Energetická kríza po celom svete sa neupokojila ani takmer mesiac po začiatku útoku na Irán. Ceny ropy kolíšu podľa toho, či sa v médiách objaví nádejná správa o možnom prímerí alebo iránske vedenie ukáže svoju nezlomnosť útokmi na civilné ciele v Perzskom zálive. Dokáže sa svetová ekonomika prispôsobiť novým výzvam?
Ceny ropy Brent sa už niekoľko týždňov pohybujú nad magickou hranicou 100 dolárov za barel (159 l). Dôvodom nie je ani tak vojna, ako iránska blokáda Hormuzského prielivu, ktorým v mierových časoch prechádzajú dodávky ropy a zemného plynu z Kuvajtu, Iraku či Saudskej Arábie do celého sveta.
Za posledný mesiac sa tieto dodávky takmer zastavili, čo vzbudilo paniku najmä v Ázii, ktorá čiernym zlatom z Perzského zálivu poháňa svoje prudko rastúce ekonomiky. Nejde pritom len o ropu, ale napríklad aj o skvapalnený ropný plyn LPG, ktorý využíva na varenie takmer každá indická domácnosť či reštaurácia.
Rovnako sa z krajín Perzského zálivu dovážajú hnojivá, parafín, plasty a ďalšie priemyselné výrobky kriticky dôležité pre globálnu ekonomiku a poľnohospodárstvo. Niektoré z ázijských štátov, ako napríklad Čína, už podľa portálu agentúry Reuters reagujú nahrádzaním ropy domácim uhlím. Vyrába sa z neho benzín, plyn a rozličné chemikálie, plasty či umelé tkaniny.
Spracovanie uhlia na petrochemické produkty bolo bežné pred masovou ťažbou ropy a je známe napríklad z Nemecka z čias druhej svetovej vojny. Výroba z uhlia je síce drahšia ako z ropy a prináša aj znečistenie životného prostredia, čínska vláda ju však podporuje ako záložné riešenie pri nedostatku ropy.
Slnko, vietor a elektrina
Okrem toho dáva dôraz aj na obnoviteľné zdroje ako solárne panely, veterné turbíny či batériové úložiská. Rozvoj tohto sektora sa však pre vojnu s Iránom očakáva po celom svete. Energetická nezávislosť od fosílnych zdrojov je síce nákladná, ale stáva sa nevyhnutnou v záujme bezpečnosti fungovania priemyslu.
Dopyt po solárnych paneloch, tepelných čerpadlách či batériách sa opäť zvýšil aj v Európe, podobne ako po začiatku vojny na Ukrajine. Nejde o veľké solárne parky, ale o inštalácie na rodinných domoch a v menších firmách. Vyrobená elektrina pokrýva hlavne vlastnú spotrebu a zvyšuje energetickú nezávislosť domácností a podnikov.
V Nemecku sa napríklad podľa portálu PV Magazine zdvojnásobil dopyt po solárnych inštaláciách na domoch, nastal aj 30-percentný nárast záujmu o panely a tepelné čerpadlá.
V kombinácii s batériami či elektromobilmi ide o najlepšiu prevenciu ropných šokov v budúcnosti. Ceny elektriny totiž s oneskorením kopírujú ceny plynu a tie sa zas zvyčajne riadia cenami ropy.
Na trhu s týmito technológiami však dominuje Čína. Podľa agentúry Reuters ovláda približne 80 percent celosvetovej kapacity výroby solárnych panelov a komponentov fotovoltiky ako meniče, riadiace jednotky alebo batérie. Podobne vládne aj výrobe batérií pre elektromobily.
Náhrada arabskej ropy
V Európe sa zatiaľ ropný šok z uzavretia Hormuzskej úžiny neprejavil v plnej miere. Ceny benzínu a nafty sa síce v mnohých krajinách dostali nad dve eurá za liter, rafinérie však stále spracúvajú zásoby spred vojny s Iránom. Tie európske navyše odoberajú veľa ropy z Nórska, Anglicka a afrických krajín.
