Iránska vojna v Perzskom zálive priniesla zdraženie ropy na takmer dvojnásobok bežných cien. Európska únia (EÚ) sa začala vážne zaoberať hľadaním opatrení, ktoré by Európu pred týmto šokom uchránili. Okrem vyše 2-eurových cien na čerpacích staniciach totiž prináša aj vyššie ceny takmer všetkých výrobkov pre zdraženie ich prepravy.
Riešenia nie sú len elektromobily. Benzín a naftu možno „pestovať“ aj na poli. Práve týmto smerom sa Brusel najnovšie obrátil. Pripravuje zavedenie benzínu E20. Zvýšenie 10-percentného podielu bioetanolu v benzíne na 20 percent je opatrenie, o ktorom sa už z dôvodu zákazu predaja spaľovacích áut po roku 2035 ani neuvažovalo.
Teraz dostalo novú naliehavosť. Nemecké médiá informujú o pláne Európskej komisie urýchlene, ešte do konca tohto roka, pripraviť technické štandardy na zavedenie benzínu E20 do obchodnej siete.
Z repy aj kukurice
Palivá s rastlinnou prímesou sa v Európskej únii (EÚ) povinne využívajú už roky. V benzíne to boli najprv len dve percentá, medzičasom podiel stúpol na desať. Do benzínu sa primiešava bioetanol, teda lieh – čistý alkohol vyrobený z rastlín. Plus etyl-terc-butyléter (ETBE), vyrobený z bioetanolu a rafinérskeho plynu. Jeho úlohou je zvýšiť oktánové číslo benzínu.

Bioetanol sa v Európe vyrába z kukurice, obilnín, cukrovej repy alebo zemiakov. Inde vo svete najmä z cukrovej trstiny, ale aj slamy, odpadového dreva či zvyškov ovocia a iných potravín rovnako ako každý iný alkohol. Z jedného hektára úrody cukrovej ropy možno vyrobiť zhruba 5-tisíc litrov etanolu.
Okrem menšej závislosti od dodávok ropy by zelenší benzín Európe priniesol aj nižšie vypúšťanie oxidov uhlíka a dusíka do ovzdušia. Členské štáty by dostali lehotu niekoľkých rokov na prevzatie E20 do vlastnej legislatívy.
Bolo to tak aj pri benzíne E10. Slovensko ho napríklad zaviedlo ako povinný od januára 2020, Česko však o štyri roky neskôr. V Nemecku sa síce začal predávať už v roku 2011, ale na mnohých čerpacích staniciach ho nemajú v ponuke dodnes.
Obavy z alkoholu
Mnohí vodiči majú z alkoholu v benzíne obavy. Má totiž o niečo nižší energetický výkon oproti benzínu, preto nepatrne zvyšuje spotrebu. Je aj agresívnejší k tesneniam, gumovým hadiciam a iným súčiastkam, takže ich môže poškodiť.
Moderné autá sú proti tomu imúnne, staršie autá však môžu byť na biozložku citlivé. Odporúča sa preto tankovať do nich vysokooktánový benzín, ktorý má len 5-percentný obsah biozložky.
Práve to je riziko aj pri zvýšení jej podielu na 20 percent. Autá, ktoré sú staršie ako 15 rokov, by mohlo jeho dlhodobé používanie poškodiť. Automobilky zatiaľ testujú dopady a neskôr vydajú presné odporúčania.
V každom prípade bude na pumpách v predaji stále aj benzín s nižším obsahom biozložky, hoci bude o niečo drahší. Práve obnoviteľné bioprímesy totiž jeho cenu znižujú, keďže sa z nich neplatia emisné poplatky.
Agrobaróni a družstvá
Bioetanol sa v Európe vyrába v mnohých závodoch najmä v poľnohospodársky silných krajinách ako Francúzsko, Nemecko, Poľsko alebo Maďarsko. Zhruba polovica európskej biozložky sa podľa organizácie výrobcov ePURE vyrába z kukurice, štvrtina z pšenice, zvyšok z cukrovej repy, zemiakov a odpadu z biomasy, ako sú slama, kôra a štiepka.
Zaujímavé je, že lídrami na trhu sú najmä cukrovarnícke a liehovarnícke skupiny, ktoré môžu takto efektívne presúvať suroviny medzi potravinárstvom a energetikou. Najväčším výrobcom bioetanolu je francúzske družstvo Tereos so závodmi po celom svete. Vyrába ho z cukrovej repy, čo je preň typické, keďže ide o skupinu, ktorá sa pôvodne zaoberala výrobou cukru a liehu.
