Koruna a euro. Porovnanie, ktoré budí emócie – na Slovensku aj vyše 16 rokov po tom, ako sa oficiálnym platidlom stalo od 1. januára 2009 euro. V Českej republike emotívne debaty neprestávajú už vyše 20 rokov, odkedy sa stala členom Európskej únie a zaviazala sa prijať euro.
Napriek tomu sa tak stále nestalo a väčšina českých obyvateľov európsku menu odmieta. Nastupujúca vláda Andreja Babiša dokonca hovorí o zakotvení českej koruny v ústave, aby ju nahradiť eurom nebolo také ľahké. Čo euro Slovensku a koruna Česku prináša a berie, ako sa to premieta do každodenného života krajín a ich obyvateľov?
Eurodrahota, ktorá nebola
Slovensko prijalo euro so zmiešanými pocitmi. Nádej, úľava, strach a najmä obavy zo zdražovania. Kurz slovenskej koruny voči euru bol začiatkom storočia medzi 42 a 44 korunami za jedno euro, ale po rozhodnutí prijať spoločnú európsku menu sa začala slovenská koruna výrazne posilňovať. V roku 2007 bolo treba na jedno euro už iba 34 korún a finálny oficiálny kurz bol napokon veľmi priaznivý – 30,126 slovenskej koruny za euro.
Pre Slovákov tento krok výrazne zlacnil dovolenky v zahraničí, nákupy jazdených automobilov zo Západu či počítačov, mobilov alebo televízorov z Číny. Menej sa oplatilo chodiť pracovať do zahraničia. Lacnejšie euro zlacnilo v slovenských obchodoch aj dovážané tovary, čím utrpeli domáci výrobcovia, najmä potravín, oblečenia a obuvi.
Na druhej strane sa pritlmilo zdražovanie. V roku 2009 bola na Slovensku inflácia iba 1,6 percenta, oveľa nižšia ako rok predtým, keď bola až 4,6 percenta. Napriek tomu mali ľudia pocit, že je všetko oveľa drahšie. Nízke čísla na eurocenovkách ich zrejme posmelili viac míňať, a tak vydali viac, ako plánovali. V ďalších rokoch bola inflácia na Slovensku rovnaká alebo iba o málo vyššia ako v Česku, zdražovanie vinou eura bolo teda zjavne iba mýtom.
Česko zažilo podobné posilňovanie svojej koruny voči euru aj bez vstupu do eurozóny. Z úrovní tesne pod 40 českými korunami za jedno euro sa česká mena dostala až na 24 korún za euro, kde sa až na dočasné výkyvy drží podnes. Česi sa teda aj bez prijatia eura tešia z rovnakých výhod ako Slováci – lacnejšie dovolenky, nákupy v zahraničí či dovozový tovar.
Zhoršenie kurzu sa prejaví iba pri krízach. Počas tej finančnej sa česká koruna oslabila až na hodnotu 30 korún za euro, zakýval ňou príchod covidu aj ruský útok na Ukrajinu v roku 2022. Rozdielny však bol vývoj inflácie počas kríz – na Slovensku sa v rokoch 2022 a 2023 dostala na 13 a 11 percent, v Česku to vtedy bolo až takmer 20 percent. Inak je však inflácia v oboch krajinách približne rovnaká.
Lacnejšie eurá, drahšie koruny
Niečo iné je to v prípade ceny peňazí. Hypotekárne úvery v Českej republike boli v roku 2009podľa portálu The Global Economyza zhruba 5 percent – o percento lacnejšie ako na Slovensku, kde sa vtedy ponúkali s úrokom zhruba 6 percent. Na Slovensku však po prijatí eura začali úroky rýchlo klesať, až sa v roku 2016 dostali pod 2 percentá.
V Českej republike klesali podstatne pomalšie a v tom čase boli ešte nad 3 percentami. Aj v najlacnejších časoch, keď boli úroky na Slovensku pod 1 percentom, v Česku sa dostali ledva pod 2,5 percenta. V súčasnosti sú pod Tatrami úroky hypotekárnych úverov pod 4 percentami, za riekou Moravou je to o percento viac. Podobné je to pri spotrebných či podnikateľských úveroch.
