Európska centrálna banka (ECB) zvýšila úroky. Jej základná úroková sadzba sa posunula o 0,25 percentuálneho bodu na 2,5 percenta. Frankfurtská centrála to vysvetľuje bojom proti inflácii, ktorá stúpa najmä pre zdražovanie ropy a potravín. Čo to znamená pre bežného Európana?
ECB má na starosti menovú politiku v eurobloku, teda skupine krajín, ktoré používajú euro, ako Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Taliansko, Slovinsko, ale aj Slovensko. Zvýšenie úrokov prakticky znamená, že komerčné banky si od ECB budú odteraz požičiavať o niečo drahšie.
Bude to mať dosah na firmy a obyvateľov eurozóny aj na krajiny, ktoré sú mimo nej a euro nepoužívajú. Požičať si peniaze bude odteraz o niečo drahšie.
Menej hypoték
Typickým príkladom spotrebiteľa, ktorý zvýšenie úrokov pocíti najskôr, je žiadateľ o hypotéku alebo ten, ktorý ju už má. Môže očakávať, že sa jej úročenie zvýši.
V roku 2021, keď bola inflácia nízka a úroky tiež, ponúkali banky hypotéky často aj pod jedno percento.
Potom sa inflácia zvyšovala a úroky začali stúpať. V roku 2022 sa dostali zhruba na dve percentá a ďalej rástli. V súčasnosti banky poskytujú úvery na nehnuteľnosti približne za štvorpercentný úrok. Od ECB si požičiavajú za 2,5 percenta a potom to klientovi požičajú za štyri.
Tí, ktorí si zobrali lacný úver v roku 2021 a tento rok im končí päťročná fixácia, môžu pocítiť rast úrokov čoskoro. Banka im totiž čoskoro začne pôžičku úročiť vyššie a splátka sa im predraží.
Dlžníkovi, ktorému napríklad ostáva splatiť ešte 50-tisíc eur, sa pri zmene úroku z jedného na štyri percentá splátka zdvihne z 855 eur na vyše 920 eur. Je to zmena, ktorá môže ovplyvniť ekonomiku domácnosti. Riešením je predčasné splatenie časti dlhu, opätovná fixácia úrokov na dlhšie obdobie, prípadne prechod do inej banky.
Nárast úrokov môže znížiť záujem o nehnuteľnosti, čo ovplyvní stavebníctvo, výrobu stavebnín či zariadení do bytu.
Menej lízingov
Úroky z pôžičiek sa však zvýšili aj podnikateľom. Napríklad na nákup výrobných technológií, stavebných strojov, áut či budov. Firmy to finančne viac zaťaží, zrejme dosiahnu nižší zisk a štátu odvedú menej na daniach.
Prípadne sa rozhodnú si drahé úvery nezobrať, takže si nekúpia nové auto, nový stroj, nerozšíria výrobu, prípadne neinvestujú do výstavby či rekonštrukcie budovy. Ekonomike to teda celkovo prinesie spomalenie, mnohé aktivity sa utlmia alebo nezrealizujú.
Môže to spomaliť hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a rast firiem. Podnikatelia sa takéto časy usilujú pretrpieť, prežiť a počkať na opätovné upokojenie situácie, keď úroky klesnú a oni si opäť budú môcť výhodnejšie požičať a investovať.
Iní, ktorí majú dostatok vlastného kapitálu, naopak, ťažké časy využijú na lacnejšie odkúpenie ohrozených konkurentov a na upevnenie svojho postavenia na trhu. Ekonomická neistota je často sitom, ktoré oddelí schopnejšie a úspešnejšie firmy od tých, ktoré len živoria.
Toxický dlh
Vyššie úrokové sadzby sú však najväčšou hrozbou pre štáty. Najmä pre tie nedisciplinované, ktoré si opakovane veľa požičiavajú a nevyužívajú dobré časy na splácanie dlhov. Takýmto príkladom „ľahkovážneho“ štátu je Slovensko.
Jeho dlhy podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) koncom tohto roka dosiahnu 92 miliárd eur, čo je 63,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). „Každý občan Slovenska, od novorodenca po seniora, bude mať na pleciach už 16 700-eurový dlh,“ vysvetľuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Pred troma rokmi pri nástupe vlády Roberta Fica bol dlh Slovenska 69 miliárd eur, čo bolo 56 percent HDP. Odvtedy sa teda zvýšil o viac ako 20 miliárd.
Horšie je, že pre rast úrokov teraz vláda musí za dlh každoročne platiť oveľa viac. Správa NKÚ pripomína, že len v prvom polroku tohto roka smerovalo zo štátnej kasy na úroky za slovenský dlh vyše 1,4 miliardy eur. Bolo to o 390 miliónov viac ako v rovnakom období roku 2025.
Na porovnanie v rokoch 2020 až 2021 si vláda požičiavala za takmer nulový úrok, niekedy dokonca až za záporný, čiže jej za to banky platili. Koncom roka 2023 sa však úroky vyšplhali na štyri a pol percenta a aj tento rok sa pohybovali nad štyrmi percentami.
To je obrovský rozdiel. Ak vláda bude musieť za 90-miliardový dlh zaplatiť úrok štyri percentá ročne, bude to až 3,6 miliardy, pri jednopercentnom úroku by to bola necelá miliarda. Mala by si preto veľmi dobre rozmyslieť, či a koľko nových pôžičiek si zoberie. Pri vysokých úrokoch sa dlhy vždy kopia oveľa rýchlejšie.
