Téma 21
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • #podrobne
  • Němý vůl
Pondělí 22. června 2026
Téma 21
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • #podrobne
  • Němý vůl
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
Téma 21

Česi zostávajú, Poliaci sa vracajú. Slovensko stráca najmä študentov

Peter Kremský Peter Kremský
15. 6. 2026
v Česko, Ekonomika, Slovensko
Doba čtení: 9 min.

Štatistiky Ministerstva financií SR naznačujú, že sa do krajiny viac ľudí vracia, než z nej odchádza. Môžu však zahŕňať aj prisťahovalcov z Ukrajiny, Srbska alebo Indie, ktorí sa na Slovensku prihlásia do zdravotnej poisťovne.

Mladí Slováci odchádzajú do zahraničia najmä za štúdiom a prácou. Najčastejším cieľom zostáva Česko. ILUSTRAČNÉ FOTO: vygenerované pomocou ChatGPT.

Mladí Slováci odchádzajú do zahraničia najmä za štúdiom a prácou. Najčastejším cieľom zostáva Česko. ILUSTRAČNÉ FOTO: vygenerované pomocou ChatGPT.

Vysťahovalectvo je už dlhé roky veľkým problémom v mnohých krajinách strednej a východnej Európy. Po páde komunistickej totality a železnej opony sa desaťtisíce ľudí vybrali na Západ s túžbou po vyššom plate, lepšom živote a kvalitnejšom životnom prostredí.

V posledných rokoch sa však karta obracia. Mnohé krajiny hlásia, že viac ľudí sa do nich vracia, než z nich odchádza. Je to tým, že sa životná úroveň nových členov Európskej únie po viac ako 20 rokoch členstva približuje starým členom, alebo za tým treba hľadať aj niečo iné?

Do roku 1914 sa napríklad zo Slovenska vysťahovalo vyše 600-tisíc obyvateľov z vtedajších zhruba dva a pol milióna Slovákov. Dôvodom bola bieda, neúroda či maďarizácia. Slováci odchádzali najmä do Ameriky, približne tretina z nich sa však po čase vrátila a za našetrené peniaze si kupovala polia, stavala domy a rozbiehala podnikanie.

Od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 odišlo do zahraničia približne 300- až 400-tisíc ľudí, hoci oficiálne štatistiky vysťahovania hovoria len o desiatkach tisíc. Mnohí odsťahovaní majú totiž stále pobyt na Slovensku napriek tomu, že už desiatky rokov žijú v inej krajine.

Nespoľahlivé štatistiky

V minulom roku preto Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) evidoval iba necelých päťtisíc vysťahovaných zo Slovenska, z toho takmer polovicu do Českej republiky. Nasledujú Rakúsko, Nemecko či Veľká Británia. Prisťahovaných bolo o niečo viac, takmer 6,4 tisíca. Najviac ich prišlo z Česka a z Ukrajiny.

Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR teraz zmapoval odchody do zahraničia inou metodikou: podľa odhlásenia a opätovného prihlásenia do zdravotnej poisťovne. Táto metodika poskytuje rýchlejšie a výstižnejšie informácie o pohybe osôb než štatistika trvalých pobytov.

Podľa IFP odišlo zo Slovenska do zahraničia najviac ľudí v roku 2005, teda tesne po vstupe do Európskej únie (EÚ). V tom roku opustilo Slovensko zhruba 110-tisíc ľudí. Potom sa odchody ustálili na úrovni 40- až 50-tisíc ľudí ročne a po roku 2015 začali klesať.

Príchody boli dlhé roky výrazne nižšie ako odchody, takže Slovensko strácalo ročne okolo 20-tisíc obyvateľov. Prvý raz sa tento trend vyrovnal v roku 2019 a v covidovom roku 2020 sa dokonca viac ľudí vrátilo, než odišlo.

Podobný trend pokračoval aj v roku 2024. Odišlo už iba 20-tisíc ľudí, vrátilo sa 27-tisíc. Dôvodov môže byť viac. IFP poukazuje na to, že na Slovensku je oveľa nižšia nezamestnanosť ako v mnohých vyspelých štátoch EÚ, takže ľudia už tak často neodchádzajú za prácou.

Kým v roku 2014 bola miera nezamestnanosti ešte 13 percent, v roku 2024 to bolo len päť percent. V Španielsku a Fínsku je to pritom napríklad okolo desať percent, vo Švédsku takmer deväť. Podobná alebo vyššia nezamestnanosť je však aj v niektorých regiónoch na juhu a východe Slovenska. V okresoch Rimavská Sobota a Revúca bola napríklad v apríli tohto roka miera nezamestnanosti viac ako 14 percent.

