Ukrajina už štvrtý rok čelí ruskej agresii, ktorá rozvrátila jej hospodárstvo, energetickú sieť aj dramaticky poznačila životy miliónov civilistov. Krajina sa drží len vďaka vlastnej odvahe a niekedy váhavej, ale stále trvajúcej vojenskej podpore Západu. Po mesiacoch viac-menej opotrebovávacej vojny sa teraz otvára nová fáza: Washington zvažuje, že Kyjevu poskytne americké strely s plochou dráhou letu Tomahawk – zbraň, ktorá by mohla zásadne zmeniť vojenskú rovnováhu konfliktu.
Prezident Donald Trump v pondelok na palube Air Force One vyhlásil, že ak Rusko odmietne dohodu o prímerí, môžu USA poslať Ukrajine Tomahawky. Ide o pomerne jasný slovný signál Moskve, že čas beztrestnosti sa končí. Strely s doletom 2 500 kilometrov by Ukrajine umožnili zasahovať strategické ciele hlboko v ruskom vnútrozemí – od muničných skladov až po logistické uzly a základne, ktoré sú chrbtovou kosťou ruskej podpory pre štvrtý rok okupačnej invázie.
Trump už v uplynulých dňoch dvakrát telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým diskutoval o posilnení protivzdušnej obrany a o možnosti dodávok zbraní dlhého doletu. Obaja sa dokonca zajtra v Bielom dome aj stretnú. Zelenskyj tam má predložiť konkrétny plán, ako by Ukrajina využila Tomahawky na obranu aj odstrašenie ďalších ruských útokov. Dnes si Trump plánuje o vojne na Ukrajine telefonovať s ruským vládcom Vladimírom Putinom.
Ruská jadrová rétorika
Reakcia Moskvy prišla obratom. Bývalý ruský prezident a dnes podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev označil možnú dodávku Tomahawkov za krok, ktorý sa „môže skončiť zle pre všetkých – vrátane samotného Trumpa“. Na sociálnej sieti Telegram naznačil, že ak by boli Tomahawky odpálené na ruské územie, Moskva by mohla reagovať jadrovým úderom. Lebo tvrdí, že Rusko „nemôže rozlíšiť, či nesú konvenčnú alebo jadrovú hlavicu“.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov takisto varoval, že odovzdanie týchto striel do rúk Ukrajincov „by sa mohlo skončiť zle“, pretože by podľa neho vyžadovalo fyzickú účasť amerických špecialistov. Zároveň potvrdil, že Putin zatiaľ neplánuje telefonát s Trumpom na túto tému. Moskva teda opäť využíva vydieranie jadrovými zbraňami ako nástroj strachu – taktiku, ktorá sa v jej propagande pravidelne objavuje od začiatku invázie v roku 2022. A podľa doterajších ustráchaných postojov Západu toto zastrašovanie funguje.
Kremeľ si dobre uvedomuje, že strely Tomahawk by prelomili jeho strategickú prevahu – preto sa ich bojí viac ako akejkoľvek diplomatickej iniciatívy. To, že Trump vôbec o dodávkach tejto zbrane Ukrajine nahlas uvažuje, je významným posunom a uznaním reality ruskej invázie na Ukrajine.
Z možných dodávok striel Tomahawk pre Ukrajinu sa stáva silná geopolitická téma. Americká administratíva reálne zvažuje, ako by nimi mohla Ukrajine pomôcť, no bez priameho ohrozenia zásob vlastnej armády. Niektoré zdroje totiž tvrdia, že zásoby Tomahawkov sú prioritne určené pre americké námorníctvo. Viceprezident USA JD Vance pripomenul, že aj keď Washington túto možnosť posudzuje, „musí dbať na eskalačné riziká“.
Ukrajina nezostáva pasívna. Delegácia vedená ukrajinskou premiérkou Julijou Svyrydenkovou a šéfom prezidentskej kancelárie Andrijom Jermakom rokovala v polovici októbra v USA so zbrojovkami Raytheon a Lockheed Martin o posilnení spolupráce vrátane výroby dronov a modernizácie protivzdušnej obrany. Prezident Volodymyr Zelenskyj chcepodľa servera Politicofinancovať prípadný nákup Tomahawkov zo zmrazených ruských aktív na Západe, teda z majetku agresora. Európska komisia pritom navrhla, ako využiť až 185 miliárd eur z týchto fondov bez právneho konfliktu.
Robustnejšou sa javí aj podpora zo strany NATO: viac než polovica členských krajín sa zapojila do iniciatívy Purchase of U.S. Replacement and Lend (PURL), ktorá umožňuje financovať americké zbrane pre Ukrajinu z prostriedkov spojencov. Generálny tajomník Mark Rutte zdôraznil, že ide o „rýchly a dlhodobý mechanizmus pomoci“, ktorý dopĺňa európske projekty protidronovej obrany. Práve tá je slabým miestom protivzdušnej obrany v Európe.
Čo Ukrajina potrebuje
Z vojenského hľadiska Ukrajina dnes potrebuje tri veci: zbrane dlhého doletu, trvalý prístup k protivzdušným systémom a stabilné dodávky munície. Tomahawky by jej poskytli možnosť paralyzovať zásobovanie vo vnútrozemí Ruska. Systémy Patriot by mali udržať obranu ukrajinských miest pred údermi Rusov v zimných mesiacoch.
Z politického hľadiska však Ukrajinci potrebujú niečo viac – reálne presvedčenie Západu, že ich víťazstvo nad Ruskom má zmysel. Trumpov signál Moskve je preto dôležitý: hoci môže byť takticky motivovaný, strategicky posilňuje odhodlanie spojencov. Ako pripomenul americký senátor Tom Cotton, „trvalý mier pre Ukrajinu nie je možný, kým pri stole sedí ten, kto vojnu začal“.
Medvedevove vyjadrenia o jadrovom údere neznamenajú silu, ale slabosť. Ukazujú, že Rusko sa bojí západnej technologickej prevahy viac než diplomatickej izolácie. Ak Spojené štáty a ich spojenci nájdu odvahu konať jednotne, Tomahawk sa môže stať symbolom nielen odplaty, ale aj odstrašenia, ktoré môže priniesť trvalejší mier.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Štart riadenej strely Tomahawk z torpédoborca USS Barry.










