Necelé štyri roky po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajine zostáva mier v nedohľadne. Moskva odmieta akékoľvek kompromisy a zintenzívňuje vojenské operácie práve v čase, keď sa očakával nový diplomatický pokus v podobe summitu amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského vodcu Vladimira Putina v Budapešti. Biely dom oznámil, že „stretnutie prezidentov USA a Ruska sa zatiaľ neplánuje“.Trump dodal, že „nechce zbytočnú schôdzku“, lebo „nebude strácať čas, ak Moskva neprinesie nič nové“.
Podľa dvoch európskych diplomatov, na ktorých sa odvoláva agentúra Reuters, odkladajú Američania summit pre neochotu Ruska ustúpiť od svojich prehnaných požiadaviek. Putin trvá na tom, aby Ukrajina odovzdala celý Donbas a prijala „nové územné usporiadanie“. Spojené štáty aj ich spojenci na východnej strane Atlantiku to odmietajú, lebo by to znamenalo legitimizáciu Putinovej agresie. „Rusi chcú príliš veľa,“ povedal nemenovaný diplomat, „a Trump vie, že v Budapešti by žiadnu dohodu nedosiahol.“
Trump sa po návrate do Bieleho domu prezentuje ako sprostredkovateľ mieru. Jeho návrh, aby sa pri rokovaniach o skončení vojny vychádzalo zo súčasnej frontovej línie, označil prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy nórskeho Osla za „dobrý kompromis“, no skepticky dodal, že „Putin na to nepristúpi“. Z Kyjeva zároveň zaznievajú obavy, že Rusko sa snaží iba získať čas. „Frontová línia môže byť začiatkom diplomacie,“ napísal Zelenskyj, „ale Rusko robí všetko pre to, aby sa diplomacii vyhlo.“
Trvajú na princípoch
Európski lídri sa medzitým snažia posilniť jednotnú pozíciu. V spoločnom vyhlásení zopakovali, že „medzinárodné hranice nemožno meniť silou“ a že akékoľvek prímerie musí sprevádzať návrat deportovaných detí a výmena zajatcov. Európska únia pripravuje 19. balík sankcií voči Rusku, ktorý sa má dotknúť energetiky, financií aj dovozu ruského skvapalneného plynu (LNG). „Ak sa raz agresia niekomu vyplatí, stane sa to veľmi zlým precedensom,“ varovala šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.
V Bruseli sa zároveň rysuje dvanásťbodový plán na povojnovú obnovu Ukrajiny, ktorý by mal Kyjevu priniesť bezpečnostné záruky, fondy na rekonštrukciu a urýchlený vstup do EÚ. Dohľad nad jeho plnením by mal mať mierový výbor pod vedením prezidenta Trumpa, uvádza agentúra Bloomberg s odvolaním sa na viaceré európske zdroje.
Washington a jeho tlak
Zatiaľ čo diplomatické rokovania viaznu, Washington pritvrdzuje aspoň ekonomicky. Minister financií Scott Bessent oznámil nové sankcie voči ruským energetickým gigantom Rosnefť a Lukoil. Zdôvodnil ich slovami: „Je čas zastaviť zabíjanie. Prezident Putin odmieta ukončiť túto nezmyselnú vojnu.“ Spojené štáty vyzvali spojencov, aby sa k sankciám pridali. Trump sa rozhodol pre tvrdší postup po tom, čo sa jeho diplomatický tlak na Kremeľ v posledných týždňoch ukázal ako neúčinný.
Dôvodom je aj zhoršenie situácie na fronte. Ukrajina zaznamenáva po letnom summite na Aljaške najintenzívnejšie ruské údery od začiatku leta, najmä na infraštruktúru a logistiku. Kyjev odpovedá sériou presných útokov pomocou západných striel Storm Shadow/SCALP. Diskusia o amerických Tomahawkoch, ktoré viacerí experti označujú za účinnejšie než diplomaciu, sa však neposunula. Strely s doletom 2 500 kilometrov by Ukrajine umožnili zasahovať strategické ciele hlboko v ruskom vnútrozemí – od muničných skladov až po logistické uzly a základne, ktoré sú chrbtovou kosťou ruskej podpory pre štvrtý rok okupačnej invázie. Biely dom ich poskytnutie dočasne odložil. Zelenskyj to označil za chybu, „ktorú Moskva okamžite využila na oslabenie diplomacie“.
Podľa správy denníkaThe Wall Street Journalmali byť limity zo strany USA na použitie zbraní s dlhým doletom pre Ukrajinu zrušené. Trump však následne túto informáciuoznačil za „falošnú“s tvrdením, že USA „s tým nemajú nič spoločné“.
Skúška dôveryhodnosti
Trumpov pokus o priamy dialóg s Putinom zatiaľ naráža na realitu: Rusko chce porážku Ukrajiny, nie dohodu. Opozícia v Kongrese preto amerického prezidenta vyzýva, aby sa viac opieral o spojencov v NATO a EÚ. Európa medzitým demonštruje, že si vie stáť za svojimi zásadami: Londýn hostí „koalíciu ochotných“, Varšava odmietla povoliť Putinov prelet do Budapešti cez svoj vzdušný priestor a Brusel zvažuje využitie zmrazených ruských aktív na financovanie ukrajinskej obrany.
V tejto spleti diplomatických gest a výziev zostáva jedna konštanta: vojna trvá, pretože Moskva odmieta ústupky. Kým Kyjev opakovane prijíma návrhy na prímerie, Kremeľ ich odmieta alebo podmieňuje prehnanými územnými požiadavkami. Ako to zhrnul Zelenskyj: „Diplomacia má zmysel len vtedy, ak ju druhá strana nevyužíva ako zbraň.“ V tomto výroku sa skrýva podstata celej krízy – aj dôvod, prečo sa stretnutie v Budapešti tak skoro neuskutoční. Zatiaľ čo svet hľadá cestu k mieru, Putin hľadá spôsob, ako pokračovanie svojej agresívnej vojny ospravedlniť.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Americký Prezident Donald Trump víta ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského v Bielom dome (piatok, 17. októbra 2025).
