Téma 21
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • #podrobne
  • Němý vůl
Čtvrtek 17. září 2026
Téma 21
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • #podrobne
  • Němý vůl
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
Téma 21

Vo Švédsku platia klienti z hypotéky iba úroky, u nás to zatiaľ nejde

Peter Kremský Peter Kremský
27. 4. 2026
v Ekonomika
Doba čtení: 7 min.

Banky hovoria o nestabilnom prostredí, do hypoték s nižšími splátkami sa preto nehrnú. Ľuďom preto priemerný príjem bez úspor na kúpu bytu vo väčšom meste na pôžičku nevystačí.

ILUSTRAČNÉ FOTO: Pexels

ILUSTRAČNÉ FOTO: Pexels

Problémy s bývaním sa v strednej Európe stávajú kľúčovou témou mladej generácie. Ceny bytov vo väčších mestách sa po dlhých rokoch takmer neprerušeného rastu dostali na úroveň, pri ktorej si ich priemerne zarábajúci človek jednoducho nemôže dovoliť.

Slovensko i Česko v tom patria k najhorším. Česká republika bola podľa dát Českej spořitelny v Európe v roku 2024 najdrahšia, keď na štandardizovaný nový byt s veľkosťou 70 m2 si musel záujemca odložiť až 15 priemerných ročných platov.

Na Slovensku treba za jeden byt vydať 13 ročných platov, rovnako ako v Poľsku, len o niečo viac je to v Maďarsku. V Rakúsku to bolo v roku 2024 zhruba iba desať a v Belgicku či Dánsku dokonca len šesť a pol priemerného ročného platu.

Aj vlani ceny nehnuteľností stúpali. Na Slovensku sa v 4. štvrťroku 2025 zvýšili medziročne o takmer 13 percent, v Česku to bolo o 10,4 percenta a v Maďarsku dokonca o vyše 20 percent. Keďže platy nestúpajú podobným tempom, reálna dostupnosť bývania sa zhoršuje.

Veľa mladých ľudí nemá ani na zaplatenie 10- alebo 15-percentnej istiny, aby mohli dostať hypotéku na byt za 200-tisíc eur. Dostávajú sa tak do bludného kruhu, pretože musia bývať v prenájme, ale práve to im nedovolí našetriť si vlastné prostriedky, s ktorými by mohli požiadať o hypotéku.

Domov
Read More
Mladým ľuďom berú dostupné byty realitní investori. Zastaví to vyššia daň?
Peter Kremský 28. 11. 2025
Ceny nehnuteľností na Slovensku aj v Česku rastú rýchlejšie než mzdy. Byty sa pre mladých stávajú menej dostupné. Investori skupujú nehnuteľnosti, hypotéky získajú najmä tí s vyššími príjmami a rastú aj ceny nájmov. Mnohí mladí tak zostávajú u rodičov alebo hľadajú lacné „spolubývanie“.

Len úroky

Ako sa rieši takáto situácia vo vyspelých krajinách? Ako rôzne štáty podporujú bývanie mladých ľudí a ich štart do pracovného života?

Vo Švédsku, Dánsku, Holandsku alebo Švajčiarsku je bežná tzv. „interest-only“ hypotéka. Dlžník teda po kúpe bytu nespláca požičané peniaze, ale iba úroky. Dlh ostáva, hodnota nehnuteľnosti však počas rokov stúpa, takže po 20 rokoch je napríklad dvojnásobná. Keď potom byt predá, splatí banke dlh a zvyšok použije na kúpu iného bývania.

Takéto produkty sa zaviedli v krajinách, kde ceny nehnuteľností vyskočili na úrovne, pri ktorých si ich ľudia s bežným príjmom nemohli dovoliť. Často sa využívajú pri luxusných alebo investičných nehnuteľnostiach. Populárne sú aj preto, že v niektorých krajinách si až 30 percent zaplatených úrokov možno pri daňovom priznaní dať do výdavkov.