Ak sa situácia v prielive nevyrieši, Európu by počas apríla mohol postihnúť nedostatok surovín, myslí si riaditeľ britského ropného koncernu Shell Wael Sawan. Ako hovorí pre Reuters, konflikt s Iránom už spôsobil nedostatok leteckého benzínu a ďalšia na rade bude nafta. V lete počas dovolenkovej sezóny môže nastať kríza s nedostatkom aj v prípade benzínu.
Okrem uvoľnenia ďalších globálnych ropných rezerv Medzinárodnou agentúrou pre energetiku (IEA) sa ako jedno z riešení energetickej krízy ponúka aj využitie blokovaných zdrojov ropy a plynu, napríklad z Ruska alebo Venezuely. Shell podľa svojho šéfa v juhoamerickej krajine rozbieha dva projekty ťažby a skvapalňovania zemného plynu, ktoré by sa mohli odštartovať do konca roka.
Firma už v tejto veci podpísala memorandum s venezuelskou vládou. Podobné zmluvy má podľa rovnakého zdroja uzavreté americký ropný koncern Chevron. Kým sa však prvá ropa a plyn z Venezuely dostanú do rafinérií, uplynie ešte veľa mesiacov. Nepôjde teda o okamžitú náhradu výpadku surovín z Perzského zálivu, skôr o strednodobú úľavu, ak sa krajine podarí udržať politickú stabilitu.
Práve Američania sú obyvateľmi krajiny, ktorá z ropnej krízy môže najviac vyťažiť. USA sú v ťažbe ropy sebestačné a majú prebytok zemného plynu. Vysokou cenou ropy na svetovom trhu síce trpia bežní Američania, pretože tankujú drahšie, ropné koncerny však luxusne zarábajú a vyvážajú aj do Európy a Ázie.
Hojnosť a bieda
Na rozdiel od ropy, ktorej ceny určuje globálny trh, je situácia so zemným plynom zložitejšia. Transporty plynu nie je také jednoduché kamkoľvek poslať alebo presmerovať, ako je to pri rope, ktorú možno prepravovať tankermi.
V porovnaní s ňou treba plyn predtým skvapalniť a pri vyložení ho premeniť späť na plynné skupenstvo, čo si vyžaduje investície do prístavných zariadení. Kapacity skladovania plynu sú tiež nižšie ako pri rope.
To spôsobuje, že ceny plynu sa región od regiónu líšia. Zatiaľ čo ropa Brent od útoku na Irán doteraz zdražela podľa agentúry Reuters o 55 percent, cena plynu na európskom trhu až o 85 percent a na ázijskom dokonca o takmer 145 percent. Rozdiel medzi cenou plynu pre európskych a ázijských zákazníkov dobre ilustruje, aký roztrieštený je trh s touto surovinou v porovnaní s ropným trhom.
Úplne v inom svete žijú Američania. V čase, keď je celý svet ohrozený nedostatkom uhľovodíkov, prebytok v obchodnom uzle Waha v Texase stlačil cenu plynu do mínusu, keď dokonca zákazníkovi za odber musia platiť, a tak ho výrobcovia bez úžitku spaľujú.
Rovnako ako pri mnohých iných ložiskách, aj v západnom Texase sa ťaží plyn spolu s ropou. Vyššie množstvo plynu, ktoré vyťažia vďaka zvýšenej produkcii ropy, však nemajú ako prepravovať a skladovať. Odborníci predpokladajú, že výkyvy na trhu s plynom spôsobené vojnou v Iráne budú ešte väčšie a bude aj dlhšie trvať, kým sa situácia po skončení krízy upokojí.
Môže priniesť zabrzdenie rastu svetovej ekonomiky, vysokú infláciu a nezamestnanosť, podobne ako po covidovom období a energetickej kríze po ruskom napadnutí Ukrajiny. Preto je dôležité pracovať na energetickej sebestačnosti jednotlivých krajín a regiónov, investovať viac do rozvoja obnoviteľných zdrojov a zavádzať úsporné opatrenia. To zvýši odolnosť ekonomík voči takémuto typu kríz.