Domov
Read More
Ekonomika na Slovensku chradne. Zaostáva za Českom aj Poľskom
Peter Kremský 17. 2. 2026
ČeskoekonomikaHeroPoľskopriemyselrastSlovenskostavebníctvoTextzaostávanie
Politická neistota, globálne clá a zle nastavená konsolidácia štátnych financií sa už prejavujú v hospodárskych výsledkoch Slovenska. Najmä priemysel a maloobchod sa spomaľujú stále viac, mimo červených čísel sa ocitlo iba stavebníctvo.

Mladí emigranti

Na druhej strane, zo Slovenska ročne za prácou, ale najmä za štúdiom stále odchádzajú tisíce ľudí a iba malá časť sa vracia späť. Aj analytik IFP Marián Šaling pre Denník N priznáva, že veľká časť odchodov do zahraničia sa týka mladých ľudí do 30 rokov.

Zo stredoškolákov, ktorí maturovali v roku 2024 a pokračovali v štúdiu na vysokej škole, odišlo do zahraničia takmer 20 percent. Vyplýva to z dát Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) pre Denník N. Ide o najvyššiu mieru odchodov od roku 2016.

Spomedzi najúspešnejších maturantov však do zahraničia smerovalo až 40 percent. Z maturantov z rokov 2012 až 2015, ktorí absolvovali celé vysokoškolské štúdium mimo Slovenska, sa do roku 2022 vrátila len necelá polovica. Väčšinou však išlo o tých menej úspešných, uvádza IVP.

To, že v zahraničí zostávajú tí najlepší, ukazuje aj štatistika firmy Trexima z Česka. Podľa nej sú Slováci v Česku najlepšie zarábajúcou skupinou cudzincov. Priemerná mzda v Česku bola v prvom polroku 2025 v prepočte 2 156 eur, Slováci v Česku však zarábali v priemere až 2 700 eur. Na Slovensku bola v tom čase priemerná mzda nižšia o 1 200 eur.

Podľa údajov Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) študuje v zahraničí vyše 30-tisíc slovenských študentov. Ide o druhý najvyšší podiel spomedzi krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V iných krajinách sú to zvyčajne menej ako tri percentá, v prípade Slovenska je v zahraničí až 20 percent študentov.

Najviac ich je v Česku, približne 24-tisíc. Absolútny počet slovenských študentov v zahraničí sa pritom logicky znižuje, pretože postupne prichádzajú slabšie populačné ročníky. Počet študentov zo Slovenska v Česku však stále rastie. Znamená to, že tam odchádza čoraz viac slovenských maturantov.

Ekonomika
Read More
Slovensko dusia odvody, Maďarsko inflácia. Obe ekonomiky padli na chvost regiónu
Peter Kremský 11. 4. 2026
drahá prácaHeroMaďarskonízke mzdyrast cienSlovenskozaostávanie
Kedysi patrili k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim krajinám v strednej a východnej Európe. Dnes už však Maďarsko a Slovensko výrazne zaostávajú a sú plné nepríjemných paradoxov. Napríklad Slovensko má jedny z najvyšších nákladov na prácu v regióne, no zároveň najnižšie čisté mzdy. Maďarom zas veľmi rastú nielen platy, ale aj ceny.

Vysťahovalecká história

Z Českej republiky sa vlani podľa oficiálnych štatistík Českého statistického úřadu (ČSÚ) vysťahovalo takmer 70-tisíc obyvateľov, úrad však neuvádza, do ktorých krajín. Prisťahovalo sa až 110-tisíc osôb, z toho 23-tisíc z Ukrajiny a šesťtisíc zo Slovenska.

To je v rozpore s údajmi slovenského úradu, ktorý eviduje len niečo vyše dvetisíc presídlení do ČR. Celkovo podľa ČSÚ žije v Česku zhruba 125-tisíc Slovákov, väčšina z nich tam má už trvalý pobyt. Ukrajincov v Česku je oveľa viac, približne 600-tisíc.

Vysťahovalectvo z Českej republiky je už skôr históriou. Svoje vrcholy zaznamenalo najmä začiatkom 20. storočia, po roku 1968 alebo po páde komunistického režimu v 90. rokoch. V posledných desaťročiach sa však Česi domov skôr vracajú. Odchádzajú najmä tí, ktorí sa do krajiny predtým prisťahovali z Ukrajiny alebo Slovenska. Podľa odhadu Ministerstva zahraničních věcí ČR žije za hranicami 200- až 250-tisíc majiteľov českého pasu.

Poliaci sa vracajú

Typickou vysťahovaleckou krajinou bolo dlhé desaťročia Poľsko. Už v 80. rokoch 20. storočia počas komunistického režimu opustilo krajinu podľa portálu Zeithistorische Forschungen 1,2 milióna občanov. V niektorých regiónoch, napríklad v Opolskom vojvodstve v Sliezsku, sa vtedy počet obyvateľov znížil až o 20 percent. Odchádzali najmä do Nemecka.

