Desať, pätnásť aj dvadsať percent. O toľko obyvateľov prišli slovenské mestá od roku 2011 doterazpodľa údajov Štatistického úradu SR.Rekordérmi sú malé mestá z juhu a východu krajiny. Veľký Krtíš mal napríklad pred 14 rokmi takmer 13-tisíc obyvateľov, vlani to však bolo už len zhruba 10,2 tisíca, teda o 21 percent menej.
Svidník stratil za ten čas 17,7 percenta a počtom obyvateľov klesol na 9,6 tisíca, Hnúšťa prišla o 17,3 percenta zo svojich 7,8 tisíca obyvateľov, Kremnica o 16,7 percenta, rovnako ako Tisovec. Medzilaborce stratili skoro 16 percent, viac ako 15 percent ľudí ubudlo aj v Humennom, Žiari nad Hronom a Revúcej.
Príklady vymierajúcich miest sa však nájdu aj na západe – vyše 15 percent obyvateľov odbudlo z Myjavy, Šale a Partizánskeho. Bánovce nad Bebravou dokonca prišli o 17,7 percenta ľudí, keď sa z takmer 20-tisíc dostali na vlaňajších 16,1 tisíca.
Postupný úbytok pritom možno pozorovať už od 90. rokov minulého storočia.
Kde to stúpa?
V rámci Slovenska sa ľudia presúvajú najčastejšie do veľkých miest, respektíve ich priľahlých oblastí. Svedčí o tom Bratislava a okolité mestečká, ktoré vykazujú úplne opačný trend – výrazný nárast počtu obyvateľov.
Hlavné mesto medzi rokmi 2011 a 2024 narástlo o 16,6 percenta. Dnes tam žije už takmer 480-tisíc ľudí. Počet obyvateľov stúpol aj napriek tomu, že Bratislava zažila odchod najmä mladých rodín na okolitý vidiek, kde sú ceny domov a bytov výrazne nižšie. Je bežné, že ľudia potom každodenne do Bratislavy cestujú aj hodinu, niektorí až z okolia Piešťan, Nitry, Nových Zámkov, Skalice alebo Komárna.
Bratislava napriek tomu každý rok narastie o tisíce nových obyvateľov, čo svedčí najmä o jej atraktivite pri hľadaní práce. Ale aj o tom, že tu napriek všetkému stále býva veľa mladých rodín, čiže v porovnaní s inými regiónmi sa tu rodí aj veľa detí.
Bratislavské humná
Ešte výraznejší rast zažívajú mestečká a dediny okolo nášho hlavného mesta. Pezinok v období medzi rokmi 2011 a 2024 narástol z 21,2 tisíca o vyše 15 percent na 24,4 tisíca obyvateľov, Svätý Jur o takmer 17 percent na vyše 6-tisíc ľudí, Senec dokonca ešte viac zo 17-tisíc na vyše 20-tisíc. Rekordérom je Stupava na Záhorí, ktorá zaznamenala takmer 40-percentný rast na terajších 12,9 tisíca obyvateľov.
Menšie nárasty zaznamenali aj Malacky, Modra, Šamorín, Galanta, Sládkovičovo, Skalica či Dunajská Streda. Všetko to však prekonávajú dediny. Z niektorých sa medzičasom stali mestečká. Chorvátsky Grob vďaka svojej časti Čierna Voda narástol za 14 rokov dvojnásobne na dnešných 8-tisíc ľudí, neďaleké Bernolákovo z 5,5 tisíca narástlo až na 10-tisíc, Dunajská Lužná zo 4,6 tisíca na 8-tisíc ľudí.
Všetkých tromfla kedysi malá dedinka Hviezdoslavov v okrese Dunajská Streda. Kým v roku 2011 evidovala iba 643 obyvateľov, vlani ich mala už 3,9 tisíca, pričom stále rastie. Každý rok sa tam narodí zhruba 60 detí a pribudne 300 nových prisťahovalcov.
