Zotavovanie po operácii prebieha v poriadku. Chirurg odviedol svoju prácu, akútna liečba sa skončila a pacient už nepotrebuje intenzívny dohľad. V ideálnom svete nasleduje most k návratu do bežného života – oddelenie pre dlhodobo chorých (ODCH). Pacienta tu čaká napríklad rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť a postupné naberanie síl pod lekárskym dohľadom.
Lenže slovenská realita býva iná. Starší človek po mozgovej príhode, infarkte alebo zlomenine krčka stehennej kosti sa síce dostane z najhoršieho, no často nie je schopný samostatne fungovať.
Potrebuje pomoc pri chôdzi, hygiene, stravovaní či užívaní liekov. Rodina býva zamestnaná, žije ďaleko alebo často nemá kapacitu postarať sa o človeka odkázaného na pomoc 24 hodín denne.
Práve vtedy nastupuje nenápadná, no kľúčová súčasť zdravotného systému – oddelenia pre dlhodobo chorých. Dnes sa však zdá, že Slovensko ich má nedostatok a hrozí zhoršenie situácie.
Spor v Bratislave
Téma sa dostala do centra pozornosti pri spore okolo oddelenia dlhodobo chorých v Špecializovanej nemocnici Podunajské Biskupice, ktorá patrí pod Univerzitnú nemocnicu Bratislava.
Lekárske odborové združenie (LOZ) upozornilo na rušenie oddelenia. Vedenie nemocnice zatiaľ tvrdí, že nejde o zánik starostlivosti, ale o jej skvalitnenie a presun do väčšieho zariadenia.
Odborári však upozorňujú, že po presune má byť k dispozícii menej lôžok a ich dostupnosť v Bratislavskom kraji je ohrozená. Debata o jednej nemocnici tak otvorila oveľa širšiu otázku: Je Slovensko pripravené na prudké starnutie populácie?
Demografické údaje hovoria jasne. Podľa Eurostatu tvorili ľudia starší ako 80 rokov ešte v roku 2015 na Slovensku len 3,1 percenta populácie, vlani to bolo už 3,7 percenta.
Na prvý pohľad nejde o dramatický rozdiel. V skutočnosti však znamená vyše tridsaťtisíc ľudí naviac vo veku, keď potreba zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti prudko rastie.
Ešte dôležitejší je trend. Slovensko sa podľa údajov Eurostatu radí hneď za Poľsko medzi najrýchlejšie starnúce krajiny Európskej únie a dobieha Západ. Pri počte obyvateľov nad 80 rokov už priemer EÚ prekročil hranicu šiestich percent, v Česku je to 4,8 percenta.
Práve seniori vo vyššom veku pritom najčastejšie využívajú služby ODCH, teda následnú zdravotnú starostlivosť, rehabilitácie a dlhodobé ošetrovanie.
Zostáva v nemocnici
Nedostatok lôžok pre dlhodobo chorých nepociťujú len pacienti a ich rodiny. Výrazne zasahuje aj do fungovania nemocníc.
„Pacient po operácii alebo mozgovej príhode zostáva na drahom akútnom lôžku len preto, že ho nie je kam preložiť. Blokuje tak miesto pre ďalšieho pacienta, ktorý čaká na operáciu alebo zákrok,“ upozorňuje predseda LOZ, lekár Peter Visolajský.
V praxi to znamená, že pacient zostáva na traumatológii, neurológii či internom oddelení dlhšie, než si jeho stav vyžaduje. Nemocnica za takýto pobyt nedostáva primeranú úhradu a zároveň nemôže prijať ďalších pacientov.
Výsledkom sú dlhšie čakacie lehoty na plánované operácie, odkladané zákroky a vyššie náklady pre celý systém.
Alternatívou býva prepustenie pacienta domov. „Rodina často nie je pripravená prevziať takúto starostlivosť. Následkom bývajú komplikácie, opätovné hospitalizácie a ďalšie náklady,“ dodáva Visolajský.
Problém je najmä v nastavení systému. Kým akútna medicína a výkony sú financované relatívne dobre, následná starostlivosť už nie. „ODCH nie sú finančne zaujímavé. Preto sú často na konci záujmu nemocníc,“ hovorí lekársky odborár.
Podobne je na tom rehabilitácia, ktorá patrí medzi najdlhšie zanedbávané oblasti slovenského zdravotníctva.
Dôsledkom tohto nezáujmu je personálna kríza. Mladí lekári a sestry si odbory spojené s geriatriou či dlhodobou starostlivosťou vyberajú len zriedka. Práca je náročná, spoločensky menej viditeľná a finančne menej atraktívna než mnohé iné špecializácie.
Hrozivý paradox
Údaje Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú, že počet lôžok pre dlhodobo chorých sa za posledné desaťročie výraznejšie nezmenil.
V roku 2024 ich bolo na Slovensku približne 1 900, najviac v Košickom a Žilinskom kraji, najmenej v Bratislavskom a Trnavskom kraji, zhodne len po 119 lôžok.
Podľa Visolajského práve v hlavnom meste hrozí problém. Už teraz tam žije približne 19 percent seniorov, o pár rokov to bude 25-30 percent. Sú to ľudia často bez partnera, ktorí sa tam prisťahovali za prácou a nemajú rodinné zázemie. V prípade choroby môžu byť o to viac odkázaní na dlhodobú starostlivosť.
Práve Bratislavský kraj pritom zaznamenal výrazný pokles lôžok na ODCH. Kým v roku 2017 ich bolo ešte 197, v roku 2024 ich počet klesol o 40 percent . Čísla tak odhaľujú paradox – seniorov pribúda, no kapacity následnej zdravotnej starostlivosti tomu nezodpovedajú.
Čas sa kráti
Starostlivosť o odkázaných seniorov nie je len zdravotníckou témou, ale skutočnou sociálnou, ekonomickou a generačnou výzvou. Odborníci preto hovoria o potrebe rozširovania kapacít, stabilnejšieho financovania, podpory zdravotníckeho personálu a plánovania podľa demografického vývoja.
Prípad Podunajských Biskupíc tak nie je len lokálnym sporom o niekoľko desiatok nemocničných lôžok. Je upozornením na problém, ktorý bude Slovensko pociťovať čoraz intenzívnejšie.
Otázka už neznie, či bude treba viac lôžok pre dlhodobo chorých. Otázka znie, či ich Slovensko dokáže vytvoriť skôr, ako ho dobehne realita.