Vo Švédsku ich však časom obmedzili, pretože prispievali k prudkému rastu cien nehnuteľností. Napriek tomu sú pravidlá veľmi priaznivé. Švédsky dozorný úrad Finansinspektionen zaviedol od roku 2016 povinné splácanie istiny v dvoch úrovniach. Ak si klient požičia viac ako 70 percent hodnoty nehnuteľnosti, musí splácať aspoň dve percentá istiny ročne. Keď si požičia medzi 50 až 70 percent, musí splácať aspoň jedno percento ročne.

Ak jeho dlh nedosahuje polovicu hodnoty nehnuteľnosti, nemusí ho splácať vôbec. Stačí, keď spláca úroky. Ak by teda klient napríklad kúpil byt za 200-tisíc eur a z toho by mal polovicu vlastných zdrojov a druhú polovicu by si požičal, jeho mesačná platba by sa výrazne znížila.

Takéto nástroje na kúpu nehnuteľností sú bežné aj v Dánsku, kde sa až polovica hypoték berie s „interest-only“ zložkou. Pravidlom je, že prvých desať rokov sa splácajú iba úroky a potom sa dlžník môže rozhodnúť, či začne splácať aj istinu, alebo si predĺži režim splácania iba úrokov.

Podobné je to v Holandsku, tam sú však takéto hypotéky obmedzené na model, že dlh nepresiahne polovicu hodnoty nehnuteľnosti. Vo Švajčiarsku sa zasa splátka istiny nahrádza sporením na dôchodok, ktoré slúži ako ručenie za dlh a neskôr sa môže využiť na splatenie časti istiny.

Nestabilné prostredie

Na Slovensku ani v Česku sa zatiaľ takéto produkty neponúkajú. Objavujú sa iba veľmi zriedkavo pri komerčných úveroch na nehnuteľnosti. Dôvodom je, že Národná banka Slovenska presadzuje konzervatívne splácanie, pri ktorom sa dlh každoročne rovnomerne znižuje. 

Inak totiž hrozí, že aj na konci svojho života bude dlžník stále dlžiť celú sumu. Vytváralo by to rizikové situácie pre budúcich dôchodcov. Mohlo by sa stať, že krehký slovenský dôchodkový systém by im nedokázal zabezpečiť dostatočné príjmy na platbu úrokov. 

Nehnuteľnosť by sa navyše nepodarilo predať za cenu, ktorá by im zabezpečila splatenie istiny i nákup iného bývania. Hoci pri tempe rastu cien bytov je toto riziko reálne iba v niektorých najmenších obciach v chudobných regiónoch.

Prekvapivo ani komerčné banky sa do takéhoto produktu nehrnú. Hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková pre Tému.21 vysvetľuje, že „nejde o zodpovedné úverovanie“.

Banka podľa nej preberá viacero rizík, čím sa hypotéka stáva pre klienta drahšou a nevýhody v konečnom dôsledku prevyšujú výhody. „Tento spôsob financovania nevnímame ako vhodný na podporu dostupnosti bývania najmä v nestabilnom makroekonomickom prostredí,“ uzatvára Cesnaková.

Opatrnosť bánk je správna, na druhej strane by pri dodržaní švédskych pravidiel mali stále dostatočnú rezervu v hodnote nehnuteľnosti, ktorá by im zaručila budúce splatenie úveru. Najmä v prípade, ak by takéto úvery poskytovali iba v atraktívnych lokalitách, kde je predpoklad, že ceny nehnuteľností dlhodobo porastú.

Trápenie alebo nástroj

Dôležitým rozdielom medzi Švédskom, Dánskom, Holandskom či Švajčiarskom a strednou Európou je vnímanie dlhu. V spomínaných krajinách sa pôžička už dlhé storočia vníma ako spôsob, ako získať inak nedostupné cenné aktíva. 

Dlžník ju nepociťuje ako záťaž, pretože majetok získava v stabilnom ekonomickom prostredí na hodnote a dá sa kedykoľvek na trhu speňažiť a dlh vyrovnať. Takýto postoj sa v postkomunistických krajinách zatiaľ nestihol vytvoriť, preto sa ľudia snažia pôžičky čo najskôr splatiť a zbaviť sa splátok.

