Inflácia na Slovensku opäť láme rekordy. Nie historické, od tých sme veľmi ďaleko. Slovenská miera zdražovania tovarov a služieb je 4,1 percenta, čo je však podľa Eurostatu spolu s Estónskom opäť najviac v eurozóne. Je oveľa vyššia ako v Česku, ktoré ju má iba dvojpercentnú.
V Nemecku sú to tiež už len 2 percentá, v Taliansku dokonca 1,2 percenta a vo Francúzsku dokonca len 0,7 percenta. Kým v iných krajinách inflácia celý rok klesá, na Slovensku sa jej nadol nechce. Zdražovanie je niekoľkonásobne rýchlejšie ako inde. Podobne vysoká inflácia ako na Slovensku je ešte v Rakúsku (3,9 percenta) alebo v Chorvátsku (3,8 percenta).
Zase nahor
Ešte v novembri bola inflácia na Slovensku o tri desatiny percenta nižšia, tendencia je teda stúpajúca. Poháňa ju najmä zvyšovanie cien služieb, tie medziročne zdraželi až o 8 percent.
Dôvodom sú najmä zvýšené náklady podnikateľov, napríklad na vyššie odvody, nové dane či bezpečnostné opatrenia. Náklady zvyšujú aj vyššie mzdy, ktoré v minulosti v službách až tak nerástli. Nedostatok pracovníkov ich však teraz tlačí nahor napríklad v stravovaní či ubytovaní. Zamestnávatelia však aj tak nenájdu dostatok zamestnancov, preto stále viac siahajú po nových ľuďoch zo zahraničia.
Práve služby bránia inflácii dostať sa na priaznivejšie čísla. Oproti vlaňajšku zdraželi aj potraviny o 3,3 percenta. Naopak, infláciu brzdia ceny energií, ktoré stúpli iba o 0,3 percenta. Vďačíme za to cenám pohonných hmôt, ktoré sa pre lacnejšiu ropu oproti vlaňajšku o niečo znížili.
Konsolidačné opatrenia vlády teda občanom a firmám zabránili tešiť sa zo spomaleného rastu cien, ktorý zažíva veľká časť Európy vrátane susedného Česka. Namiesto šetrenia na štáte sa vláda Roberta Fica rozhodla získať peniaze navyše do štátnej kasy od občanov a najmä firiem. To spôsobilo útlm ekonomiky a zvyšovanie cien v mnohých oblastiach.
Platy symbolicky
Občania platia vyššie odvody a dane, ich platy sa zvyšujú, ale reálne príjmy rastú oveľa menej, pretože z nich veľkú časť zhltne inflácia. Štatistický úrad SR informoval, že začiatkom tohto roka stúpla reálna mzda na Slovensku len zhruba o jedno percento. Bol to najpomalší nárast od konca roka 2023.
Reálne mzdy na Slovensku rastú najpomalšie spomedzi krajín V4. V regionálnom porovnaní najväčšiu časť hrubého príjmu zhltnú dane a odvody na Slovensku. V tomto roku prichádza ďalšie zvyšovanie odvodov, ale aj špeciálnych daní ako napríklad daň z poistenia alebo zvýšenie DPH na potraviny obsahujúce vysoký podiel cukru alebo soli.
K tomu sa pridáva rast cien z dôvodu nedostatku niektorých základných potravín na trhu, ako napríklad vajec, orechov alebo kakaa. Postihli ich choroby ako to bolo napríklad pri orechoch a viniči, klimatické zmeny či likvidácia chovov sliepok pre vtáčiu chrípku. Produkty sa preto musia dovážať zo zahraničia, čo ich predražuje.
Slovensko sa tak postupne stáva jednou z najdrahších krajín v regióne, k čomu prispievajú najmä nové dane, či zdražovanie zamestnávania a trhových služieb. Pre vládu je preto kľúčovou úlohou zlacniť a zefektívniť fungovanie štátu tak, aby nevytváral obrovské deficity a neznižoval konkurencieschopnosť krajiny. Inak hrozí odchod podnikateľov z trhu, prípadne do zahraničia, ekonomický útlm a znižovanie životnej úrovne.
