Dvojdňové mierové rokovania Ukrajiny, Ruska a USA v metropole Spojených arabských emirátov Abú Zabí sa skončili jediným konkrétnym výsledkom – dohodou o rozsiahlej výmene vojnových zajatcov. Podľa ruského generála Alexandra Zorina by sa mala uskutočniť do dvoch až troch týždňov a na každej strane zahŕňať vyše tisíc ľudí. Podobné výmeny už priniesli aj predchádzajúce rokovania.
Prvé trojstranné stretnutie od februára označil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio za „veľmi produktívne“. Zelenskyj ocenil zmenu prístupu amerických vyjednávačov Jareda Kushnera a Steva Witkoffa. „Vidím zmeny. Som veľmi rád za to, čo počujem,“ vyhlásil v Kodani.
Ruský vyjednávač Vladimir Medinskij podľa Reuters pripustil vzájomné porozumenie v niektorých otázkach, no v ďalších pretrvávajú rozpory. Rokovania majú pokračovať. Medinskij zároveň otvoril otázku budúceho bezpečnostného usporiadania Európy.
Donbas zostáva rozporom
Moskva požaduje stiahnutie ukrajinských jednotiek z celého Donbasu vrátane území, ktoré neobsadila, teda napríklad miest Kramatorsk a Slovjansk. Podľa agentúry AP Zelenskyj územné ústupky odmieta. „Putin žije v inej realite,“ vyhlásil s tým, že Američania potvrdili ukrajinské hodnotenie situácie na fronte.
Zelenskyj požaduje „veľmi konkrétne bezpečnostné záruky“ a odmieta dohodu pod tlakom. Rokovalo sa aj o návrate ukrajinských detí odvlečených do Ruska. Pre ich nútené presuny Medzinárodný trestný súd vydal v marci 2023 zatykač na Putina.
Americkí vyslanci Witkoff a Kushner vo štvrtok odcestujú do Moskvy na stretnutie s Putinom, následne sa v Dubline stretnú so Zelenským. Kushner označil rokovania za produktívne, ale priznal, že najťažšou otázkou zostáva rozdelenie územia. Ukrajinský vyjednávač Davyd Arachamija hovorí o impulze k riešeniu do konca roka.
Európa hľadá svoje miesto
Európski predstavitelia boli v Abú Zabí prítomní, ale nie pri hlavnom rokovacom stole. Zelenskyj žiada spoločného európskeho vyjednávača. Dánska premiérka Mette Frederiksenová kandidatúru odmietla a zdôraznila úlohu európskych inštitúcií.
O zastúpení Európy sa má hovoriť na piatkovom summite EÚ v Dubline. Medinskij sa k účasti Európy postavil chladne. Tvrdí, že Moskva zatiaľ nedostala konkrétne návrhy. Otázka však presahuje Ukrajinu – ide o budúce bezpečnostné usporiadanie celého kontinentu.
Ministri zahraničných vecí G7 podporili úplné prímerie. Ukrajina žiada urýchlenie protivzdušnej pomoci. Podľa Euronews meškajú dodávky rakiet Patriot, ktoré európski spojenci už zaplatili. Diplomacia tak napreduje rýchlejšie než dodávky potrebné na ochranu civilistov.
Kde sa začína mier?
Rusko v roku 2014 anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na Donbase. Dňa 24. februára 2022 začalo rozsiahlu inváziu. Ukrajina sa tak piaty rok bráni agresii a bojuje za nezávislosť a medzinárodne uznané hranice.
V Budapeštianskom memorande z roku 1994 Rusko, USA a Británia poskytli Ukrajine bezpečnostné uistenia vrátane rešpektovania jej suverenity a hraníc. Ukrajina sa výmenou za ne vzdala jadrových zbraní.
Moskva záväzky porušila, Washington a Londýn nesú osobitnú politickú zodpovednosť za presadzovanie prijatých uistení. Západná pomoc preto nie je dobročinnosťou, ale obranou medzinárodného poriadku. Vojenská pomoc, protivzdušná obrana a bezpečnostné záruky zostávajú nevyhnutnosťou, aby Rusko opäť rešpektovalo územnú celistvosť Ukrajiny.
