USA predložili Ukrajine 28-bodový návrh dohody, ktorá má zastaviť ruskú agresiu. Podľa agentúr ČTK a Reuters vznikal návrh po konzultáciách s Ruskom, no bez Ukrajiny. Už to je samo osebe zarážajúce. Plán počíta s tým, že Ukrajina príde o Krym, celý Donbas a ďalšie okupované regióny, obmedzí svoju armádu na maximálne 600-tisíc vojakov a zaviaže sa, že nikdy nevstúpi do NATO.
Na Donbase by tak Rusko získalo aj územia, ktoré sa mu dobyť nepodarilo. V Chersonskej a Záporožskej oblasti by hranicu určila súčasná frontová línia. Takýto rámec s názvom „mierový plán“ v skutočnosti legitimizuje ruskú okupáciu. Agresor by podľa toho, naopak, nemusel vrátiť ani platiť nič.
Je príznačné, že Kremeľ plán privítal ako dokument, ktorý podľa Putina „môže byť základom mieru“ a zároveň „zohľadňuje kľúčové ruské záujmy“. Putin varoval, že ak ho Kyjev odmietne, ruské jednotky budú „pokračovať v oslobodzovaní území“.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave adresovanom národu povedal, že „nastal jeden z najťažších okamihov našich dejín“ a že krajina stojí pred voľbou medzi „stratou dôstojnosti a rizikom straty kľúčového partnera“, pričom dodal: „Nezradili sme Ukrajinu vo februári 2022 a neurobíme to ani teraz.“
Po hodinovom rozhovore s viceprezidentom USA Vanceom a námestníkom ministra obrany Driscollom Zelenskyj povedal, že hľadá „dôstojnú a skutočne efektívnu cestu k mieru“ a že Ukrajina bude konštruktívne spolupracovať s USA a Európou. V úvode týždňa ho čaká rozhodujúci telefonát s Donaldom Trumpom.
Rusi nemusia nič
Najväčším problémom nie je ani tak zmienka o územných nárokoch, ale princíp. Časové ultimátum totiž od USA nedostalo Rusko, ktoré plnoformátovú a dobyvačnú vojnu na Ukrajine bez akýchkoľvek dôvodov pred vyše troma rokmi začalo, ale Ukrajina. Cestou k spravodlivému mieru je preto odchod ruských vojsk za hranice spred roku 2014.
Ukrajina je napadnutým štátom a bráni sa v súlade s Chartou OSN. Napriek tomu viceprezident J. D. Vance tvrdí, že „Ukrajina by nevyhrala ani pri väčšej podpore“, a kritiku plánu označuje za „nepochopenie reality“. Je to však práve logika tohto plánu, ktorá hovorí: víťazom má byť agresor a Západ má akceptovať pravidlá Moskvy.
Administratíva Donalda Trumpa dala Ukrajine navyše časové ultimátum, a to do štvrtka 27. novembra, na prijatie 28-bodovej dohody. Žiaden tlak však nevyvíja na Rusko, ktoré agresiu rozpútalo.
V reakcii na slová viceprezidenta USA slovenský generál Pavel Macko hovorí, že J. D. Vance „nepozná Chartu OSN ani Budapeštianske memorandum“. Podľa ich obsahu USA a medzinárodné spoločenstvo „boli povinné použiť všetky dostupné prostriedky na zastavenie ruskej agresie a nie ju legitimizovať“.
Podľa Macka sa nátlakom na Kyjev „USA nepriamo pridávajú k ruskej agresii“ a výsledkom bude „rozklad medzinárodného systému, dobyvačné vojny a šírenie jadrových zbraní“. Mackov záver je nasledovný: „Keby Ukrajina v roku 1994 neuverila falošným sľubom Ruska, USA a Veľkej Británie a neodovzdala Rusku svoje jadrové zbrane, nebola by dnes terčom agresie“.
Kritika od republikánov
Drsná kritika Donalda Trumpa a jeho „mierového plánu“ pre Ukrajinu prišla aj z tábora jeho materskej Republikánskej strany. V minulosti dvojnásobný líder republikánskej väčšiny v Senáte USA Mitch McConnell Bielemu domu odkázal: „Putin strávil celý rok snahou urobiť z prezidenta Trumpa hlupáka. Ak sa predstavitelia administratívy viac zaujímajú o spokojnosť Putina než o dosiahnutie skutočného mieru, potom by si prezident mal nájsť nových poradcov.“
McConnell si myslí, že „odmeňovanie ruského krviprelievania by bolo z pohľadu záujmov Ameriky katastrofálne. A kapitulácia podobná Bidenovmu opusteniu Afganistanu by bola ničivá pre odkaz mieru“.