V roku 2002 tam žili vyše dva milióny po poľsky hovoriacich ľudí, čo bolo 2,5 percenta obyvateľov. Ďalšie veľké skupiny Poliakov žijú vo Veľkej Británii či Írsku, celkovo ich je za hranicami zhruba päť miliónov.

V posledných rokoch sa však karta obracia. Podľa nemeckého portálu Tagesschau bol vlaňajšok po 30 rokoch prvým rokom, keď sa z Nemecka späť do Poľska vysťahovalo viac ľudí ako opačným smerom.

Domov
Read More
Kým zo Slovenska ľudia odchádzajú, do Poľska sa zo Západu opäť vracajú
Peter Kremský 13. 10. 2025
Text
Kde bude Slovensko o 50 rokov? Bude vôbec existovať s týmto názvom a v rámci tých istých hraníc ako dnes? Bude krajinou, kde sa obyvateľom dobre žije, sú na ňu hrdí? Alebo z nej tí najschopnejší poodchádzajú tam, kde sa im ponúkne lepší život?

Poliaci sa vracajú aj z Anglicka alebo USA. Dôvodom je rastúca ekonomika doma, dostatok pracovných príležitostí, digitalizácia úradov a jednoduchší každodenný život. Poľsko dokonca zaviedlo daňové úľavy pre rodákov, ktorí žili aspoň tri roky za hranicami a rozhodli sa vrátiť domov.

Prečo tu máme zostať?

Nejasné štatistiky vysťahovaných a vracajúcich sa Slovákov umožňujú politikom rôzne interpretovať čísla, často podľa toho, ako sa im to práve hodí. Faktom je, že zo Slovenska stále odchádza veľa ľudí, najmä študentov. Je preto veľmi dôležité zvýšiť atraktívnosť krajiny a ponúknuť jej obyvateľom jasné dôvody, prečo by v nej mali žiť a čo vláda robí pre to, aby im doma bolo lepšie ako v zahraničí.

Nejde len o ekonomické stimuly. Dôležité sú často aj malé zlepšenia, ktoré pôsobia psychologicky a zlepšujú náladu v krajine. Ak ľudia nezískajú pocit, že vláda pracuje pre nich, budú stále premýšľať o tom, či im inde nebude lepšie, a budú z krajiny odchádzať.

Author

  • Peter Kremský
    Peter Kremský

    Editor. Vyštudoval žurnalistiku, písal pre Trend, SME alebo Postoj, podnikal v oblasti prekladateľstva, pracoval ako analytik, bol poslancom parlamentu. Venuje sa najmä ekonomickým témam, špeciálne financiám, priemyslu, energetike a podnikaniu.

Štítky: Českomigrácianávrat domovPoľskoslovenskí študentivysťahovalectvo
SdíletPublikovat

Související články

Česko Společnost
Ilustrační obrázek. Zdroj: Pexels

Co dát tátům k jejich svátku? Přidat na výplatách mámám, aby muži mohli za dětmi

21. 6. 2026
Komentáře Slovensko
Poslanci Smeru chcú zrušiť hlasovanie zo zahraničia poštou a nahradiť ho osobnou voľbou na ambasádach. Kritici hovoria o účelovej zmene, ktorá by skomplikovala účasť vo voľbách tisíckam Slovákov v zahraničí. ILUSTRAČNÉ FOTO: ChatGPT

Stabilita podľa Fica: Slovensko za ňu platí zaostávaním a chudobou

19. 6. 2026
Komentáře Slovensko
Na snímke zľava prezident SR Peter Pellegrini, predseda Národnej rady SR Richard Raši a premiér Robert Fico počas stretnutia troch najvyšších ústavných činiteľov. Práve Raši dostal od generálneho prokurátora návrh na prísnejší boj proti daňovej kriminalite, koalícia ho však nepodporila. Namiesto toho presadzuje zmeny, ktoré môžu oslabiť stíhanie organizovaného zločinu. FOTO: SITA/KP SR

Slovensko má pomýlené priority v boji s organizovaným zločinom

18. 6. 2026
2:58 Česko Domov Společnost
Oficiální portrét blahoslavených Jana Buly a Václava Drboly. Zdroj: Brněnské biskupství

Být pevný a nepodlehnout. Věřící slaví první svátek dvou moderních mučedníků

17. 6. 2026
30:21 Domov Svět
Fotoreportér Vojtěch Dárvík Máca. Foto: Téma.21

Násilná smrt nikdy není fotogenická. Je ale nezbytné ji světu ukázat, říká fotoreportér Vojtěch Máca

22. 6. 2026
Svět
Epidémia eboly v Kongu a Ugande vyvolala otázky, či môžu byť ohrození aj bežní turisti. Foto: Pexels-who0ne

Ebola sa vrátila do Afriky. Mali by turisti rušiť dovolenky na čiernom kontinente?

