestore.
Podľa Mattovej je práve „anonymita jedným z hlavných dôvodov, prečo sa nenávisť normalizuje a posúva smerom k reálnemu násiliu.“ Dokazujú to podľa nej aj nedávne násilné incidenty v zahraničí. Teror v Sydney nie je jediným prípadom posledných dní.
Miriam v rozhovore pre Tému 21 zdôrazňuje, že nejde len o jej osobný príbeh. Ide o širší trend, v ktorom sa propalestínsky aktivizmus čoraz častejšie mení na otvorený antisemitizmus. Ľudia sa verejne označujú za „vrahov detí“, „teroristov“ či „neľudských sionistov“ len preto, že podporujú právo Izraela na samotnú existenciu alebo že sú Židia.
Ako riešenie navrhuje „prísnejšiu reguláciu sociálnych sietí – lepšie overovanie identity používateľov, väčšiu zodpovednosť platforiem a mechanizmy, v ktorých nenávistné prejavy nesú reálne následky.“ Nejde podľa nej o obmedzovanie slobody slova, ale o jej civilizačný rámec. „Sloboda bez zodpovednosti sa totiž ľahko mení na zbraň,“ uzatvára Miriam Mattová.
Globálna intifáda
,Aktuálna vlna antisemitizmu sa ospravedlňuje vojnou v Gaze či politikou izraelskej vlády. Kritika vlády je však, obrazne povedané, iným poschodím. Navyše často nezohľadňuje fakt, že Izrael od 7. októbra čelí bezprecedentným masívnym útokom zo siedmich frontov.
Ich motorom je ideológia džihádizmu, kult smrti a nasadzovanie vlastného obyvateľstva ako živých štítov. To, čomu dnes Židia vo svete čelia, nie je legitímna politická kritika, ale nová podoba kolektívnej viny.
Svetové médiá zdôrazňujú, že nie všetci obyvatelia Gazy sú Hamas a že nemožno kolektívne obviňovať všetkých civilistov za teror zo 7. októbra. Aj keď kruté svedectvá rukojemníkov z Gazy hovoria čosi iné, ide o správny civilizačný princíp. V praxi sa však používa presný opak tohto princípu voči Židom.
Jednotlivcov berú na zodpovednosť za rozhodnutia vlády v Jeruzaleme len preto, že sú Židia alebo že sa hlásia k Izraelu. Takýto dvojaký meter nie je výnimočný ani náhodný. Naopak je vysoko nebezpečný.
Obeťami teroru v austrálskom Sydney boli ľudia, ktorí prišli na pokojnú oslavu prvého večera sviatku Chanuka. Neboli tam politici a už vôbec nie ozbrojení izraelskí vojaci. Viacerí zúčastnení možno nikdy neboli v Izraeli.
Len jedna z pätnástich obetí tohto neospravedlniteľného teroru mala izraelské občianstvo – čo samo osebe nie je žiadnym relevantným argumentom. Napriek tomu sa všetci stali terčmi smrtiacej nenávisti. V tom spočíva podstata dnešného antisemitizmu: identita sa mení na vinu.
Prípady antisemitizmu sa množia
Ďalšie udalosti v Európe ukazujú, že nejde o izolované incidenty. Počas cyklistických pretekov Vuelta a España 2025 narušili propalestínski demonštranti priebeh pretekov do takej miery, že ľudia vnikli na trať a bezpečnostné zložky to museli riešiť.
Ako vtedy informoval francúzsky Le Monde, organizátori museli z bezpečnostných dôvodov zrušiť 14. septembra aj záverečnú etapu v Madride. Protesty sa sústredili na účasť tímu Israel–Premier Tech, a to práve pre názov tímu.
Logika kolektívnej viny sa v lete 2025 preniesla aj do turizmu. Napríklad na gréckom ostrove Syros protestujúci podľa denníka The Guardian v júli zabránili izraelským pasažierom z výletnej lode vôbec vystúpiť na breh.
Išlo približne o 1 600 turistov vrátane rodín s deťmi a seniorov, ktorí nemali žiadnu spojitosť s vojenským konfliktom. V zhruba rovnakom čase podľa denníka Jerusalem Post v pizzerii vo Viedni odmietli obslúžiť skupinu izraelských interpretov vážnej hudby, pretože hovorili po hebrejsky.
Toto už s kritikou konkrétnej politiky nemá nič spoločné. Ide o kolektívnu vinu. A história Európy ukazuje, kam takáto cesta vedie. Príbeh Miriam Mattovej je preto varovaním. Antisemitizmus sa nevracia hlučne.
Sebavedomej streľbe teroristov na pláži v Sydney, ktorej polícia zabránila až po takmer desiatich minútach, predchádzali „malé“ incidenty, pasivita lídrov, ale aj elít a verejnosti. Mlčanie nikdy nebolo neutrálne. Vždy bolo spojencom násilia, antisemitizmu a rasizmu.
