Nakupujú v secondhandoch, majú len jeden pár topánok a dobre si rozmyslia, či si len tak kúpia časopis alebo kávu so sebou. Chudobou na Slovensku trpí približne každý šiesty obyvateľ. Od pandémie covidu počty takýchto ľudí napriek vládnym plánom medziročne stúpajú, konsolidácia situáciu iba zhoršila.
Neviditeľní
Za svoju situáciu sa hanbia, časom ich vyčerpávajúci boj o holé prežitie a pokrytie základných potrieb oberie o silu vykročiť k zmene. Tá je často vlastnými silami nedosiahnuteľná aj pre zvyšujúce sa životné náklady.
Prináša to nárast generačnej chudoby čoraz vyššieho počtu domácností aj jednotlivcov. Žijú tak totiž zvyčajne aj ich rodičia a starí rodičia. Mladí ľudia si ani nevedia predstaviť, že by to bolo inak.
Podľa údajov Štatistického úradu SR z roku 2024 nemá prostriedky a možnosti na dôstojný život na Slovensku takmer 980-tisíc ľudí. Za riekou Moravou podobné štatistiky z prelomu rokov 2021 a 2022 hovoria o zhruba milióne obyvateľov Českej republiky, ktorí žili za hranicou príjmovej chudoby.
Chudobu často spôsobuje aj nedostatok príležitostí, vzdelania či sociálne vylúčenie. Ekonomický nedostatok neznamená len nízky životný štandard, prináša aj nedostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti, vzdelania a lepších životných príležitostí. Chudoba sa často vzťahuje na nedostupnosť tepla, zdravého životného prostredia, internetu či dopravy.
Trinásť dôvodov spokojnosti
Podľa Róberta Vlačuhu zo Štatistického úradu SR hovoria medzinárodné štúdie o trinástich položkách potrebných pre priemerný život – o chudobe hovoríme, ak ktokoľvek čelí nedostatku aspoň v piatich z nich dovoliť.
Okrem nového oblečenia či dvoch párov topánok k nim patrí aj možnosť zaplatiť si voľnočasové aktivity, ísť sa raz za čas naobedovať do reštaurácie s priateľmi či rodinou, mať mäso každý druhý deň či udržať príjemné teplo v dome bez sťahovania kúrenia pre obavy z výšky účtu.
Na riešenie chudoby sa na Slovensku podľa predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomíra Andrassyho minulo 28 miliárd eur: “Miera chudoby sa však zvýšila, sociálne vylúčenie na východnom Slovensku je stále obrovské napriek naliatym miliónom z Európskej únie.“
Rebríčku chudoby za rok 2024 kraľuje Prešovský kraj s 28%, za ním Košický (23,2%) a Banskobystrický kraj (23%). V ekonomicky silnejších regiónoch na západe Slovenska je situácia výrazne lepšia.
Prešovský kraj je zároveň dlhodobo lídrom v počte nezamestnaných, podobne ako niektoré okresy Košického kraja. Aj preto má napríklad vyše polovica domácností v Košickom kraji problém zaplatiť deťom krúžky či rozvoj ich talentu.
Nedostatok pre deti
Chudoba hrozila vlani na Slovensku aj v Česku predovšetkým osamelým ženám nad 65 rokov. Osobitne citlivou skupinou však boli deti do 17 rokov – až pätina z nich sa zaradila do rizikovej skupiny.
V roku 2024 žilo až 14,3% detí do 15 rokov v rodinách, kde si nemohli dovoliť zaplatiť deťom školský výlet, druhý pár topánok, nové oblečenie či hračky. Chudoba teda oberá o životný štandard hlavne rodiny s malými deťmi.
Najhoršie zo štatistík vychádzajú jednorodičovské domácnosti s deťmi, riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia predstavovalo 37,8%. V tesnom závese boli o niečo menej ohrozené rodiny s vyšším počtom detí, tých bolo 32,7%.