22. 6. 2026
Svět
Ve městě Ramallah si Palestinci připomněli 15. května 2024 tzv. nakbu, útěk Palestinců během izraelské války za nezávislost. Foto: ČTK / Němeček Pavel

Kdo je tady doma? Izrael, Palestina a spor, který nemá snadné řešení

20. 6. 2026
28:44 Společnost

Němý vůl #36: Náš osud je ve hvězdách?

20. 6. 2026
Nezařazené
El Niño prináša svetu extrémne výkyvy počasia – od sucha a neúrody až po ničivé záplavy. Ilustračná snímka ukazuje, ako klimatický jav zasahuje poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť aj život ľudí. FOTO: vygenerované AI ChatGPT

Nový strašiak planéty: Super El Niño hrozí najdrahším klimatickým šokom v dejinách

19. 6. 2026
Svět
Poľsko-nemecká obranná dohoda má posilniť východné krídlo NATO v čase rastúcej hrozby zo strany Putinovho Ruska. Ilustračná koláž zachytáva poľského premiéra Donalda Tuska, ruského prezidenta Vladimira Putina a nemeckého kancelára Friedricha Merza v kontexte novej bezpečnostnej osi medzi Varšavou a Berlínom. FOTO: SITA/AP Photo/Anatoly Maltsev/Hiro Komae/Ebrahim Noroozi, FOTOKOLÁŽ: redakcia

Poľsko a Nemecko skladajú novú os európskej obrany

19. 6. 2026

O NÁS

Logo on dark background
nezávislé online médium
  • Slovenčina
Odštěpný závod Téma.21 s.r.o.

IČO: 22656324

Kontakt: info@tema21.cz

Více o nás

RUBRIKY

  • Domov
  • Ekonomika
  • Svět
  • Společnost
  • Lifestyle
  • Podcasty

ŠTÍTKY

#podrobne (18) Audio (104) Babiš (23) bezpečnosť (13) Církev (19) deti (25) ekonomika (22) Evropa (11) Fico (24) filosofie (25) Geopolitika (11) Hero (297) historie (17) Irán (22) Izrael (23) korupcia (21) Kultura (15) Maďarsko (17) NATO (16) náboženství (19) olympiáda (12) podcast (22) Politika (172) pomoc (11) reportáž (14) ropa (13) rozhovor (143) Rusko (42) Slovensko (28) Text (522) Trump (56) Téma.21 (20) Ukrajina (58) USA (86) Venezuela (10) Vianoce (13) Video (230) vláda (75) vojna (19) voľby (15) válka (14) zdravotnictví (19) Česko (19) Československo (15) ženy (13)

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

👉 Články nezamykáme. Chceme zůstat otevření – s vaší podporou.

❤️ Darujte!
X
Pomozte nám dělat lepší novinařinu 🗞️

Téma.21 stojí na hledání souvislostí a datech 📊 Abychom pro vás mohli náš web neustále vylepšovat, financovat chod redakce a věděli, které kauzy vás zajímají nejvíce, potřebujeme váš souhlas s využitím cookies 🍪 Kliknutím na „Přijmout vše“ přímo podpoříte naši práci. Děkujeme, že nás sledujete 🤝

Funkční Vždy aktivní
Technické uložení nebo přístup je nezbytně nutný pro legitimní účel umožnění použití konkrétní služby, kterou si odběratel nebo uživatel výslovně vyžádal, nebo pouze za účelem provedení přenosu sdělení prostřednictvím sítě elektronických komunikací.
Preferences
The technical storage or access is necessary for the legitimate purpose of storing preferences that are not requested by the subscriber or user.
Statistiky
Technické uložení nebo přístup, které se používají výhradně pro statistické účely. Technické uložení nebo přístup, který se používá výhradně pro anonymní statistické účely. Bez předvolání, dobrovolného plnění ze strany vašeho Poskytovatele internetových služeb nebo dalších záznamů od třetí strany nelze informace, uložené nebo získané pouze pro tento účel, obvykle použít k vaší identifikaci.
Marketing
Technické uložení nebo přístup je nutný k vytvoření uživatelských profilů za účelem zasílání reklamy nebo sledování uživatele na webových stránkách nebo několika webových stránkách pro podobné marketingové účely.
  • Spravovat možnosti
  • Spravovat služby
  • Správa {vendor_count} prodejců
  • Přečtěte si více o těchto účelech
Předvolby
  • {title}
  • {title}
  • {title}
No Result
View All Result
Podpořte nás
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • #podrobne
  • Němý vůl
  • csČeština
    • cs Čeština
    • sk Slovenčina
Kdo jsme?

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

-
00:00
00:00

Queue

Update Required Flash plugin
-
00:00
00:00