Hromadnú dopravu berieme ako samozrejmosť aj na Štedrý deň či v prvé dva vianočné sviatky. Aj za touto vymoženosťou sú však príbehy ľudí, ktorí sedia za volantom autobusu či v kabínke električky.
Do služby nastúpil na Vianoce neraz aj Martin Malák, vodič autobusu Dopravného podniku Bratislava. Svoju prácu berie ako službu pre verejnosť tak, ako mu to v prvé dni po nástupe do práce povedal bývalý vedúci.
Akí sú cestujúci v tieto dni? „Sú úplne iní. Ešte pred Štedrým dňom behajú chaoticky po obchodoch a po meste. Dvadsiateho štvrtého akoby uťal. Zrazu je pokoj a ľudia sa už iba tak motajú, chodia po návštevách.“
Na Štedrý večer sa mesto úplne vyľudní, nikde niet nikoho. Jazdu po stmievajúcich sa uliciach mu spríjemňuje žiara vianočných stromčekov v oknách. O to viac sa teší na kapustnicu, dobrý šalát a pokoj po službe doma.
Dobrí jeden večer
Bez služby nie sú ani tí, ktorí zabezpečujú dozor v zariadeniach na výkon trestu. Do práce takto roky bežne chodil aj Štefan Kľukay z Cífera. Doma sa preto štedrovečerný rituál s večerou a darčekmi posúval podľa jeho služby:
„Máme dvanásťhodinové služby. Ak sa mi podarí slúžiť na Štedrý deň, začíname ráno o šiestej, končíme večer o 18.00 h. Manželka nachystala večeru a počkali na mňa.“ Ak odchádzal do služby na nočnú, všetko sa posunulo tak, aby odišiel do práce načas už po slávnostnej večeri.
Podľa jeho slov sú Vianoce zvlášť ťažké pre odsúdených, strata slobody a nemožnosť byť s rodinou či blízkymi na nich dolieha dvojnásobne. Aj za mrežami však majú zabezpečenú výbornú stravu tak, akoby boli doma.
Výnimočné je v týchto okamihoch správanie odsúdených. „Na Štedrý večer sú chlapi v našom ústave na výkon trestu v Trnave úplne rozprávkoví – škoda, že len v ten jeden večer. Na druhý deň si už idú svoje.“ V najväčšom zariadení na výkon trestu na území Slovenska s minimálnym režimom stráženia sú muži nad 18 rokov.
Vďační, no osamelí
Počas sviatkov je v prevádzke každá nemocnica, často navštevovaná je úrazová ambulancia. Tam ako sanitár operačnej sály s 29-ročnou praxou počas vianočných dní bežne slúži Dušan Adamčák z Martina.
Svoju prácu má veľmi rád, v práci je často aj cez Vianoce či Silvestra: „Neprežívam to tak, že by vianočná služba bola nejaká iná. Ako v každej službe, človek sa stretne aj s dobrými, aj zlými skúsenosťami a pacientmi, s ťažšou či ľahšou službou. Či som na Vianoce v službe, alebo v rodine, snažím sa žiť svoje poslanie na 100 %.“
Dušan Adamčák vníma vďačnosť ľudí, ak si ich ako zdravotník všimne, porozpráva sa, vypočuje, zareaguje na otázky.
Náročnejšie je spracovať ľudskú hlúposť, hlavne ak príde opitý človek. „Hovorím, že má opitý rozum. Chceš mu pomôcť, ale on má svoje múdre reči a koná, ako by konať nemal.“
Cez Vianoce chodí do ambulancie viac pacientov, ktorí si uvedomujú svoju samotu, prázdnotu srdca, ducha. „Bývajú aj takí, ktorí sa podrežú aj keď si naozaj nechcú ublížiť – iba preto, že nechcú byť sami, chcú aj v tieto dni prežívať niečo pekné s niekým.“
Dobré je, že mnohí si prídu vziať svojich blízkych na Vianoce z nemocnice domov, aj keď im to prináša určité obmedzenia. Chcú však byť spolu.
Dlhoročného sanitára hnevá opačný trend: „Sú aj takí, ktorí na Vianoce vyslovene nasťahujú svojich blízkych do nemocnice.“ Za „uprataním“ chorých či starších príbuzných je vlastná túžba po komforte a užívaní si materiálnych vecí. Opatera či starostlivosť o takéhoto člena rodiny sa im do ich vianočných plánov nehodí.
V požiarnej zbrojnici
Pohotovosť aj cez Vianoce má Hasičský a záchranný zbor, v tieto dni je podľa hasičov služba pokojnejšia. Prinesú koláče a varia spoločnú večeru – niekde kapustnicu, niekde šošovicovú polievku. Prvou úlohou je však skontrolovať techniku, tá musí byť stále v pohotovosti.
V trnavskej posádke sa hasič Stanislav Hruška naposledy stretol počas predvianočnej služby len s odstraňovaním spadnutých či nebezpečných stromov po hustom snežení.
Jeho kolega v Seredi podporučík Tomáš Kirsch si pamätá vianočný výjazd k horiacej letnej kuchyni v roku 2018: „Okolo 16.00 nás operačný dôstojník vyslal k požiaru. Chvála Bohu, zasiahli sme rýchlo, zhorela len jedna miestnosť.“
Pohodu pri šaláte, kaprovi a sledovaní Mrázika v televízii im narušil výjazd k požiaru auta. Išlo o jeho prvú službu po nástupe do hasičského zboru, na tú sa zabudnúť nedá.
V službe pre nás všetkých počas vianočných dní ostávajú aj železničiari, policajti, pracovníci telekomunikácií, vodární, plynární či elektrární, niektorých médií, ale aj čerpacích staníc.
Všetkých nemôžeme stretnúť, ale ak cestujeme vlakom či autom, nezabudnime si všimnúť tých, ktorí sú viditeľní, poďakovanie ľudí ich poteší. Pomôže im to zvládnuť ich sviatočnú službu s hrdosťou.
