Prípad vyčistenia priemyselného areálu Istrochem v širšom centre Bratislavy sa zamotáva. Spoločnosť Agrofert českého premiéra Andreja Babiša kúpila chemickú továreň Istrochem v roku 2002. V tom čase vyrábala priemyselné výbušniny, hnojivá a gumárske chemikálie ako jeden z najväčších závodov na Slovensku.
Po vyše sto rokoch chemickej výroby však bola pôda pod fabrikou plná toxických odpadov, nebezpečných pre okolie. V privatizačnej zmluve Agrofert sľúbil investovať do environmentálnych opatrení v areáli miliardu slovenských korún, čo bolo podľa vtedajšieho kurzu necelých 23 miliónov eur.
Po troch rokoch od privatizácie však Istrochem prestal existovať ako samostatná firma a stal sa odštepným závodom ďalšej Babišovej firmy Duslo v Šali. V roku 2009 sa výroba výbušnín napokon zastavila a produkcia hnojív sa presunula do Šale.
Ostala len lukratívna produkcia gumárskych chemikálií, pre ktorú Agrofert fabriku pôvodne kupoval. Tá sa skončila vlani. Majiteľom pozemkov sa stala spoločnosť Istrochem Reality. Patrí do českej skupiny SynBiol, ktorú tiež ovláda český premiér Andrej Babiš, rodák z Bratislavy.
Vzápätí po ukončení výroby sa objavilo zvláštne rozhodnutie Odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade Bratislava a nezvyčajná aktivita slovenského ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Jeho ministerstvo je odvolacím orgánom voči rozhodnutiam tohto odboru. Téma.21 o kauze písala v novembri 2025.
Tajné oslobodenie
V lete minulého roka Okresný úrad Bratislava neverejne rozhodol, že „nemôže určiť povinnú osobu pre environmentálnu záťaž“, a preto zastavuje konanie. V preklade z právnického jazyka to znamená, že Agrofert už nie je zodpovedný za jedovaté odpady a vyčistenie svojich pozemkov.
Minister Taraba sa na to odvolal a navrhol vláde, aby zhruba 150-hektárové pozemky vyčistil štát za svoje peniaze. Sanácia by stála 500 až 700 miliónov eur. Vláda o tom zatiaľ nerozhodla.
Krajská prokuratúra v Bratislave sa však voči rozhodnutiu okresného úradu ozvala. Podľa prokurátorky Alexandry Keleovej bolo rozhodnutie štátneho úradu „svojvoľné a v rozpore s princípmi právneho štátu. Nepreukázal, že boli splnené zákonné podmienky na zbavenie vlastníka zodpovednosti“. Skutočnosti si pritom neoveroval, vychádzal len z podkladov Istrochemu.
Okresný úrad pred pár dňami námietkam prokurátorky vyhovel a zrušil rozhodnutia, podľa ktorých nemožno určiť, kto má odstrániť ekologické záťaže v areáli Istrochemu. Okresný úrad Bratislava bude preto o zodpovednosti Babišovej firmy za envirozáťaž rozhodovať opäť. Ide o zásadný zvrat v celom prípade.
Kto to vyčistí
Kľúčovým argumentom pôvodného vyjadrenia úradu bolo, že Agrofert splnil podmienky privatizačnej zmluvy a vraj investoval približne 33 miliónov eur „najmä do ekológie“. Za „ekológiu“ sa však podľa Denníka N považovala aj výmena okien, nákup cisterny či rekonštrukcia budov. Odstránenie jedov z pôdy sa však nespomína.
Areál je pritom na zozname lokalít s toxickými záťažami, ktoré sú v programe sanácie environmentálnych záťaží pre roky 2016 – 2021 z dielne ministerstva životného prostredia. Má v ňom pritom vysokú prioritu.
Materiál pripisuje pravdepodobnú zodpovednosť za odstránenie záťaže následníckej firme Istrochemu – šalianskemu Duslu. Majitelia iných areálov, napríklad developeri v zóne Apollo, odstraňujú toxické látky na vlastné náklady. V pôde sa tam nachádzajú zvyšky zbombardovanej rafinérie z druhej svetovej vojny.
„Okresný úrad vo svojich pôvodných rozhodnutiach závažne zlyhal. Vôbec neskúmal, či privatizér vynaložil investície na sanáciu environmentálnej záťaže, hoci je to kľúčová podmienka zákona. Od jej splnenia závisí, či bude náklady znášať Babišovo impérium alebo Slovenská republika,“ komentuje rozhodnutie Michal Kiča zo strany Demokrati, ktorý prípad odhalil a podal podnet na prokuratúru.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa na sociálnej sieti vyjadril, že prokuratúra dôsledne chráni verejný záujem. Istrochem Reality sa voči zrušeniu ešte môže odvolať. O odvolaní bude rozhodovať Tarabovo ministerstvo.
Lukratívne reality
Približne 150-hektárové pozemky Istrochemu by po vyčistení mali pre developerov hodnotu minimálne štyroch až piatich miliárd eur. S toxickou záťažou je však ich hodnota možno iba polovičná. Kroky okresného úradu a ministra Tarabu tak mohli Andrejovi Babišovi ušetriť obrovské investície potrebné na zhodnotenie jeho pozemkov.
Za zvláštnym postupom úradov mohol stáť priateľský vzťah oboch politikov, pričom ich rozhodnutie úspešne napadla prokuratúra. Ak by namiesto firmy českého premiéra musel odstraňovanie jedov z pôdy zaplatiť slovenský daňový poplatník, išlo by už o druhý podobný prípad.
Štát už totiž prevzal zodpovednosť za sanáciu inej toxickej pozostalosti po Istrocheme – skládky vo Vrakuni, kam sa celé roky vyvážali a zakopávali sudy s chemickým odpadom. Jedovaté látky odtiaľ prenikajú do podzemných vôd a ohrozujú zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove. Ministerstvo životného prostredia počas minulej vlády vyčlenilo na sanáciu 150 miliónov eur, práce sa však ešte nezačali. Pozemky pod skládkou navyše patria viacerým vlastníkom – štátu, mestu, firmám aj súkromným osobám.
Prípad Istrochemu je však odlišný. Lukratívne pozemky vlastní Babišova realitná firma, ktorá by preto mala znášať aj náklady na odstránenie environmentálnej záťaže, podobne ako developeri v bývalom areáli rafinérie Apollo. Aj keby sanácia stála spomínaných 700 miliónov eur, možné zhodnotenie pozemkov o dve až tri miliardy eur by predstavovalo dostatočnú motiváciu.
Úlohou štátu nie je platiť sanáciu za vlastníka lukratívnych pozemkov, ale dohliadnuť na to, aby ju vykonal riadne a na vlastné náklady.