Každé šieste dieťa na Slovensku žije v domácnosti, kde príjem nie je dostatočný, 21% domácností s deťmi má príjem do 500 eur mesačne. Národná hranica príjmovej chudoby bola pritom v roku 2024 stanovená na 509 eur mesačne pre jednoosobovú domácnosť.
Strašný svet
Podľa dát Štatistického úradu by malo rodine s deťmi postačovať len na stravu 5,5 eura na deň. Pripraviť však z tejto sumy plnohodnotnú výživnú stravu pre rodinu na jeden deň je nereálne.
Druhotným efektom chudoby je nedostatočné vzdelanie detí z rodín, kde mali rodičia nízke vzdelanie a tým aj nízky príjem. Až 87,6% detí z týchto rodín vyššie vzdelanie, a tým ani lepšiu životnú úroveň nikdy nedosiahne. Mnohí sa s tým uspokoja a o lepší život sa ani nesnažia.
Osobitnou skupinou sú práve deti z marginalizovaných rómskych skupín. Verejný ochranca ľudských práv na Slovensku Róbert Dobrovodský upozorňuje na diskrimináciu týchto detí už od narodenia: “Rómske deti dostávajú facku v každej fáze svojho života, už len tým, že sa narodia do segregovaného špitálu, potom nasleduje rovnaká škola.”
Tieto deti podľa neho nezaslúžene prídu do strašného sveta a skončia ešte v horšom: v reedukačnom ústave a neskôr vo väznici.
Z kola von
Chudoba v akejkoľvek podobe sa tak stáva výzvou – príbehy tých, ktorých zasiahne sa objavujú medzi susedmi či známymi. Pomáhajúce organizácie zdôrazňujú, že začať treba precíznym zberom dát o skutočnom stave a príčine chudoby.
Poznať počet chudobných nie je totiž dosť na konkrétnu pomoc. Inak treba riešiť situáciu dlhodobo nezamestnaných, inak rodín s malými deťmi, jednorodičovských domácností či človeka na ulici alebo po návrate z väzby.
Iveta Ďurišová, riaditeľka sekcie sociálnych vecí Žilinského samosprávneho kraja hovorí o nutnosti zlepšiť terénne služby, kde sa dá problémom skôr predísť. Financovanie služieb, ako aj priama sociálna pomoc sú tak adresnejšie a účinnejšie.
Českej katolíckej charite sa napríklad podarilo pripraviť zákon o podpore bývania, vďaka ktorému každá obec zverejňuje databázu dostupných bytov. Zákon môže pomôcť až 1,6 miliónu Čechov, ktorí tento problém riešia.
Pomoc z terénu
Aj vďaka jej tlaku vláda nepresunula štvrtinu financií z Európskeho sociálneho fondu na obdobie rokov 2021 – 2027 na iné účely.
Charita na Slovensku stojí spolu s ďalšími šiestimi organizáciami za Národným projektom REDIPOM. Za pomoci štátu chcú zastaviť plytvanie potravinami a zmeniť legislatívne podmienky pre darovanie nepredaných a nespotrebovaných potravín do potravinových bánk.
Riešenia štátu od stola bez spolupráce s terénnymi organizáciami sa skončia rovnako neslávne, ako energopomoc – často sa nedostane tam, kde ju naozaj treba. Osamelý rodič s dvoma nezaopatrenými deťmi by nemal mať príjem zo zamestnania vyšší ako 3860 eur mesačne, čo pri realite mnohých týchto domácností znie ako výsmech.
Napriek tomu môže spomedzi adresátov energopomoci vypadnúť napríklad vtedy, ak má v domácnosti stále trvalý pobyt dobre zarábajúci exmanžel. Rodinu spadajúcu do rizika chudoby tak čaká dokladovanie a cestovanie po úradoch. Pomoc sa k nim nedostane, zatiaľ čo ju dostanú mnohí bohatí ľudia, ktorí svoje príjmy skrývajú.