Hovorí to o obľúbenosti vidieckeho bývania najmä u Slovákov z regiónov, ktorým sa väčšinou nechce na bratislavské sídliská. Keď sa už presunú na západné Slovensko, obľubujú skôr pokojnejšie lokality okolo Bratislavy, ktoré im viac pripomínajú ich pôvodný domov.
Práca ako magnet
Prekvapením však je, že podobne ako Bratislava sa netešia z rastu aj ostatné krajské mestá, ktoré strácajú obyvateľov, hoci sa vyznačujú dostatkom pracovných ponúk, škôl a dobrou kvalitou života. Najviac to vidieť v prípade tretieho najväčšieho slovenského mesta Prešova, ktoré v sledovanom období stratilo 10-tisíc obyvateľov, čo je až 11 percent, a zostalo mu ich len 81,7 tisíca.
Prešovčanov je už len o trochu viac ako obyvateľov Žiliny, štvrtého najobývanejšieho slovenského mesta, ktoré za daný čas stratilo len 1,5 percenta ľudí a za posledné roky skôr rastie. Zrejme už tento rok Prešov predbehne a dostane sa do trojky najväčších slovenských miest. Podobne v nedávnych rokoch Nitra predbehla výrazne sa zmenšujúcu Banskú Bystricu, ktorá bola ešte v 90. rokoch osídlenejšia ako Žilina, dnes však klesla až na 6. miesto slovenského rebríčka.
Takmer 7 percent obyvateľov stratili od roku 2011 aj Košice. Najsilnejší úbytok obyvateľov však z väčších miest vidieť v Martine, Prievidzi, Zvolene, Považskej Bystrici, Michalovciach, Leviciach či v Lučenci. Jednoznačne to hovorí o nedostatku pracovných príležitostí, ktorý tieto mestá roky zažívali, takže ľudia sa jednoducho naučili za nimi odchádzať.
České mestá rastú
Práve Žilina, Nitra a okolie Bratislavy sú vďaka silnému automobilovému priemyslu magnetom vnútroštátnej migrácie. Ľudia však z menších miest na Slovensku odchádzajú aj do zahraničia, najmä do Česka. Podľa štatistík sa v posledných rokoch odsťahuje zo Slovenska do zahraničia 4- až 5-tisíc ľudí ročne. Počet tých, ktorí tam natrvalo, aj keď zatiaľ neoficiálne odchádzajú, je zrejme niekoľkonásobne vyšší.
Počet obyvateľov klesápodľa dát Českého statistického úřaduaj v niektorých českých mestách, ako napríklad v Ostrave alebo Ústí nad Labem, ide však len o malý úbytok. Mnohé ďalšie priemyselné centrá stúpajú, ako napríklad Plzeň, Pardubice či Mladá Boleslav.
Osídlenie Prahy, hlavného mesta Českej republiky, sa medzi rokmi 2013 až 2023 zvýšilo o stotisíc ľudí na takmer 1,4 milióna ľudí. Prudko stúpajú aj okolité obce a mestečká, podobne ako v Brne. Najviac klesá populácia na severnej Morave, najvýraznejšie rastie v stredných Čechách.
Slovensko je krajinou, ktorá je výrazne ohrozená starnutím obyvateľstva a nízkou pôrodnosťou. Keď sa to spojí s vysťahovalectvom, mnohé mestá to bolestne cítia na poloprázdnych školách, rušení obchodov a služieb či prázdnych domoch a bytoch, ktorých cena na realitnom trhu nestúpa, ale, naopak, klesá.
Roky zaháľania a korupčného správania vedení miest si tak vyberajú svoju daň, ľudia jednoducho zavrú dvere a do svojho rodiska sa vracajú už len na návštevu. Ak Slovensko nezačne poctivo pracovať na spokojnosti svojich obyvateľov, môže o pár rokov skončiť podobne ako niektoré jeho malé mestá. To by sa potom prejavilo výrazným poklesom životnej úrovne a kvality života väčšiny ľudí.