K McConnellovi sa pridal aj ďalší senátor a republikánsky predseda Výboru pre ozbrojené sily Senátu USA Roger Wicker z Mississippi. „Tento takzvaný mierový plán má vážne problémy a som veľmi skeptický, že prinesie mier. Ukrajina nesmie byť nútená vzdať sa svojho územia jednému z najbezcitnejších vojnových zločincov na svete – Putinovi,“ povedal Wicker.
Demokratický senátor Chris Coons z Výboru pre zahraničné vzťahy Senátu USA povedal, že existuje „všeobecná obava a znepokojenie, že ide o návrh podľa ruského zoznamu želaní“.
Prezidentská kancelária v Kyjeve v sobotu napriek všetkému informovala, že Ukrajina „nikdy nebude prekážkou mieru“ a jej predstavitelia budú brániť „legitímne záujmy ukrajinského ľudu a základy európskej bezpečnosti“. Zelenskyj už schválil delegáciu na ďalšie rokovania. Podľa agentúry AFP budú v najbližších dňoch vo Švajčiarsku prebiehať konzultácie Ukrajiny s USA o parametroch možnej dohody.
Radšej tráva ako ruská nadvláda
Podľa spojencov Ukrajiny sa nemôže rozhodovať bez Kyjeva. Kanadský premiér Mark Carney a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa na pôde práve prebiehajúceho summitu G20 v Juhoafrickej republike zhodli, že každá cesta k mieru musí rešpektovať kľúčové ukrajinské záujmy a poskytnúť bezpečnostné garancie.
Európski lídri z Nemecka, Francúzska, Británie, Kanady a Japonska budú o Ukrajine rokovať popri summite spoločne. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová pripomenula, že „Rusko nemá žiadne právo na ústupky“ od brániacej sa Ukrajiny a varovala pred pascou, v ktorej by zamrznuté ruské aktíva nesmeli byť použité na obnovu Ukrajiny.
Český prezident Petr Pavel povedal, že mier „nesmie trestať obeť viac než vinníka“. Premiér ČR v demisii Petr Fiala zdôrazňuje, že o budúcnosti Ukrajiny nemožno rozhodovať bez Ukrajiny. Slovenský premiér Robert Fico, naopak, americký návrh víta a tvrdí, že Rusko by z vojny vyšlo ako „absolútny víťaz“.
Radosław Sikorski, minister zahraničných vecí Poľska, ktoré konzistentne podporuje Ukrajinu, hovorí, že „radšej budeme jesť trávu, ako by sme sa opäť mali stať ruskou kolóniou“. Dodal, že ak bude Putin na Ukrajine úspešný, Poľsko bude ďalšie na rade. To je podľa neho dôvod, prečo krajina dáva na obranu 5 percent HDP, pričom Slovensko len 2 percentá.
Ríša zla
Dnešná dilema nie je technická, ale civilizačná. Otázkou je, na čo je Západu jeho ekonomická a technologická prevaha, ak v rozhodujúcom okamihu ustúpi štátu, ktorý je ekonomicky slabý a závislý len od predaja nerastných surovín, politicky značne izolovaný a už takmer štyri roky vedie ničivú agresiu voči svojmu susedovi.
Moskovská rétorika o „korupcii“ na Ukrajine je len trpkým cynizmom. Áno, Kyjev má čo reformovať. No Rusko, ktoré je otcom gigantických oligarchických korupčných schém rozleptávajúcich krajinu, nemá právo poučovať. Prvou podmienkou mieru by mal byť odchod Rusov z cudzieho územia.
Predložený americký plán nie je cestou k mieru, ale odmenou za agresiu. Je nebezpečný aj pre nás, lebo Ukrajina bojuje za Slovensko, Česko, Poľsko, za celú Európu. Ak má svet zostať miestom, kde agresor nemení hranice silou, Ukrajina nesmie byť dotlačená ku kapitulácii. A Západ nesmie dopustiť, aby zostala sama.
Bývalý prezident USA Ronald Reagan sovietskemu Rusku neustupoval. Sovietsky zväz pritom už vtedy vlastnil jadrové zbrane, ktoré sú často argumentom Západu pri zdôvodňovaní dnešného opatrného postupu voči Moskve. USA vstupovali vtedy do rokovaní z pozície sily a s označením, že vtedajší Sovietsky zväz je „ríšou zla“. A tou je dnes aj Putinovo Rusko.