Stabilizácia ekonomiky, úrokov v bankách a rozloženia majetku medzi obyvateľmi prinesie až postupne zmenu postoja k dlhom podobne ako v prípade podnikateľov. Tí si na investície do budov a strojov často požičiavajú na desiatky rokov a istinu splácajú veľmi pomaly.

Author

  • Peter Kremský
    Peter Kremský

    Editor. Vyštudoval žurnalistiku, písal pre Trend, SME alebo Postoj, podnikal v oblasti prekladateľstva, pracoval ako analytik, bol poslancom parlamentu. Venuje sa najmä ekonomickým témam, špeciálne financiám, priemyslu, energetike a podnikaniu.

Štítky: bankybývanieHerohypotékyistinamladíúroky
SdíletPublikovat

Související články

Ekonomika Lifestyle
Mladá generácia obľubuje zážitkové nakupovanie oveľa viac, ako len rýchly a praktický výber tovaru.  Ilustračné foto: SITA/Angelina Katsanis/AP Content Services

Svetová jednotka Nike stráca mladú generáciu. Športovú obuv ťahajú inovátori

16. 9. 2026
30:53 Česko Domov Ekonomika
Bývalý český premiér a bývalý guvernér České národní banky Jiří Rusnok byl hostem Jana Burdy.

Jiří Rusnok: Hospodaření státu je vadné, ale Babišovi je to jedno 

16. 9. 2026
Ekonomika Svět
Jemenskí húsíovci (na snímke bojovníci z provincie Taiz) ovládli významné pozície pri Červenom mori. Hnutie podporované Iránom získava čoraz väčší vplyv nad dôležitou trasou medzinárodnej námornej dopravy. Postup húsíovcov zvyšuje obavy najmä o bezpečnosť plavby cez strategickú úžinu Báb al-Mandab. FOTO: SITA/Al-Masirah TV/AP

Nafta za dve eurá. Jemen môže spustiť nový cenový ohňostroj

14. 9. 2026
Ekonomika Svět
Protesty proti výstavby datacentra v Santa Fe v americkom štáte New Mexico. Foto: SITA/AP Photo/Susan Montoya Bryan

Kto nakŕmi umelú inteligenciu? Európa hľadá elektrinu, vodu a miesto pre dátové gigacentrá aj v Česku

12. 9. 2026
Česko Domov Společnost
Ludmila Javorová zemřela ve věku 94 let. Foto: Roman Franc

Byl tady a je dodnes, strach z ženy. Vzpomínka na Ludmilu Javorovou

17. 9. 2026
Svět
Srbsko čakajú 25. októbra predčasné parlamentné voľby, ktoré majú ukončiť vlečúcu sa politickú krízu. Dôležitý nebude iba ich výsledok, ale aj dôveryhodnosť hlasovania – medzinárodní pozorovatelia už v minulosti upozorňovali na tlak na voličov, zneužívanie verejných zdrojov a výraznú mediálnu prevahu vládneho tábora. FOTO: SITA/AP Photo/Darko Vojinovic

Srbský prezident Vučić mení kreslo, nie politiku

17. 9. 2026
Společnost Svět
Adolf Hitler (vľavo) a Josif Vissarionovič Stalin (vpravo) v roku 1939 bezdôvodne napadli a rozdelili si Poľsko. Tak sa začala druhá svetová vojna. Vladimir Putin (v strede) dnes opiera ruský príbeh o druhej svetovej vojne o víťazstvo nad nacizmom, hoci boľševické sovietske Rusko s nacistickým Nemeckom v rokoch 1939 až 1941 úzko kolaborovalo. O to väčším paradoxom je, že Putin vojenskú inváziu na Ukrajinu zdôvodňuje aj potrebou jej „denacifikácie“. FOTO: SITA/Kirill Zykov/Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP/Bundesarchiv, Bild 183-H1216-0500-002/CC-BY-SA 3.0/Krasnay Niva/Nikolai Petrov. FOTOKOLÁŽ: redakcia.

17. september: Prečo okupanti z Červenej armády napadli Poľsko?

