Zdanlivo neohroziteľný a nezastaviteľný valec, na ktorý sa podobá Robert Fico na svojej ceste k autokracii, naráža na nečakané prekážky. Po generálnom prokurátorovi mu skrížili plány aj na Ústavnom a Najvyššom súde.
Ústavný súd pozastavil účinnosť novely Trestného zákona o kajúcnikoch a prijal na ďalšie konanie podnety týkajúce sa poslednej novely Trestného zákona z decembra minulého roka.
Podnety podali opoziční poslanci, generálny prokurátor Maroš Žilinka a aj dvaja sudcovia Špecializovaného trestného súdu, ktorí žiadali konkrétne stanovisko k tejto problematike, lebo sa týkala ich práve prebiehajúcich súdnych procesov.
Ústavní sudcovia teda budú rozhodovať nielen o kajúcnikoch, ale aj o potenciálnej protiústavnosti prílepkov o tzv. Benešových dekrétoch a o ovplyvňovaní volieb zo zahraničia.
Zásah do živých procesov
Na základe rozsiahlejšej argumentácie dospel Ústavný súd k záveru, že bude bezpečnejšie pozastaviť účinnosť napadnutého ustanovenia z hľadiska ochrany hodnoty spravodlivosti trestného procesu, ktorá je previazaná s ľudskoprávnymi pozíciami poškodených aj spolupracujúcich osôb. Daná norma predstavuje zásah do živých konaní, ide o koncepčnú zmenu a nie je v súčasnosti možné predvídať dôsledky jej aplikácie.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka na margo tohto rozhodnutia na sociálnej sieti napísal, že „pozastavenie účinnosti zamedzí možným negatívnym, nezvratným a nenapraviteľným následkom novej právnej úpravy v trestnom konaní a zásahom do spravodlivosti procesu. Zároveň tiež zamedzí ohrozeniu objasňovania najzávažnejšej trestnej činnosti“.
Kajúcnici pred súdom ostávajú
Už tento akt Ústavného súdu – ktorý pritom nevylučuje rozhodnutie, že novela môže byť aj v súlade s ústavou – je veľkým úderom pre snahy súčasnej koalície vyradiť zo súdnych procesov vyjadrenia tzv. kajúcnikov.
Ide o politicky citlivé procesy, ktoré dostali pred vyšetrovacie orgány a neraz aj pred súd viacero popredných činiteľov a oligarchov spriaznených najmä so stranou Smer-SD.
Môže sa to zdať ako neuveriteľné, ale obžalovaný Tibor Gašpar ako podpredseda Národnej rady predložil počas skráteného legislatívneho rokovania pozmeňujúci návrh o tzv. kajúcnikoch, ktorý mohol byť potenciálne využitý v jeho prospech v procese Očistec.
V čase predloženia tohto prílepku ešte nebolo verejne známe, ako rozhodne Najvyšší súd o tejto kauze, ktorej sa má venovať Špecializovaný trestný súd. Najvyšší súd rozhodol ešte 18. decembra, ale rozhodnutie bolo zverejnené až tento týždeň.
Môže vo väzbe aj hlasovať?
Zrejme aj preto poslanci vládnej koalície počas januárovej schôdze vypustili novelou z rokovacieho poriadku parlamentu ustanovenie, že poslanec príde o funkciu predsedu či podpredsedu parlamentu, členstvo vo výbore alebo v komisii, ak bol vzatý do väzby.
Ako by takéto vykonávanie funkcie vo väzbe vyzeralo, ponecháme na predstavivosť čitateľa. To, či takto koalícia anticipuje budúcnosť svojich vrcholových funkcionárov v parlamente, nie je celkom jasné. Ak by však s touto možnosťou počítala, nekonala by zrejme inak.
Očistec konečne na štarte
Až v kombinácii s rozhodnutím Najvyššieho súdu o kauze Očistec dostáva totiž pozastavenie účinnosti prílepku o kajúcnikoch špeciálnu príchuť.
Pred niekoľkými dňami totiž Najvyšší súd zverejnil, že zamietol sťažnosť obhajoby proti prijatiu obžaloby Špecializovaným trestným súdom.
Takže sa v priebehu pár týždňov či mesiacov môže začať súdny proces okrem iných s Tiborom Gašparom, oligarchom Norbertom Bödörom, bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom, bývalými šéfmi NAKA Róbertom Krajmerom a Petrom Hraškom či dvoma kajúcnikmi Bernardom Slobodníkom a Františkom Imreczem.
Kauza Očistec je de facto kauzou káuz, týka sa založenia zločineckej skupiny v čele bezpečnostných zložiek štátu. Na jej čele boli významný nitriansky oligarcha Norbert Bödör, policajný prezident Tibor Gašpar a špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
V obžalobách sa spomína aj trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa. Táto skupina počas vlád Smeru v rokoch 2012 – 2018 fakticky riadila prácu policajných zložiek, zabezpečovala beztrestnosť pri páchaní trestnej činnosti a vyberala úplatky.
Rozhodovala aj o sledovaní politických protivníkov Smeru, napríklad predsedu vtedajšieho hnutia OĽaNO Igora Matoviča či vtedajšieho poslanca hnutia Daniela Lipšica.
Cesta k autokracii sa komplikuje
V podstate sa dá konštatovať, že vládna koalícia sa od parlamentných volieb usiluje rozložiť bezpečnostné a justičné orgány štátu a zaistiť si beztrestnosť svojich skutkov prinajmenšom v rokoch 2012 – 2020.
Okrem opozície, mimovládnych organizácií a protestujúcich občanov sa však proti tomuto valcu postavili aj viacerí sudcovia a prokurátori.
Nie je to záruka toho, že Slovensko sa nestane mafiánskym štátom. Je to však predpoklad, že cesta Roberta Fica k autokratickému štátu nebude taká jednoduchá, ako sa ešte nedávno zdalo.
To by mohlo dodať relevanciu slovám predsedu SNS Andreja Danka, že Robert Fico opäť koketuje s myšlienkou zašiť sa pred spravodlivosťou na Ústavný súd.










