Dobrou správou je, že všetky strany hovoria o posune. Ďalšie kolo vyjednávania je naplánované na 1. februára. Prezident Volodymyr Zelenskyj je okrem toho pripravený osobne rokovať s Vladimirom Putinom o území a Záporožskej jadrovej elektrárni. Sporným a bolestivým bodom zostáva Donbas.
Mierové rokovania o ukončení rusko-ukrajinskej vojny vstúpili do novej fázy. Nie je už len o gestách, ale o konkrétnych parametroch možného ukončenia bojov. Po prvých priamych trojstranných rokovaniach zástupcov Ukrajiny, Ruska a USA minulý piatok a sobotu v Abú Zabí hovorí Kyjev o citeľnom posune. Zároveň už potvrdili, že rokovania budú pokračovať ďalším kolom v nedeľu 1. februára opäť v Spojených arabských emirátoch.
Prezident Volodymyr Zelenskyj po oboznámení sa so správou ukrajinskej delegácie uviedol, že sporných otázok bolo na začiatku veľmi veľa, no ich počet sa postupne znižuje. Zásadným signálom je jeho deklarovaná pripravenosť osobne sa stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom práve kvôli bodom, ktoré zostávajú nevyriešené – územným otázkam a okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni.
Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v rozhovore pre denník Jevropejska pravda opísal rokovania v Abú Zabí ako kvalitatívne odlišné od predchádzajúcich kontaktov. „Vyjednávanie je veľmi zložité. Ale môžeme konštatovať kvalitatívnu zmenu v zložení ruskej delegácie. Sú to iní ľudia a už tam neboli tie pseudohistorické prednášky. Rozhovory boli veľmi sústredené,“ uviedol.
Podľa Kyjeva to naznačuje, že Moskva sa v tomto formáte posúva od ideologických vystúpení k vecnému rokovaniu o vojenských a politických otázkach vrátane kontroly prímeria, monitorovania a praktických krokov k ukončeniu vojny.
Územie ako hlavná prekážka
Jadro sporu sa však nemení. Územná otázka zostáva pre Rusko kľúčová, čo otvorene potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Nie je pre nikoho tajomstvom, že táto otázka má pre ruskú stranu zásadný význam,“ vyhlásil a zdôraznil, že podmienkou akejkoľvek dohody je stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z Donbasu.
Kyjev naopak trvá na tom, aby sa územné otázky riešili na základe súčasnej frontovej línie a odmieta odchod z oblastí, ktoré ruská armáda nedokázala dobyť. Ide o zásadný rozpor, ktorý zatiaľ bráni politickej dohode.
Podľa analytikov oslovených agentúrou ČTK je pre Ukrajinu územný ústupok neprijateľný nielen z politických dôvodov, ale predovšetkým z hľadiska bezpečnosti. Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky upozorňuje, že „Ukrajinci sa oprávnene boja“, že by Rusko využilo novo získané územie na ďalší vojenský postup do vnútrozemia.
Preto Kyjev podmieňuje akékoľvek úvahy o ústupkoch vytvorením demilitarizovaného pásma a spoľahlivým dohľadom. Michal Lebduška z rovnakej inštitúcie dodáva, že odovzdanie priestoru okolo Slavjanska a Kramatorska by znamenalo vzdať sa jedného z najdôležitejších obranných uzlov, ktorý je schopný ešte dlhodobo zadržiavať Rusko v postupe.
Jadrová elektráreň a bezpečnostné záruky
Samostatnou kapitolou rokovaní je Záporožská jadrová elektráreň, najväčšia v Európe, ktorá je pod ruskou okupáciou. Podľa informácií z rokovaní sa strany zatiaľ nedohodli na konečnom rámci jej kontroly, dohľadu ani budúcej prevádzky.
Zelenskyj opakovane zdôrazňuje potrebu „skutočnej kontroly a monitorovania“ a zapojenia Spojených štátov do dohľadu nad bezpečnostnými parametrami. Práve nejasnosti okolo elektrárne patria medzi dôvody, prečo sa zatiaľ nehovorí o rýchlom summite lídrov.
Významným posunom je aj architektúra pripravovaného mierového rámca. Podľa Sybihu má mať dvadsaťbodová dohoda podobu dvoch paralelných dokumentov: Ukrajina podpíše so Spojenými štátmi dohodu o bezpečnostných zárukách, zatiaľ čo Spojené štáty uzavrú samostatný dokument s Ruskom. Európa má zostať súčasťou systému bezpečnostných záruk, no nebude priamym účastníkom samotnej dohody.
Členstvo v EÚ
Kyjev zároveň považuje za druhý pilier povojnového usporiadania jasnú perspektívu vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Tento bod však naráža na realitu v najväčšom členskom štáte EÚ. Nemecký kancelár Friedrich Merz po rokovaní koaličných strán vyhlásil, že vstup Ukrajiny do Únie k 1. januáru 2027 „je vylúčený“.
Zdôraznil, že každá kandidátska krajina musí splniť kodanské kritériá, čo je proces trvajúci niekoľko rokov. Únia však môže Ukrajinu k členstvu postupne približovať. Zelenskyj pritom opakovane tvrdí, že Ukrajina bude na vstup pripravená práve v roku 2027 a že jasná perspektíva členstva má byť jednou z kľúčových bezpečnostných záruk.
Rokovania v Abú Zabí tak neznamenajú prelomenie patovej situácie, ale jej premenu do formátu, v ktorom sa už riešia konkrétne mechanizmy prímeria, kontroly a bezpečnostných garancií. Kým Zelenskyj hovorí o zmenšení počtu sporných bodov a potrebe amerického dohľadu, Sybiha poukazuje na vecnejší prístup ruskej delegácie a Kremeľ naďalej trvá na Donbase ako kľúčovej podmienke.
Práve napätie a posun medzi týmito tromi pozíciami rozhodnú, či sa rokovania posunú k stabilnému prímeriu, alebo len k dočasnej pauze v konflikte.