17. 9. 2026
Svět
Demonstrace v Dallasu proti postupu Trumpovy vlády v otázkách imigrace nebo války s Íránem. Foto: Avi Adelman / Zuma Press / Profimedia

Jak nevést válku. Trumpovým válečným slibům nevěří víc než polovina Američanů

17. 9. 2026
Svět
Lídri AfD Alice Weidel, vpravo a Tino Chrupalla, vľavo s lídrom kandidátky pre Sasko-Anhaltsko Ulrichom Siegmundom v strede oslavujú volebné víťazstvo. Foto: SITA/AP Photo/Ebrahim Noroozi

Môžu radikáli z AfD ovládnuť celé Nemecko?

16. 9. 2026
Svět
Potřebuje AI hranice? Zjištění technologických firem z posledních týdnů varují před neregulovaným rozvojem. FOTO: Michaela Jílková / Česká ilustrační fotografie / Profimedia

Zneužití AI ve válce? Šéfové technologických firem žádají jasná pravidla

16. 9. 2026

O NÁS

Logo on dark background
nezávislé online médium
  • Slovenčina
Odštěpný závod Téma.21 s.r.o.

IČO: 22656324

Kontakt: info@tema21.cz

Více o nás

RUBRIKY

  • Domov
  • Ekonomika
  • Svět
  • Společnost
  • Lifestyle
  • Podcasty

ŠTÍTKY

#podrobne (23) Audio (105) Babiš (31) bezpečnost (16) bezpečnosť (14) Církev (22) deti (33) ekonomika (31) energetika (15) Evropa (14) Fico (31) filosofie (36) Hero (431) historie (21) Irán (30) Izrael (31) korupcia (30) Kultura (16) Maďarsko (25) NATO (24) náboženství (19) podcast (31) Politika (237) reportáž (15) rodičovství (14) ropa (23) rozhovor (177) Rusko (69) Slovensko (43) Text (627) Trump (64) Téma.21 (21) Ukrajina (76) USA (123) Video (278) vláda (106) vojna (27) voľby (21) válka (23) zdravotnictví (20) Írán (19) Česko (29) Československo (16) Čína (16) život (16)

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

👉 Články nezamykáme. Chceme zůstat otevření – s vaší podporou.

❤️ Darujte!
X
Pomozte nám dělat lepší novinařinu 🗞️

Téma.21 stojí na hledání souvislostí a datech 📊 Abychom pro vás mohli náš web neustále vylepšovat, financovat chod redakce a věděli, které kauzy vás zajímají nejvíce, potřebujeme váš souhlas s využitím cookies 🍪 Kliknutím na „Přijmout vše“ přímo podpoříte naši práci. Děkujeme, že nás sledujete 🤝

Funkční Vždy aktivní
Technické uložení nebo přístup je nezbytně nutný pro legitimní účel umožnění použití konkrétní služby, kterou si odběratel nebo uživatel výslovně vyžádal, nebo pouze za účelem provedení přenosu sdělení prostřednictvím sítě elektronických komunikací.
Preferences
The technical storage or access is necessary for the legitimate purpose of storing preferences that are not requested by the subscriber or user.
Statistiky
Technické uložení nebo přístup, které se používají výhradně pro statistické účely. Technické uložení nebo přístup, který se používá výhradně pro anonymní statistické účely. Bez předvolání, dobrovolného plnění ze strany vašeho Poskytovatele internetových služeb nebo dalších záznamů od třetí strany nelze informace, uložené nebo získané pouze pro tento účel, obvykle použít k vaší identifikaci.
Marketing
Technické uložení nebo přístup je nutný k vytvoření uživatelských profilů za účelem zasílání reklamy nebo sledování uživatele na webových stránkách nebo několika webových stránkách pro podobné marketingové účely.
  • Spravovat možnosti
  • Spravovat služby
  • Správa {vendor_count} prodejců
  • Přečtěte si více o těchto účelech
Předvolby
  • {title}
  • {title}
  • {title}
No Result
View All Result
Podpořte nás
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • #podrobne
  • Němý vůl
  • csČeština
    • cs Čeština
    • sk Slovenčina
Kdo jsme?

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

-
00:00
00:00

Queue

Update Required Flash plugin
-
00:00
00:00