Piloti lietadla s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou na palube zažili pri pristávaní na letisku v bulharskom Plovdive v uplynulú nedeľu výpadok GPS navigácie. Incident okamžite vyvolal dohady o ďalšom hybridnom útoku zo strany Ruska, ktoré je už roky známe systematickým narúšaním satelitného signálu v oblastiach susediacich s jeho územím. Skutočný priebeh letu a dostupné technické údaje však ukazujú oveľa menej dramatický obraz, než ako ho prezentovali bulharské úrady a niektoré médiá.
Von der Leyenová sa počas oficiálnej cesty po krajinách susediacich s Ruskom, Bieloruskom a ďalších krajinách čiernomorskej oblasti premiestňovala súkromným lietadlom Dassault Falcon 900LX. Pri pristávacom manévri údajne došlo k strate GPS signálu, v dôsledku čoho sa mal let výrazne natiahnuť. Bulharské úrady dokonca tvrdili, že stroj krúžil nad letiskom viac než hodinu a pristál len vďaka „papierovým mapám“.
Skutočnosť je iná: podľa záznamov odpovedača sa oneskorenie pohybovalo v rámci deviatich minút, lietadlo urobilo len o jeden obrat viac, než je pri štandardnom priblížení obvyklé, a bezpečne pristálo o 14:33 miestneho času.
Asi Bulhari
Bezpečnostný analytik Radovan Bránik upozorňuje, že takéto vyjadrenia slúžia skôr na dramatizáciu situácie než na jej reálne zhodnotenie.
„Pristávanie podľa papierových máp je mediálny mýtus. V prípade výpadku GPS sa systém automaticky prepína na pozemné rádiové navigačné prostriedky, ako je ILS. Tento systém je úplne imúnny voči rušeniu a umožňuje pristáť dokonca aj na autopilota. Ak pilot využil niečo navyše, bol to skôr tablet, nie mapa položená na kolenách,“ hovorí Bránik.
Podľa jeho slov to láka okamžite obviniť Rusko, pretože za uplynulé tri roky spôsobilo tisíce incidentov narušením GPS signálu v Európe. No tentoraz sa ukazuje, že vysvetlenie môže byť prozaickejšie. Oblasť Plovdivu patrí medzi tie oblasti v Bulharsku, kde je rušenie zaznamenané najviac, a samotné bulharské bezpečnostné zložky tu aktívne rušia GPS pri VIP letoch.
„Robí sa to práve na zmätenie potenciálnych dronov alebo navádzaných zbraní. Všetko nasvedčuje tomu, že výpadok bol nezamýšľaným dôsledkom ich vlastných opatrení. Pilot preto zvolil dodatočný manéver, ale k žiadnej dramatickej kríze nedošlo,“ dodáva Bránik.
Fakty zo záznamu letu ukazujú, že nedošlo ani k panike v kokpite. Lietadlo kontinuálne klesalo, menila sa len rýchlosť zostupu a dráha obsahovala o jeden obrat navyše. Pilot vypol odpovedač vo výške 309 metrov pri rýchlosti 227 km/h, teda už v štádiu bežného dosadnutia. Neexistuje žiaden dôkaz o hodinovom krúžení či chaotickom manévrovaní, ako tvrdili bulharské úrady.
Ruské šialenstvá
Bránik však upozorňuje, že reálne riziká rušenia GPS netreba podceňovať. V hustej prevádzke môžu viesť k oneskoreniam, zvýšeným nákladom na palivo a komplikáciám pri riadení letovej prevádzky. „Rusi tým privádzajú do šialenstva dispečerov po celej Európe. No spájať každý incident výlučne s Moskvou je zjednodušujúce. V prípade Plovdivu sa zdá pravdepodobnejšie, že Bulhari prehnali opis situácie a že samotný problém spôsobili ich vlastné ochranné opatrenia,“ uzatvára analytik.
Incident tak upriamuje pozornosť na dve veci: po prvé, že európska civilná letecká prevádzka je čoraz zraniteľnejšia voči hybridným hrozbám a že narúšanie GPS signálu sa stalo bežným javom v priestore od Baltu po Čierne more.
Po druhé, že aj spojenecké štáty môžu svojimi postupmi neúmyselne spôsobiť ťažkosti a následne incident mediálne „prifarbia“, aby zdôraznili hrozbu zo strany Ruska. Z hľadiska bezpečnosti pasažierov, najmä VIP osôb ako predsedníčka Európskej komisie, je však podstatné, že záložné systémy fungujú a umožňujú pristáť bezpečne aj bez GPS.
