Na rozdiel od parlamentných alebo prezidentských volieb, kde sú víťazi a porazení jasní, župné a komunálne voľby umožňujú, aby sa za víťazov označovali mnohí. Porazených takmer niet. Platí to aj po týchto voľbách.
Kto sa stal hlavou štátu, po voľbách vedia všetci. Ostatní záujemcovia sú v tábore porazených. Kto zostavuje po parlamentných voľbách vládu, je víťaz, opozičné strany utrpeli porážku.
Na druhej strane osem vyšších územných celkov a takmer tritisíc obcí, miest a mestských častí vytvára podmienky, aby si politické strany interpretovali ich výsledky tak, že sedia na víťaznej vlne a s potenciálnou porážkou nemajú nič spoločné. Stačí si pri vyhodnocovaní výsledkov zvoliť tie správne a vhodné kritériá.
Základná správa zo včerajších župných a komunálnych volieb by mohla vyzerať tak, že v župných mala navrch opozícia, v mestách a obciach síce najviac postov získali nezávislí kandidáti, ale koaličné strany majú viac primátorov a starostov ako strany opozičné.
Temnou stránkou týchto volieb je pokračujúce akceptovanie extrémistickej strany Republika. Za zmienku stoja debakle dvoch silných mužov vládnuceho Smeru-SSD, ministra dopravy Jozefa Ráža v komunálnych voľbách v Bratislave a podpredsedu Národnej rady SR (NR SR) Tibora Gašpara v župných voľbách v Nitrianskom kraji.
Župy pre opozíciu
V porovnaní s poslednými komunálnymi a župnými voľbami, ktoré boli prvý raz spojené v roku 2022, bola účasť v oboch voľbách o niečo vyššia. V komunálnych prišlo k urnám 48,47 percenta voličov (v roku 2022 ich bolo 46,1 percenta), v župných sa zvýšila účasť zo 43,7 na 46,56 percenta.
Všetci ôsmi predsedovia vyšších územných celkov obhájili svoje posty. Vyrovnané súboje sa odohrali iba v Prešovskom a Košickom kraji.
Štyria župani patria k opozícii – Juraj Droba (Bratislava), Jozef Viskupič (Trnava), Erika Jurinová (Žilina) a Milan Majerský (Prešov). Dvaja župani uspeli ako nezávislí – Ondrej Lunter (Banská Bystrica) a Rastislav Trnka (Košice). Dvaja obhájili post ako kandidáti koalície – Jaroslav Baška (Trenčín) a Branislav Becík (Nitra).
Pri zložení krajských zastupiteľstiev dominujú opozičné strany, v siedmich z nich získali ich poslanci väčšinu. Podľa údajov portálu Noviny „v koalíciách získala strana Sloboda a Solidarita (SaS) 154 mandátov a Progresívne Slovensko (PS) 132. Rovnaký počet, 132 poslancov, mali aj Demokrati. Strana Slovensko získala 127 mandátov a KDH takisto 127. Zo strán vládnej koalície získal Smer 29 krajských poslancov, Hlas-SD 27 a Slovenská národná strana (SNS) 18. Republika mala 12 mandátov“.
Komunálny Smer a Hlas
Primátorský post v krajských mestách obhájili traja de facto opoziční kandidáti – Matúš Vallo (Bratislava), Marek Hattas (Nitra) a František Oľha (Prešov). Dvaja primátori kandidovali ako nezávislí – Ján Nosko (Banská Bystrica) a Peter Fiabáne (Žilina). Nových primátorov budú mať v Košiciach (Ladislav Lörinc, Košická strana), v Trenčíne (Ján Forgáč, nezávislý) a v Trnave (Eva Nemčovská, nezávislá).
Na rozdiel od župných volieb boli v komunálnych voľbách úspešnejšie súčasné koaličné strany, predovšetkým strany Smer a Hlas. Mimoriadne sa presadili nezávislí kandidáti na starostov – bolo ich až 1 560. Na spoločných kandidátkach sa z koaličných strán najviac darilo Hlasu s 308 primátormi a starostami, Smer ich má 290 a SNS 128.
Z opozičných strán sa najviac presadilo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) so 61 starostami a primátormi, SaS ich má 30, Progresívne Slovensko 28, Demokrati 27 a Hnutie Slovensko 19.
Z hľadiska získaných postov poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev je situácia opozičných a koaličných poslancov oveľa vyrovnanejšia. V koaličných zoskupeniach získal Smer 531 mandátov, Hlas 520 a SNS 263. Z opozičných strán mali Demokrati 514 poslancov, SaS 503 a PS 501.
Samozrejme mimoriadne veľký vplyv na výkon moci na úrovni vyšších územných celkov a miest či obcí bude mať stranícke obsadenie pozícií župana, primátora či starostu a stranícke zloženie župného, mestského a obecného zastupiteľstva. Napríklad v hlavnom meste Bratislave bude mať primátor Matúš Vallo väčšinu aj v zastupiteľstve.
