Na Slovensku dnes žije približne 640-tisíc detí generácie Alfa. Narodili sa po roku 2012 a sú prvou generáciou, ktorá nikdy nezažila svet bez smartfónov, sociálnych sietí a neustáleho pripojenia na internet.
Kým predchádzajúce generácie sa digitálne nástroje učili používať postupne, generácia Alfa sa do nich priamo narodila. O správaní tejto generácie hovorí napríklad prieskum spoločnosti Ipsos pre prevádzkovateľa platobných kariet Visa medzi vyše 300 rodičmi detí vo veku 4 až 14 rokov.
Okrem iného ukazuje, že deti sa dnes stávajú aktívnymi spolutvorcami rodinných nákupných rozhodnutí. A zároveň otvára otázku, ako veľmi zmenia „digitálne deti“ budúcu podobu spoločnosti.
Malí influenceri vo vlastnej rodine
Ešte pred niekoľkými desaťročiami bolo rozhodovanie o nákupoch výlučne v rukách rodičov. Dnes je situácia iná. Podľa prieskumu Ipsosu až 86 percent rodičov uviedlo, že ich deti vo veku 10 až 14 rokov ovplyvňujú rodinné nákupy. Celkovo dve tretiny rodičov priznávajú, že názor detí zohráva pri nakupovaní významnú úlohu.
„Súčasnú generáciu Alfa primárne vychováva generácia mileniálov, teda ľudí narodených v 80. a 90. rokoch 20. storočia. Títo rodičia upúšťajú od silno autoritatívnych modelov výchovy a stavajú vzťahy na dialógu a počúvaní,“ vysvetľuje sociológ Ipsosu Jakub Šajban.
Podľa neho rodičia čoraz viac využívajú model „riadenej autonómie“. V ňom deti dostávajú priestor rozhodovať sa, no stále pod dohľadom dospelých. Prieskum pritom ukazuje, že každá veková skupina detí má iný prístup k nakupovaniu.
Predškoláci reagujú najmä impulzívne a emocionálne. Deti na prvom stupni základných škôl sa menia na vyjednávačov, ktorí dokážu argumentovať. A tínedžeri sa podľa rodičov stávajú „strategickými partnermi“ a odborníkmi na trendy.
Detstvo pod algoritmami
Slovenské deti začínajú svoju digitálnu cestu ako takmer sedemročné. Vtedy už používajú smartfón a vo veku necelých 8 rokov už majú vlastný mobil.
Polovica detí generácie Alfa už aktívne používa nástroje AI. V skupine 12- až 14-ročných tento podiel stúpa až na 73,8 percenta. Ide o historicky prvú generáciu, ktorá sa s AI nestretáva ako s novinkou, ale ako s bežnou súčasťou každodenného života.
Skorý vstup detí do digitálneho sveta prekvapil sociológa Michala Vašečku.
„Je to vek, keď sú deti manipulovateľné spôsobom, ktorý je vonkoncom neslýchaný. Ani tie najinteligentnejšie deti v tom veku nemôžu mať dostatočný odstup od potenciálnej manipulácie na internete.“
Generácia Alfa nebude revolucionárska. Bude pragmatická.
Podľa Vašečku pritom nejde len o technológie, ale aj o sociálne začlenenie. Dieťa bez mobilu či prístupu do digitálneho priestoru môže byť dnes v kolektíve stigmatizované a vylúčené oveľa výraznejšie než v minulosti. Obáva sa tiež, že deti nedokážu rozlišovať medzi online a offline svetom a tým budú ešte zraniteľnejšie.
Digitálny svet priniesol deťom aj zmeny v oblasti narábania s financiami. Prieskum poukazuje, že viac ako polovica detí generácie Alfa už má alebo čoskoro bude mať vlastný bankový účet.
Samostatnosť a angažovanosť
Na prvý pohľad ide o pozitívny trend. Deti sa učia základom finančnej gramotnosti výrazne skôr než predchádzajúce generácie. Platia síce zatiaľ väčšinou hotovosťou, no postupne rastie využívanie kariet. Celkovo ich v súčasnosti používa štvrtina detí, z toho až 32 percent dievčat.
Vašečka však upozorňuje aj na druhú stránku mince. Digitálne financie podľa neho síce prinášajú nielen pohodlie, ale aj vysokú mieru rodičovskej kontroly, keďže sú naviazané na rodičovské karty. Nejde len o peniaze, ale celkovú digitálnu kontrolu nad dieťaťom.
Generácia Alfa vyrastá v období silného dôrazu na rozmanitosť, sociálnu spravodlivosť a individuálne práva. Podľa Vašečku môže byť spoločensky citlivejšia než jej rodičia. Otázkou však zostáva forma jej angažovanosti.
„Budú sa zaujímať o to, čo sa okolo nich deje. Obávam sa však, že časť občianskej participácie sa môže odohrávať výlučne v digitálnej forme,“ hovorí sociológ.
Inými slovami: namiesto podpisovania petícií, účasti na verejných diskusiách či komunitných aktivitách môže byť pre mladých ľudí prirodzené považovať za občiansku aktivitu aj komentár, zdieľanie obsahu alebo online kampaň.
Zmení Alfa trh práce?
Ak mali mileniáli povesť idealistov a generácia Z je spájaná s aktivizmom, Alfa môže byť podľa Vašečku predovšetkým pragmatická.
„Myslím si, že budú pragmatickejší ako generácie pred nimi. Budú orientovaní na úspech, ale zároveň budú inak vnímať mnohé etické otázky,“ predpokladá.
Tento pragmatizmus sa môže prejaviť aj na trhu práce. Hoci najstarší príslušníci generácie Alfa majú dnes len štrnásť rokov, odborníci už odhadujú, ako ovplyvnia pracovný trh.
Podľa Vašečku budú ešte výraznejšie než generácia Z či mileniáli presadzovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Budú požadovať flexibilitu, viac voľného času a zároveň očakávať kvalitné finančné ohodnotenie.
„Už teraz majú mladí ľudia často nereálne očakávania od zamestnávateľa. Nechcú sa „zodrať v práci“, očakávajú vysoký plat a neplánujú prácu po 16. hodine,“ upozorňuje sociológ.
Generácia otáznikov
O generácii Alfa sa často hovorí ako o najvzdelanejšej, technologicky najzdatnejšej a najprepojenejšej generácii v dejinách. Zároveň však vyrastá v prostredí, ktoré žiadna predchádzajúca generácia nezažila.
Možno sa dnes zdá, že generácia Alfa je len skupinou detí, sledujúcich videá na mobile. Sociológ Michal Vašečka však upozorňuje, že v skutočnosti sledujeme zrod generácie, ktorá môže zásadne zmeniť spôsob, akým spoločnosť chápe realitu, vzťahy, prácu aj občianstvo.
To, či bude tolerantnejšia, finančne zodpovednejšia alebo občiansky aktívnejšia, ešte povedať nevieme. Isté však je, že dnešné deti už nie sú len pasívnymi príjemcami rozhodnutí dospelých. Ovplyvňujú rodinné rozpočty, formujú spotrebiteľské trendy a osvojili si technológie, ktoré mnohí dospelí ešte len spoznávajú.
