Obaja lídri sa usilovali negradovať svoje odlišné postoje až do takej miery, že slovenský premiér dvakrát poprel realitu – odmietol tvrdenie, že mu Putin odporučil prerušiť dodávky elektrickej energie na Ukrajinu. Nebolo však možné nevidieť snahu o pokoj zbraní – obe strany si vymenili názory na ukrajinské útoky na ropovod Družba a ostali pri svojich pozíciách, rešpektujúc názor druhej strany.
Zjednodušene povedané, na sekundárnej problematike sa obe krajiny zhodnú, pri kľúčovej otázke mantinelov a limitov ukrajinskej obrany voči ruskému agresorovi preferuje každá strana svoje národné záujmy. Pre Ukrajincov je ruská ropa v Európe neprijateľná, pre Fica sú neakceptovateľné útoky na ruskú ropnú infraštruktúru. Či niečo na tom zmení Trumpov nátlak, aby európske krajiny nekupovali ruskú ropu, je nejasné – to by Trump musel prejsť od verbálnych cvičení k reálnym krokom. Vtedy by muselo Slovensko urobiť to, čo urobil zvyšok Európy – diverzifikovať zdroje a odstrihnúť sa od tých ruských.
V záujme súpera
Aj pod vplyvom famózneho výkonu slovenských futbalistov v zápase s Nemeckom zabŕdnime do tejto tematiky – predstavme si futbalové mužstvo, ktorého ľavý obranca cez prestávku zájde do súperovej kabíny, vypočuje si pokyny pre druhý polčas a počas nástupu na ihrisko povie spoluhráčovi, pravému obrancovi, aby nebránil súperovho útočníka tak urputne a dôsledne, lebo súperov tréner je z neho znechutený a priam naštvaný.
Absurdná predstava zrejme aj pre voliča Smeru, ak je zároveň futbalovým fanúšikom. Ak však nejde o futbal, ale napríklad o bezpečnosť krajiny, už mu to tak žily netrhá.
Treba to povedať priamo – Robert Fico neskrývane kolaboruje s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a hoci sa to snaží prekrývať floskulami o Európskej únii a NATO ako životnom priestore Slovenska či nejakým závažným posolstvom pre ukrajinského prezidenta Zelenského (ktoré napokon zrejme stratil kdesi cestou do Užhorodu), reálne následky Ficovej politiky na štyri svetové strany sú nepochybné a nepochybne zničujúce pre pozície Slovenska v bloku európskych krajín – pokračuje izolácia slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky zo strany spojencov v EÚ a NATO, slovenský premiér otvorene obhajuje záujem o štandardné ekonomické vzťahy s Ruskom aj Bieloruskom, verejne sľubuje Putinovi, že bude vetovať snahy EÚ o úplné odstrihnutie sa od ruskej ropy a plynu (kde ministerka hospodárstva Saková zaujala v Užhorode ústretovejší postoj k pozícii EÚ) a ani slovom sa neohradí voči slovám Putina, že ak chce Fico zatlačiť na Ukrajinu, aby nebombardovala ruskú ropnú infraštruktúru, ktorá je pre Slovensko životne dôležitá, nech zastaví dodávky elektriny na Ukrajinu.
Príznačné pre Fica bolo, že na túto sekvenciu si už nespomenul, dokonca dvakrát – čo zrejme Putina nepoteší.
Rovnako však treba konštatovať, že silácke reči pred Putinom nahradili na stretnutí v Užhorode oveľa diplomatickejšie formulácie o práve na odlišné národné záujmy oboch krajín – ktoré sa však navzájom vylučujú. A kým Fico nevymení trvanie na ruskej rope za diverzifikáciu zdrojov napríklad podľa českého vzoru, bude tá priepasť medzi oboma postojmi pretrvávať.
August 1968 a september 2025
Biľak, Kolder, Švestka, Indra a Kapek vo svojom tajne zaslanom pozývacom liste Brežnevovi v auguste 1968 ruského vodcu požiadali, aby o ňom neinformoval československú verejnosť, lebo si uvedomovali prípadné následky takéhoto zverejnenia.
Slovenský premiér na rozdiel od tejto hanebnej pätice nemá žiadne škrupule a na pekinskom stretnutí za účasti médií sa dohovára so „snáď najhorším vojnovým zločincom našej doby“ (slovami nemeckého kancelára Friedricha Merza) na spoločnom postupe proti záujmom EÚ, NATO a Ukrajiny. A potom s ním absolvuje hodinový rozhovor medzi štyrmi očami, podobne ako vlani v decembri. Ak by sme sa nazdávali, že témou rozhovorov ruského prezidenta a premiéra Fica bola ďalšia spolupráca Ruska a Slovenska (prípadne Maďarska) na postupnom rozkladaní EÚ a NATO, že dohodovali scenáre, ako hybridnými atakmi ovplyvniť voľby v Česku, Maďarsku a na Slovensku, aby v nich uspeli proruské strany, usilujúce o vystúpenie z EÚ a NATO, nič nám nebráni v uvažovaní týmto smerom. Lebo ak by chcel Robert Fico postupovať ako agent Kremľa, nekonal by inak.
Možno je všetko inak
Samozrejme, možno je to všetko inak – a medzi štyrmi očami Robert Fico ukázal Vladimirovi Putinovi fotografie a dokumenty o zverstvách ruských jednotiek na Ukrajine, zábery zbombardovaných nemocníc, škôl a obytných domov, ktoré pred Putinom jeho okolie, poradcovia aj vedenie armády starostlivo ukrývajú, lebo vedia, že ak by sa ich prezident dozvedel pravdu o vojne na Ukrajine, ihneď by ju zastavil.
Možno Robert Fico hodinu pôsobil na lepšiu stránku Putinovej povahy a prehováral ho, aby zastavil bratovražednú vojnu dvoch slovanských národov, z ktorej profituje Západ.
Možno je to tak, že to závažné posolstvo z hodinovej diskusie s Putinom medzi štyrmi očami, „ktoré mienil v piatok odovzdať Zelenskému“, malo znamenať zásadný obrat vo vojnovom konflikte na Ukrajine, takže čoskoro konečne zavládne mier, s ktorým sa zmieria obe strany a budú ho považovať za prijateľný kompromis. Ako sme už však spomenuli, závažné posolstvo sa vytratilo cestou, prinajmenej Saková o ňom nič nevedela a ani Fico, ani Zelenskyj ho na tlačovke nespomenuli. Čím stroskotal najsilnejší dôvod stretnutia Roberta Fica s Vladimirom Putinom.
V tomto prípade, v tomto jedinom prípade by bolo možné povedať, že stretnutia Roberta Fica s Vladimirom Putinom by mali zmysel a boli by – napriek všetkým zádrhom a pretrvávajúcim pochybnostiam – opodstatnené. No nezdá sa, že je to tak.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Premiér SR Robert Fico (vľavo) a prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj počas bilaterálneho stretnutia v Užhorode (piatok – 5. septembra 2025).