Ďalšími sú nemecká skupina Südzucker, ktorá tiež spracováva cukrovú repu, a maďarská firma Pannonia Bio. Tá má najväčšiu biorafinériu v Európe v Dunaföldvári a bioetanol produkuje z kukurice a obilia. Do EÚ sa však časť etanolu dováža, a to najmä z Pakistanu, USA a Brazílie.
V Českej republike sú top výrobcami dva závody na bioetanol francúzskeho Tereosu v Dobroviciach v stredných Čechách a v Kojetíne na Morave, ako aj Ethanol Energy vo Vrdoch pri Kutnej Hoore. Ten na rozdiel od Tereosu spracováva kukuricu. V Česku sa podľa údajov Ministerstva průmyslu a obchodu vyrobilo vlani zhruba 115-tisíc ton bioetanolu, čo pokrylo dve tretiny domácej spotreby.
Na Slovensku je jediným výrobcom liehovar v Leopoldove, ktorý patrí skupine Envien, známej ako Sabolovci. Jej dcéra Enviral Group vyrába bioetanol z kukurice zhruba v rovnakom objeme ako všetky závody v Česku. Približne 60 percent sa spotrebuje na Slovensku, zvyšok sa exportuje.
Keďže Envienu patrí aj jeden z najväčších českých producentov Ethanol Energy vo Vrdoch, dá sa predpokladať, že Leopoldov zásobuje aj českých odberateľov. Okrem bioetanolu vyrába aj metylester repkového oleja (MERO), ktorý sa ako biozložka pridáva do motorovej nafty.
Do hrdla či nádrže
Je zjavné, že zvýšenie podielu biozložiek z kukurice či repky v palivách prinesie zisky najmä agromagnátom, ktorí pestujú obilniny a repku na obrovských výmerách. Patria k nim napríklad Sabolovci, bývalý šéf Slovnaftu Oszkár Világi alebo český premiér Andrej Babiš.
Na druhej strane, poľnohospodárskych produktov je prebytok, čo vedie k zatváraniu cukrovarov, ako napríklad v Trenčianskej Teplej, či v minulosti lisovne oleja Palma v Bratislave. Obavy z prebytku cukrovej repy či zemiakov a nevyužitia pestovateľskej plochy tak môžu rozptýliť práve väčšie objednávky od výrobcov biozložiek. Namiesto fliaš s borovičkou sa alkohol bude viac plniť do nádrží áut.
V Leopoldove navyše už testujú produkciu bioetanolu druhej generácie, vyrobeného z bioodpadu, teda slamy a rôznych odrezkov. Postupne by sa mal stať tiež povinnou zložkou benzínu. Podporovatelia biopalív dokonca hovoria o „brazílskej ceste“, teda jazdení na 100-percentný rastlinný etanol.
Brazília už roky využíva cukrovú trstinu ako hlavný zdroj pohonných hmôt a výrobcovia áut sa tomu prispôsobili. Rastlinné biopalivo E85, ktoré má len 15 percent ropného benzínu, sa dokonca predáva aj v Európe, napríklad vo Švédsku. Môže ho však tankovať iba niekoľko typov motorov Ford, ktoré sú na to prispôsobené.
Zemiaková pomoc
Skoré zavedenie benzínu E20 tak automobilky nezaskočí. Nemeckí výrobcovia BMW a Mercedes tvrdia, že väčšina ich benzínových modelov je na viac alkoholu v nádrži pripravená. Volkswagen dokonca vyhlásil, že všetky motory značiek VW, Audi, Škoda, Seat a Cupra vyrobené od roku 2016 môžu pokojne tankovať E20. Výnimkou sú vysoko výkonné dvojlitre, ktoré potrebujú 98-oktánový benzín.
Pre Európu je určite viac alkoholu a repkového oleja v palivách cestou k menšej závislosti od ropy. Aj k bezemisnej doprave, v ktorej majú svoju budúcnosť aj spaľovacie motory v hybridoch. Ak v Brazílii dokážu jazdiť na čistý lieh, musí to ísť aj v Európe. Prebytok cukru či zemiakov na svetovom trhu tomu môže len pomôcť.