Obyvateľom Česka teda ich koruna dlhodobo prináša zvýšené náklady na zaobstaranie bývania, ktoré sú často rozložené na celý život, čo prakticky zdražuje bývanie. Práve odmietanie eura pre obavy, že by prinieslo zdraženie, tak v skutočnosti prináša reálne zdraženie, minimálne pri bývaní na úver.
Na druhej strane sa Česi môžu tešiť z vyšších úrokov z vkladov v bankách, aspoň v čase kríz. V lete 2022 napríklad úroky na korunové termínované vklady vyleteli až na 6 percent. V tom istom čase boli na Slovensku stále úroky iba 0,2 percenta a až koncom roka začali stúpať.
Dostali sa však iba na 2,6 percenta v júli 2024 a teraz sú už opäť pod dvoma percentami. V Česku je to stále okolo troch percent,ukazujú údaje portálu.Česká koruna teda praje tým, ktorí peniaze majú a zhodnocujú ich, nie tým, ktorí ich potrebujú a musia platiť úroky. Môže to prilákať finančných investorov, veď aj mnohí Slováci si vďaka lepším úrokom ukladajú úspory na českej strane Moravy.
Vyššie úročenie však nepomáha českej štátnej pokladni. Za štátny dlh musí platiť vyššie úroky oproti eurosusedom. Práve vďaka členstvu v eurozóne Slovensko platí nižšie úroky ako Česko, hoci má oveľa vyšší dlh v pomere k HDP. Vyššie náklady na správu dlhu platia českí občania svojimi daňami.
Cestovanie so stratou
Negatívnym dosahom lipnutia na českej korune sú straty na výmennom kurze pri cestovaní do zahraničia alebo cezhraničných platbách. Ak podnikateľ uhrádza faktúru v eurách od svojho slovenského či nemeckého dodávateľa, za každé euro zaplatípodľa kurzového lístka devíz UniCredit Banko takmer 86 halierov viac oproti stredovému kurzu. Pri desaťtisíc eurách je to teda takmer deväťtisíc českých korún navyše len za zmenu peňazí.
Ešte viac dopláca turista, ktorý cestuje na dovolenku a chce si v banke vymeniť české koruny na eurá. Valutové kurzy sú ešte nevýhodnejšie, za každé euro musí dať o 1,20 koruny navyše. Ak chce dostať eurotisícku, za výmenu nechá banke 1 200 českých korún. Oveľa výhodnejšie je vybrať si eurá v zahraničí z bankomatu alebo tam platiť kartou.
Slováci majú výhodu. Svojimi eurami zaplatia vo veľkej väčšine európskych krajín a obľúbených prímorských letoviskách v Chorvátsku a čoskoro aj v Bulharsku. Naopak, meniť musia v okolitých krajinách, okrem Česka aj v Poľsku, Maďarsku či Švajčiarsku.
Výhodou prijatia eura je aj jeho široká akceptácia vo svete, čo sa o českej mene nedá povedať. Česi musia používať doláre alebo eurá. Podobne je výhodou aj stabilita úspor a investícií v eurách, ktoré ani v krízach nestrácajú hodnotu.
Česká republika si na vstup do eurozóny počká ešte dlho, ak sa ho vôbec dočká. Podľa politikov, ktorí sa odvolávajú na prieskumy, má euro podporu iba 20 percent obyvateľov. A tak si krajina stále ponecháva vlastnú menovú politiku. Českej národnej banke stačí zdevalvovať menu, domáce podniky budú konkurenčnejšie na trhu, vývoz do zahraničia stúpne a ekonomika porastie. Banka takisto ovplyvňuje výšku úrokov z úverov a vkladov pre ľudí aj firmy.
Na Slovensku už takáto dilema neexistuje. V prípade úrokov sa čaká na rozhodnutie Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom, na ktorom sa jedným hlasom z 21 podieľa aj guvernér Národnej banky Slovenska. Slovensko má navyše čiastočnú výhodu aj v tom, že ak má nedisciplinované vlády, ktoré rozhadzujú štátne peniaze, nemôžu finančné trhy manipulovať s korunou a trestať tak aj obyčajných ľudí. Návrat k predošlej mene si na Slovensku vie predstaviť už len málokto.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Budova Európskej centrálnej banky, ktorá zodpovedá za menovú politiku v eurozóne.










